.

piatok 2. marca 2012

Trenčín - Veľkomoravské hradisko

Majestátny Trenčiansky hrad, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie a najkrajšie hrady na Slovensku, sa týči na strmom vápencovom brale priamo nad mestom Trenčín. Je charakteristickou dominantou nielen Trenčína, ale aj celého Stredného Považia. Hrad je nerozlučne spätý s jednou z najznámejších osobností slovenských (uhorských) dejín Matúšom Čákom. Prvá písomná správa potvrdzujúca existenciu hradu v roku 1091 sa nachádza v Kosmovej kronike. Mesto civitas Treinchen sa uvádza v roku 1111. Jeho dejiny sa však nezačali až vznikom Uhorského kráľovstva, ale sú oveľa staršie.


Strategická poloha hradného kopca je evidentná, a z tohto dôvodu takmer všetky výnamnejšie praveké kultúry tu zanechali stopy po osídlení. Najstaršie archeologické nálezy dokladajú prítomnosť človeka v Trenčíne a okolí už v Praveku pred 200 000 rokmi. Staroveké osídlenie reprezentuje sídelná lokalita Maďarovskej kultúry z 2. tisícročia pred n. l. z obdobia mladšej doby bronzovej na hradnej skale a pozostatky sídliska Lužickej kultúry z neskorej doby bronzovej z prelomu 2. a 1. tisícročia pred n.l. na hradnej skale a v priľahlej časti Breziny. V rovnakej lokalite odhalil archeologický výskum i pozostatky osídlenia ľudu Púchovskej kultúry z doby železnej. V 2. a 1. storočí tu existovalo opevnené sídelné a obchodné stredisko z obdobia neskorého Laténu, ktorého keltské obyvateľstvo udržiavalo obchodné vzťahy s Keltami na strednom Dunaji, ako o tom svedčí nález zlatej keltskej mince typu Athena Alknis a dve strieborné tetradrachmy typu Biatek bratislavských Bójov.
Pôdorys Veľkomoravského hradiska

Už v storočiach pred príchodom Keltov viedla územím Trenčína cez Vlársky priesmyk a ďalej povodím Moravy jedna z vetiev slávnej Jantárovej cesty, ktorou putovali etruskí, grécki a neskôr rímski obchodníci zo stredomorskej oblasti na Pobaltie. Zo severu privážali vzácny jantár, za ktorý platili luxusnými výrobkami antických remeselníkov a vínom.
Trenčín na mepe 1739

Trenčiansky hrad 1550–75

Pri Laugariciu, pravdepodobne  dnešnom Trenčíne, sa v 2. storočí počas vlády Marka Aurélia odohrala bitka medzi germánskymi kmeňmi a rímskymi legionármi z II. pomocnej légie. O víťazstve rímskeho vojska sa dozvedáme z latinského nápisu na hradnej skale z roku 179. Práve vedomosti o pobyte rímskych vojsk podnietili v 50. -tych rokoch výskum na hrade v polohe Čerešňový sad. Uvažovalo sa totiž, že valy viditeľné v teréne môžu byť pozostatkami po rímskom tábore, čo sa nepotvrdilo, avšak zistilo sa praveké a včasnostredoveké osídlenie.
Rímsky nápis z hradnej skaly (2. storočie)

Hradisko a hradná akropola

Hradisko v časoch Veľkej Moravy malo pôvodne trojuholníkovitý pôdorys a jeden jeho roh zachádzal do priestoru, kde bol neskoršie postavený stredoveký hrad (hradná akropola). Na základe konfigurácie terénu je pravdepodobné, že vstup do hradiska bol z juhu a smerom k severu (akropole) sa hradisko zužovalo. Konštrukcia valu bola pravdepodobne komorová a steny úmyselne spevňované prepaľovaním. Trenčiansky val na Čerešňovom sade má veľa podobností s valom pobedimského hradiska datovaného do 1. tretiny 9. storočia.
Pôdorys najstarších murovaných častí hradu
Pohľad z matúšovej veže smerom na slovanské hradisko (Čerešňový sad)

Plocha hradiska bola v novoveku systematicky znižovaná, čím sa stratili kultúrne vrstvy približne na troch štvrtinách pôdorysnej plochy hradiska, avšak zvyšky valového opevnenia sú v teréne doteraz čitateľné a výskum v 80.-tych rokoch potvrdil dokonca ich funkčnosť v 12. storočí. Hradná akropola bola zrejme súčasťou hradiska, ale od hradiska mohla byť aj oddelená priekopou, čo je len veľmi obtiažne terénnym výskumom overiť. V 15.-16. stor. v súvislosti s pokrokom vývoja palných zbraní tu došlo k výrazným terénnym zmenám, neskôr k výstavbe hviezdicového opevnenia. Prístupová cesta k akropole sa tiahla buď po úzkej šiji (príp. moste nad umelo prekopanou priekopou), alebo tu mohla existovať palisádová stena oddeľujúca akropolu od širšieho „predhradia" - hradiska na Čerešňovom sade. Z nálezov z priestoru dolného hradu z obdobia existencie Veľkej Moravy možno spomenúť najmä nádoby, obruče vedierka, praslen, gombík, žarnov a mnohé črepy.
Trenčiansky hrad od juhovýchodu na obrázku z roku 1676


Veľkomoravská rotunda

Výskum na akropole v 70. tych rokoch odkryl sakrálnu stavbu centrálneho pôdorysu – rotundu. Stavba pozostáva z kruhovej lode priemeru 750 cm, ktorá bola rozčlenená štyrmi pásovými blokmi na tetrakonchu. Šírka konch sa pohybovala medzi 315-380 cm, vrcholové murivo konch malo hrúbku 65-75 cm. V osteniach konch boli na kvadratických plintoch osadené stĺpy zložené z kamenných opracovaných bubnov s priemerom 35-50 cm.
Základy rotundy v súčasnosti





Stavbu rešpektovali hroby, pričom obsahovali esovitú záušnicu a mince umožňujúce konštatovať, že rotunda stála už v 11. stor. Nálezy z 9. storočia sa nachádzali v 20 cm vrstve čiernej zeminy, ktorá okrem iného obsahovala aj železnú sekeru-bradaticu. Iná vrstva z 9. stor., hrubá asi 60 cm sa nachádzala pod niekdajšou prístupovou komunikáciou k hradu v blízkosti rotundy. K datovaniu rotundy existovali rozdielne názory archeológov a historikov. T. Nešporová, V. Jankovič, M. Slivka a Z. Sevčíková predpokladali vznik stavby v 9. storočí a tetrakonchálnu prestavbu dávali do 11. storočia. Martin Vančo v knihe Stredoveké rotundy na Slovensku 9.-13. storočie, vydanej v roku 2000 uvádza, že v murive rotundy sa nachádzajú prvky, dokazujúce rozdielne stavebné fázy objektu. Pôvodnú stavbu možno označiť ako jednoduchú rotundu s interiérovou apsidou. Prvá fáza má priemer lode 750 cm, šírku polkruhovej apsidy 350 cm a hrúbku muriva 65-75 cm. Dimenzie rotundy, stavebná miera rímskej stopy a stavebná technika je typická pre viaceré veľkomoravské rotundy - Ducové, Staré Město a Levý Hradec, na základe čoho možno potvrdiť hypotézy o veľkomoravskom pôvode rotundy. V druhej stavebnej fáze  boli nové stavebné prvky vymerané na základe uhorskej kráľovskej stopy použitej napríklad pri stavbe tetrakonchy sv. Petra a Pavla v Székesfehérvári z prelomu 10.-11. storočia. Podľa uvedenej paralely by bolo možné túto prestavbu rotundy spojiť s aktivitami Štefana I. pri budovaní Uhorského štátu v 1. tretine 11. storočia. Vzťah rotundy a staršej veže zistenej v rámci súčasnej tehlovej veže zostane naďalej predmetom odborných diskusií. Možno teda uzavrieť, že rotunda na Trenčianskom hrade bola postavená už počas existencie Veľkej Moravy a preto je potrebné započítať medzi neveľké množstvo murovaných veľkomoravských stavieb z územia Slovenska.
Palác v časoch Matúša Trenčianskeho

Vo všeobecnosti  prevláda názor, že v prípade Trenčína môžeme hovoriť o významnom včasnofeudálnom sídle. Rotundu v danej dispozícii chápeme ako istý predstupeň hradnej kaplnky. V prípade trenčianskej rotundy je to tým evidentnejšie,  že rotunda až do začiatku 15. storočia takúto funkciu i naozaj plnila. Trenčianska kamenná veža plnila zrejme obytnú i obrannú funkciu. Pre stav v 11.-12. storočí je veľmi pravdepodobná aj existencia paláca, spočiatku asi dreveného, neskôr murovaného. Niekedy v 12/13. stor. hradisko ako celok postupne prestalo plniť svoju funkciu, stavebná aktivita pokračuje len v priestore akropoly. Pretože Trenčiansky hrad bol až do novoveku župným sídlom, v štádiu vývoja do 12, stor, môžeme hovoriť o centrálnom hradisku a jeho funkcia ako správneho centra pre širší región je veľmi pravdepodobná. Funkciu centrálneho hradiska plnil Trenčín už vo Veľkomoravskom období.

Význam Trenčína vo včasnom stredoveku

V širšom okruhu Trenčína nachádzame stopy po pomerne hustom osídlení v 9.-11, storočí. Vo väčšine prípadov sa na archeologické nálezy narazilo náhodne, bez následného systematického výskumu.  Ide tu zrejme o včasnostredovekú sídelnú aglomeráciu, ktorú môžeme chápať ako hospodárske zázemie centra na hradnej skale. Trenčianske hradisko v 9.-12. stor. bolo v regióne najvýznamnejšie, avšak nie jediné, Ďalšie sa nachádzalo na Skalke, kde bol zistený kostolík s polkruhovou apsidou. V katastri Trenčianskej Teplej je hradisko v polohe Čertova skala. Poloha s názvom Hradište  sa nachádza pri vyústení cesty do vážskeho údolia od hrozenkovského priesmyku. V prípade týchto hradísk sa dá uvažovať o ich refugiálnom, prípadne strážnom  význame.  Uhorskí panovníci pri definitívnom začlenení Trenčína a jeho okolia do Uhorského kráľovstva len rešpektovali predchádzajúci vývoj, resp. sa toto územie vnímalo ako sformovaný región so správnym centrom na Trenčianskom hrade. Taktiež uhorskí panovníci neboli bezprostrednými, organizátormi kristianizácie v tomto regióne, čo svedčí o staršej genéze kresťanstva medzi miestnym obyvateľstvom. Trenčín bol v stredoveku sídlom administratívnej jednotky nazývanej župa, resp. grófstvo (lat. comitatus), na ktorej čele stál župan. Od 2. pol 12. stor. máme v písomných prameňoch zaznamenané i niektoré mená najstarších trenčianskych županov. V 12. stor. sa ako comes spomína istý Bogomel, syn Soběslava. Aj podľa slovanských osobných mien ďalších obrancov a služobníkov hradu Noska a Přemysla (iobbagiones castri de Trenchin) neuvažujeme o výraznejšej prítomnosti príslušníkov maďarského etnika medzi miestnym obyvateľstvom. Z hľadiska národnostného  teda trenčiansky župani  v počiatočnom období zrejme neboli etnickí Maďari, hoci prirodzene vzhľadom na funkciu, ktorú zastávali patrili k „natio Hungarica" s tým, že národnosť mali slovenskú.










súčasť konského  postroja z veľkomoravského obdobia

slovanská sekera - bradatica



Trenčín v najstarších listinách

Trenčín môžeme  na základe doterajších poznatkov považovať za príklad kontinuity strategicky významného veľkomoravského sídla, s vlastným hospodárskym zázemím až do obdobia Uhorského kráľovstva. Jeho význam možno porovnávať napr. s Bratislavou, Devínom, Zvolenom, Bojnou a ďalšími centrami. Existencia Trenčína je zachytená v písomných prameňoch vypovedajúcich o historickej situácii 11. storočia. Ide tu predovšetkým o už naznačenú Kosmovu kroniku (1119-1125), kde sa Trenčín spomína ako Trencinopolis a Viedenskú maľovanú kroniku. V roku 1091 bol údajne na Trenčianskom hrade uvítaný a s poprednými svojimi prívržencami ubytovaný neskorší český kráľ Břetislav II. (1092-1100).  Nepriamym svedectvom o existencii Trenčína začiatkom 11. storočia je aj Maurova legenda napísaná pred rokom 1074. Z 12. storočia sú známe priamo dochované listinné pramene, predovšetkým Zoborské listiny datované k roku 1111 a 1113. Trenčín sa tu spomína ako civitas (et in civitate Treinehen),  teda ako mesto. Za ďalšie nepriame dôkazy o existencii provincie v Trenčíne považujú historici  listinu o založení pražského biskupstva z 29. apríla 1086, kde sa okrem iného spomína provincia Váh, pričom  sa predpokladá, že tu ide o územie v oblasti stredného toku Váhu so strediskom v Trenčíne.

S existenciou trenčianskeho hradu je neodmysliteľne spojená pekná legenda o studni lásky.

K hradnej studni sa viaže povesť o láske tureckého šľachtica Omara ku krásnej Fatime, zajatkyni trenčianskeho hradného pána Štefana Zápoľského. Aby Fatimu vyslobodil, prisľúbil Omar, že vykope na Trenčianskom hrade v tvrdej skale studňu. Po tri roky kopal so svojimi druhmi, až skala skutočne vydala vodu, z kopáčov však prežili iba nemnohí. Prvú čašu vody Omar podal Zápoľskému so slovami: "Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš". Keď Omar odvážal oslobodenú Fatimu na koni z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tom mieste dodnes stojí najstarší hostinec v Trenčíne, nazývaný "Fatima", alebo v skorších časoch i "Závoj".


Bonus pre tých, čo dočítali článok do konca:

Ako vznikol názov Laugaricio?

V 2. storočí, kedy noha rímskeho tyrana kradmo prekročila Dunaj a počala strkať svoj nenásytný nos do slovenských záležitostí, obývali naše územie samozrejme kto iný ako Starí Slováci. Jedno zo svojich veľkomiest mali už v tom čase na území Trenčína, ktorý sa už v tej dobe tak volal (určite sa dá nájsť aj na istej nemenovanej mape z 2. storočia), pričom mesto bolo okrem iného známe tým, že sa tu vyrábali najkvalitnejšie a najmódnejšie odevy v celej Veľkomoravskej ríši – odvtedy sa Trenčínu hovorí Mesto módy. Takže nemožno sa čudovať, že tým zženštilým rímskym homosexuálom sa zachcelo ovládnuť práve toto Slovenské veľkomesto, čím samozrejme sledovali jediný cieľ – prebrať najlukratívnejšie trhy z odevného priemyslu. Rozhodli sa preto zobrať Trenčín útokom a na tento cieľ zamerali celú svoju vojenskú mašinériu. Málokto vie, že Trenčín sa už v tej dobe rozprestieral na obidvoch brehoch rieky Váh, alebo ako tí rímski gauneri nadávali Vagus Fluvius. Obe časti veľkomesta boli spojené drevenou lávkou, ktorá viedla z jedného brehu rieky na druhý. Hlavný útok rímskeho vojska smeroval samozrejme na hradný kopec a k nemu pripojené podhradie.


Marcus Aurelius - jeho vojsko bojovalo pri Laugariciu



Naši predkovia – Starí Slováci viedli proti rímskym agresorom hrdinský a neúprosný boj, avšak tento boj bol pre značnú početnú presilu a lepšie zásobovanie rímskeho vojska odsúdený na neúspech. Keď už naši predkovia videli, že nápor rimanov viac nedokážu odraziť a že hrad a podhradie nevyhnutne padnú, rozhodli sa pre uskutočnenie plánu B – ústup cez drevenú lávku na druhú stranu Váhu, kde predpokladali, že sa rímske vojsko nedostane. Keď tento geniálny vojenský ťah našich predkov uvideli rimania, okamžite sa pustili na onú strategicky významnú lávku, aby sa s jej pomocou dostali na druhý breh. Geniálny taktický mozog našich predkov však počítal s týmto úskočným správaním rimanov a v momente, keď lávka bola plná rímskych vojakov, naši predkovia lávku vopred premysleným spôsobom uvolnili z brehov a zvrhli ju spolu s časťou rímskeho vojska rovno do rozbúrených vĺn Váhu. Tým bolo o bitke rozhodnuté – rimania vedeli, že hradný kopec síce ovládli, ale Starých Slovákov spolu s celým ich majetkom, ktorý predtým preniesli na druhý breh nedostali. No a práve v momente, kedy sa lávka z mohutným rachotom zrútila do Váhu, naši predkovia z druhého brehu mocne volali tak, ako sa na správnych Považanov patrí: Lávka v rici Ó, Lávka v rici Ó. No a keďže tí rímski neokrôchanci nerozumeli po našom, mysleli si, že to kričia názov mesta. A od vtedy si Rimania mysleli, že Trenčín sa volá Laugarício, čo potom zvečnili aj v onom notoricky známom nápise na Trenčianskej skale, na oslavu svojho bezvýznamného a čiastočného víťazstva proti Starým Slovákom.




(príbeh o lávke som kedysi čítal v jednej humoristickej knihe ktorá vyšla okolo roku 1989, ale žiaľ už som zabudol jej názov, tak som sa pokúsil tento zaručene pravdivý príbeh prerozprávať) 

Foto Čerešňový sad 11.3.2012

Ak budete mať šťastie ako ja, na hradisku Vás privíta samotný Svarog



Symbióza 3 svetov - Slovanské hradisko plynule prechádza do neskorostredovekého hradu
 a na ich hranici -  naša budúcnosť ...






 pohľad na východný okraj hradiska (Čerešňový sad)



Opäť východný val


Pohľad na strmý zráz na východe hradiska





Pohľady na juhovýchodný roh hradiska


Pohľad na Čerešňový sad z veže hradu


rotunda

niekoľko nálezov z múzea











Orgoň

Lit:
Ján Vavrus: Hradisko a hrad v Trenčíne, jeho význam a postavenie v dejinnom vývoji, in: Alexander Avenarius a Zuzana Ševčíková (eds.) -  Slovensko a europsky juhovychod, Bratislava 1999
Martin Vančo: Stredoveké rotundy na Slovensku 9.-13. storočie, Chronos, Bratislava 2000
http://www.trencin.sk/historia
http://www.trencin.sk/15020#FOTOGALERIA
http://www.slovakia3d.sk/details.aspx?oid=38&viewtype=info
www.hrady.cz
http://www.bathory.sk/hrad-2.html
http://www.muzeumtn.sk/trenciansky-hrad/studna-lasky.html?page_id=310
Foto: Orgoň, Miroslav Bros

8 komentárov:

  1. Haha, tak s tým Laugaríciom sa Ti to fakt podarilo, dobre som sa pobavil

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Pre boha ti nad čím sa smeješ Trenčín sa kedysi naozaj volal Laugarício ti Tupečku............

      Odstrániť
    2. Laugaricio, starý názov pravdepodobne pre Germánsku osadu nachádzajúcu sa na území dnešného Trenčína (spomína ju Ptolemaios)

      Odstrániť
    3. Môžeš prosím napísať, kde to Ptolemaios spomína?

      K tomu Laugaríciu (lávka v rici) ... páni, to ste naozaj nepochopili, že sa jedná iba o vtip na oživenie?

      Odstrániť
  2. niekto asi necital do konca ze? je tam legenda o Laugariciu, nespochybnuje to ze TN neni Laugaricio ....

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Prvá písomná zmienka o Trenčianskom hrade , alebo o Trenčíne pochádza až z roku 1067. Spomína sa vo Viedenskej maľovanej kronike, alebo aj tzv. Uhorskej kronike, ktorá bola napísaná v 14.storočí za čias uhorského kráľa Ľudovíta I. Veľkého z Anjou. Kronika informuje o udalosti, ktorá sa udiala v roku 1067, keď Česi prepadli Trenčín a odvliekli mnoho zajatcov a dobytka. Uhorský kráľ Šalamún a knieža Gejza, každý so svojím vojskom, vpadli spoločne na odvetu na Moravu, spustošili rozsiahle územie a vrátili sa s početnými zajatcami do Uhorska.

    Názov Laugaricio by podľa profesora R. Krajčoviča malo byť odvodené od germánskeho slova "laugar - laugartag", čo znamená deň kúpania. Pravdepodobne hovorí o termálnych prameňoch v Trenčianskych Tepliciach, miesto očisty. A koncovka - itio by v latinčine mala mať význam cesta peši s vedúcim v čele, vo vojenskom význame - cesta voľnejším pochodom vojenskej posádky na čele s veliteľom. Ich cieľom mali byť termálne pramene v Tepliciach, kde mali možnosť uskutočniť očistu teľa v termálnych prameňoch. Rudolf Krajčovič- Živé kroniky slovenských dejín

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Je pravda, že prvá písomná zmienka o Trenčíne pochádza až z roku 1067 v Uhorskej kronike, ale to však neznamená že až vtedy tu začal pulzovať život.
      Slovanská rotunda na dnešnom hornom nádvorí hradu bola prvou kamennou stavbou hradu. Predtým sa tu nachádzalo pravdepodobne iba drevené hradisko na hradnej vyvýšenine, ktoré tvorilo prirodzený obranný prvok. Vzhľadom na svoju polohu a minulosť bol Trenčín isto jedným z významnejších stredísk Veľkej Moravy. V dobe Veľkomoravskej ríše už hradisko na trenčianskej skale s určitosťou stálo.
      Nejednalo sa už iba o prosté útočisko v čase nebezpečenstva, ale o správne a vojenské centrum širšieho okolia. Túto úlohu plnil Trenčín aj od počiatkov vznikajúceho uhorského kráľovstva. Na Slovensku sú len tri mestá, ktoré sa spomínajú už v rozprávacích prameňoch (análoch a kronikách ) s údajmi z 11. storočia, a to : Nitra, Bratislava a Trenčín. V starých rozprávacích prameňoch sa zvyčajne spomínajú iba najvýznamnejšie lokality, ktoré boli v tých časoch všeobecne známe, a to až tak, že si ich všimli kronikári, ktorí sa v tých časoch najčastejšie pohybovali na kráľovských dvoroch alebo v najvýznamnejších cirkevných inštitúciach.

      Ptolemaiova mapa MAGNA GERMANIA zachytáva územie strednej Európy približne do roku 150 n.l. Mapa popisuje všetky významné hradiská na Slovensku v období pred Markomanskými vojnami, ktoré historici datujú medzi roky 165 až 180 nášho letopočtu.
      Jediným slovenským mestom lokalizovaným na Ptolemaiovej mape bol Trenčín pod menom Laugaricio. Nápis, ktorý sa zachoval na skale v Trenčíne “ Na poctu víťazstva cisárov a vojska, ktoré sídlilo v Laugaríciu, v počte 855 vojakov II. légie, dal zhotoviť M.V. Maximianus, legát II. pomocnej légie“
      Pravosť nápisu na hradnej skale, potvrdil nález v lokalite Zána v Alžírsku (Diana Veteranorum v rímskej provincii Numidia). V polovici 20. storočia tu bol objavený podstavec sochy bývalého miestodržiteľa M. V. Maximiana s votívnym nápisom opisujúcim jeho bohatú kariéru v rímskej armáde. Práve v tomto opise sa spomína epizóda z jeho života, počas ktorej bol veliteľom rímskych oddielov, ktoré prezimovali v osade Laugaricio v zadunajskom barbariku. Presné datovanie nápisu umožnil jednak nález zo Zány, a jednak samotný text nápisu. Je venovaný víťazstvu cisárov. Pravdepodobne išlo o cisára Marka Aurelia (161 – 180) a jeho syna Commoda, ktorí zvíťazili nad Germánmi.

      L. Stárek (koniec 19. stor.) odvodzoval názov Trenčín od Ptolemaiovho Trisson-Tritson. V minulosti sa tiež usudzovalo, že názov môže pochádzať z rímskeho Terencia. Historický zborník z roku 1947 napríklad tiež uvádza, že už samotný latinský názov Laugaricio bol odvodený zo slovanského slova Lagarice (=Luharice), lebo predpokladal, že tu žili už pred príchodom Markomanov a Kvádov Slovania. Názov Trenčín je však s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj slovanského pôvodu a ako ukazujú rozbory historických zápisov, tento názov bol zrejme odvodený z miestneho mena Trnka/Trenka, privlastňovacou príponou – ín. Je to v súčasnosti najpravdepodobnejší výklad názvu Trenčín, s istotou ho však nemožno potvrdiť.

      Odstrániť
    2. Ja som len reagoval na to, že sa v texte vyššie viaže prvá písomná zmienka o hrade k roku 1091, a to v spojitosti s Kozmovou kronikou. Ale chcel som poukázať na to, že sa s hradom viaže ešte starší písomný prameň a to v Uhorskej alebo Viedenskej maľovanej kronike. Všetko v spojitosti s rokom 1067- síce maďarskí historici uvádzajú rok 1069. Doteraz som neprišiel na to, prečo sa tieto informácie rozchádzajú. Napr. Steinhubel uvádza rok 1067. Ale iné som chcel. Tým som nechcel povedať, že predtým neexistoval hrad, alebo staršie osídlenie. (Len som sa zle vyjadril.) Však tým, že som spomenul Laugaricio, som povedal, že tu osídlenie existovalo aj dávnejšie. Len nepotvrdzujú to písomné pramene, ale až tie archeologické pramene. (Keď nepočítam Laugaricio ako písomný prameň.) Taktiež ako o názve Laugaricio, tak aj o názve Trenčín sa vedú polemiky. O slovanskom pôvode názvu som tiež počul, dokonca že koncovka tín- je podobne ako Tema-tín odvodená od slovanského výrazu pre sídlisko- osídlenie. Pôvodný tvar Trenčín bol údajne Trntín- alebo tak nejak. Kým Tematín- je odvodený od Temä - temeno- kopca. Tak údajne Trenčín - Trntín- je odvodený od tŕň- čo znamená, že časť obrany osídlenia tvorili tŕňove kríky. Ale skúste to potvrdiť, alebo vyvrátiť. Je veľa verzií - novších aj starších. :)

      Odstrániť