Hradiská v oblasti Slovenskej Brány
Plytká, ale pomerne široká kotlina, ktorú vytvoril Hron medzi Pohronskou pahorkatinou a Ipeľskou kotlinou do neogénnych usadenín Podunajskej nížiny, sa pri Tlmačoch zužuje do úzkeho, asi 6 km dlhého prielomu, siahajúceho na severe až po Hronský Beňadik. Hron na týchto miestach prerezáva naprieč juhozápadný výbežok Štiavnických vrchov. Geograficky sa táto oblasť nazýva Slovenská brána (Porta Slovenica). Na ľavej strane tvorí pri Tlmačoch vstup do brány masív vrchu Kusá hora (276 m. n. m.) a na pravej strane pri Kozárovciach vrch Skala (237 m. n. m.). Oblasť Slovenskej brány spolu s jej predpolím, siahajúcim na juhu až po líniu Hronské Kľačany – Nový Tekov, zaberá plochu cca 170 km2 a na jej území sa nachádza v súčasnosti 16 obcí.
Výrazne bola oblasť Slovenskej brány osídlená v nasledujúcich storočiach, najmä v období Veľkomoravskej ríše (9. stor.) a v období začleňovania územia Slovenska do Uhorského štátu (10. stor.). Svedčia o tom popri nížinných sídliskách najmä hradiská. Z dávnejšie známych slovanských hradísk možno spomenúť priamo v Slovenskej bráne ležiace hradiská: Hrádze (Festúnok) v Tlmačoch, Grác (Pipíška) v Malých Kozmálovciach a Krivín (Pekná skala) v Rybníku. Novšie k nim pribudlo hradisko na Beňadickej skale pri kaplnke sv. Heleny v Hronskom Beňadiku. V predpolí Slovenskej brány, v inundačnom území Hrona, na jeho ľavom brehu, sa nachádza hradisko Várhegy v Starom Tekove. Na jeho mieste neskôr v stredoveku vyrástol komitátny hrad Bars.
Archeologický výskum ukázal, že slovanské hradiská v oblasti Slovenskej brány mali strategicko-utočištnú funkciu. Teda poskytovali ochranu obyvateľom okolitých poľnohospodárskych osád v čase blížiaceho sa nebezpečenstva a zároveň ochraňovali a strážili dôležitý prechod do významnej stredoslovenskej banskej a rudonosnej oblasti. Okrem sídliskových nálezov je slovanské a včasnostredoveké obdobie reprezentované i hrobovými nálezmi. Patrí k nim napr. hrob bojovníka z konca 8. a zo začiatku 9. stor. zachránený v Malých Kozmálovciach. Hrob obsahoval železný meč karolínskeho typu, dva železné strmene a jednu nádobu. Ďalej možno spomenúť slovanské pohrebisko v Novom Tekove, z ktorého pochádza keramika. Jazdecké hroby zistené v areáli SES v Tlmačoch, možno najskôr spájať s prenikaním staromaďarských nomádskych kmeňov v 10. stor. smerom severným.
Zaujimala by ma etymologia nazvu Slovenska Brana a kedy bolo toto pomenovanie pouzite prvy krat.
OdpovedaťOdstrániťV suvislosti s tym je zaujimave ze v tejto oblasti bolo uz pred 4000 rokmi civilizacne centrum (nalezisko Rybnik a Fidvar pri Vrabloch) ktore plnilo rovnaky ucel ako slovanske hradiska - chranilo pristupy pozdlz Hrona do banskych revirov a urovnou ho prirovnavaju k Mykenam resp. stredomorskym statom toho obdobia (kulturne vsak zda sa bolo spojene s kulturou Sintasta zo severozapadneho Kazachstanu). Na rok v tejto osade pri obci Rybnik planuju zacat s archeologickym prieskumom pohrebiska. Je mozne, ze ludia ktori tam zili boli predkami Slovenov obyvajucich hradiska v Slovenskej Brane v 9. storoci?
Mec typu X z M. Kozmaloviec nemoze partit k zac. 9. st. ani nahodou (uz 8. st. vobec). Skor to bude polovica 9 st.
OdpovedaťOdstrániť