Turie- Hrádek

V Rajeckej doline máme niekoľko významných archeologických lokalít, ale zvlášť medzi nimi vyniká jedno opevnenie, ktoré sa nachádza v chotári obce Turie. Žiaľ, ani tomuto sa nevyhla nepriaznivá ruka osudu, keď tu niekoľko rokov existoval kameňolom na ťažbu vápenca pre Cementáreň Lietavská Lúčka. Vďaka miestnemu učiteľovi, prof. Hollému, bola ťažba kameňa v roku 1949 zastavená. V opačnom prípade by postupne zanikol celý kopec, na ktorom sa nachádza dôležité praveké opevnenie, ktoré sa využívalo vo viacerých časových obdobiach.

Zväčšiť mapu

Lokalita je známa už od začiatku 20. storočia. Opevnenie tu vzniklo ako strážny objekt na prístupe do Žilinskej kotliny, už najskôr v staršej dobe železnej a s prestávkami sa používalo až do obdobia vrcholného stredoveku. Výhodná poloha v zúženej časti Rajeckej doliny umožňovala dobrú ochranu pred nepriateľom. Nálezy zlomkov keramiky, železných predmetov a prepálené vrstvy tehloviny hovoria o intenzívnom osídlení polohy, ale aj o jej viacnásobnom zničení. Žiadne výrazné valy sa tu nezachovali, preto je viac ako pravdepodobné, že hrádok chránila najskôr drevená palisáda, ktorá iba zvýrazňovala prirodzene chránenú polohu so strmými svahmi. Opevnenie sa využívalo počas veľmi dlhého časového obdobia, aj keď určite nie nepretržite, pretože nálezy získané z tejto polohy to zatiaľ nepotvrdzujú.

Najstaršie nálezy črepov lužickej kultúry možno datovať najmenej do staršej doby železnej, keď tu vzniklo zrejme prvé opevnenie. Nemožno ale vylúčiť, že sa tak stalo už aj v staršom období - koncom neskorej doby bronzovej. Ďalším významným obdobím, keď hrádok opäť využívali k ochrane okolitého územia, je najmä 1. stor. pred n. I. Vtedy sídlil v dolinách severného Slovenska ľud púchovskej kultúry, ktorý tu zanechal desiatky takýchto malých .opevnení, ale aj veľké centrálne hradiská. Jedno z opevnení sa nachádzalo práve na Hrádku v Turí. Aj okolité oráčiny z južnej a juhovýchodnej strany opevnenia vykazujú intenzívne sídliskové nálezy - drobné črepy, často značne omleté dlhoročnou orbou a poveternostnými pomermi. To je tiež typické pre 1. stor. pred n. 1., keď vedľa sídliska púchovskej kultúry vzniklo koncom storočia malé opevnenie, ktoré malo chrániť miestne obyvateľstvo pred vonkajším nepriateľom.

Vzhľad hrádku v 19. storočí

Ako nám však hovoria výsledky doterajších pozorovaní, ani jedno opevnenie neodolalo nájazdu Germánov, ktorí prišli niekedy začiatkom 1. stor. n. 1., prípadne v prvých dvoch desaťročiach nového letopočtu. Vtedy zanikli prakticky všetky opevnenia púchovskej kultúry, vrátane veľkých centrálnych hradísk, ako bola Liptovská Mara - Havránok, Divinka – Veľký vrch, Púchov - Skalka a ďalšie. Iba niektoré z nich boli opäť obnovené aj v nasledujúcom období - v staršej dobe rímskej. Medzi tieto môžeme opäť zaradiť aj Hrádek v Turí, ktorý vykazuje nálezy datované aj do 1. - 2. stor. n. 1. Dokonca sa tu podarilo objaviť aj zlomky importovanej keramiky z rímskych provincií. Obnovenie opevnenia sa odohralo zrejme v krátkom časovom úseku, pretože z mladšej doby rímskej (3. - 4. stor. n 1.) už opäť nálezy chýbajú.

Hrádok v 80 rokoch

Začiatok 20. storočia

Ani v 9. stor. n. l. sa na túto polohu nezabudlo, pretože aj vtedy bola opäť využívaná ako opevnenie. Vtedy vznikli podobné menšie opevnenia aj na iných strategických polohách, najmä na tých miestach, kde neskôr vybudovali prvé stredoveké hrady (Strečno. Hričov, Lednica, Vršatec). Najvýznamnejšie hradisko však bolo opäť v Divinke na Veľkom vrchu. Plnilo úlohu centrálneho objektu celej Žilinskej a Bytčianskej kotliny, ako tomu bolo už v predchádzajúcich obdobiach v neskorej dobe bronzovej a koncom mladšej doby železnej. Menšie opevnenia - hrádky - iba dopfňali celkový systém obrany, ktorý pozostával z významných veľkých hradísk. O týchto sa dokonca zmieňujú aj franské písomné pramene z 9. storočia.

Slovanské črepy, ktoré našiel na hradisku P. Šichman

Na území Veľkej Moravy sa vtedy spomína najmenej tridsať hradísk, ale koľko bolo týchto menších opevnení, sa môžeme iba domnievať. Bez podrobného archeologického výskumu nie sme schopní určiť, či aj hrádok v Turí zanikol po rozpade Veľkej Moravy, pretože už v nasledujúcich storočiach, 10. - 11., tu máme opäť doklady osídlenia. Je preto možné predpokladať, že osídlenie tejto polohy pokračovalo nepretržite aj v tomto období.

Keltská spona (Pieta 2020)

Mohol sa tu nachádzať už ranostredoveký hrádok novovznikajúcej stredovekej šľachty, pretože osídlenie polohy pokračovalo aj v ďalšom období a v 14. - 15. storočí dosiahlo svoj vrchol. Z tohoto časového úseku pochádza doteraz aj najviac nálezov, nielen zlomkov keramiky, ale aj železných predmetov. Okrem bežných, často neurčiteľných zlomkov, sú to najmä železné nože. strely do kuše, klince a kovania. Kovový inventár dopfňa aj železná pracka z opasku, a unikátnym nálezom je minca Juraja Podébradského z druhej polovice 15. storočia. Ako sa tento nález dostal na naše územie, nevedno. Mohol byť súčasťou obchodnej výmeny medzi tunajším obyvateľstvom a susednými obcami na východnej strane Moravy. Prípadne lupom miestneho feudála, ktorý sa zúčastnil vojenskej výpravy kráľa Mateja Korvína. Tento často útočil na pohraničné kraje Moravy, dokonca na krátku dobu pripojil toto územie, ale aj časť Rakúska k Uhorskému kráľovstvu.

Treťou možnosťou je príchod skupiny obyvateľov z územia Moravy do Rajeckej doliny za účelom natrvalo sa usadiť v tomto priestore. Títo si so svojím majetkom mohli priniesť aj české peniaze. Ďalšou možnosťou však ešte zostáva, že je to minca, ktorú tu mohli zanechať vojská bratríkov, ktoré sa na území Slovenska pohybovali vyše dvadsať rokov, a tiež aj v období vlády Mateja Korvína a Juraja Podébradského. Preto nie je nepravdepodobné, že aj tento hrádok obsadili bratríci a vybudovali si tu poľný tábor, z ktorého podnikali svoje výpravy do širšieho okolia. Takýchto bratríckych opevnení sa na území Slovenska zistilo viacero - napr. Gajary na západnom Slovensku, Zelená Hura pri Hrabušiciach na východnom Slovensku. U nás na strednom Slovensku môžeme medzi ne zaradiť Baštu pri hrade Strečno, Hradisko v Gbeľanoch, Posádku v Budatínskej Lehote a ďalšie.

Krátkodobo bol Hrádek v Turí využívaný zrejme aj na rozhraní 16. a 17. storočia, pretože do tohoto obdobia možno zaradiť nálezy kachlíc so žltozelenou polevou, ktoré pochádzajú z kachľovej pece. Tieto nálezy tu však nie sú osamotené, pretože popri nich sa našlo aj niekoľko črepov z glazovaných hrncov. Akého rozsahu bolo toto novoveké osídlenie, nemôžeme s určitosťou povedať bez komplexného archeologického výskumu. Nemožno však ani vylúčiť, že tu bolo sídlo miestneho zemana-menšieho feudála, pretože už v roku 1416 sa spomína v písomných prameňoch zemianska osada Tres Curiae - Tri dvory, ktorú až v polovici 19. storočia pripojili k obci Turie.

Dva zábery, medzi ktorými sú 4 desaťročia. Dolné foto: Naj

Keďže celá Rajecká dolina patrila v podstate do Lietavského panstva, ktoré malo hlavné sídlo na Lietavskom hrade, mohol na hrádku v Turí pobývať iba miestny správca. Pod dohľadom mal osady v tesnej blízkosti - Turie a Višňové. Naviac vo Višňovom sa nachádzal aj majer patriaci Lietave.

Osud hrádku v Turí sa tak uzavrel a zostal pochovaný na niekoľko storočí, až kým sa mu nezačali venovať najskôr amatérski hľadači a zberatelia pamiatok, a potom profesionálni archeológovia. V novodobej histórii hrádok skúmal Dr. Anton Petrovský-Šichman, Ondrej Šedo, a tiež Dr. Karol Pieta.

Žiaľ, "odbornú" pozornosť venujú tejto výnimočnej lokalite aj rôzni hľadači pokladov, ktorí už dosť poškodili terén opevnenia, pričom iba niektorí sa prišli pochváliť do nášho múzea aj so svojimi nálezmi. Skutočne sa tu nenachádzajú žiadne poklady v takých hodnotách, aké títo "výskumníci" očakávali. Skôr tu ide o "poklady" historickej hodnoty - keramiku. Drobné predmety, nálezovú situáciu, ktorá sa však neodbornými zásahmi výrazne ničí. A ak sa v budúcnosti podarí na Hrádku urobiť archeologický výskum, budeme určite nemilo prekvapení, čo všetko sa tu za posledných sto rokov podarilo zdevastovať. Kameňolom sa podarilo zastaviť, ale ľudskú márnivosť nie! Tá vie prekonať všetky prekážky a za vidinou "bohatstva" dokáže ísť aj napriek tomu, že tieto a podobné archeologické pamätníky našej dávnej minulosti neposkytujú také materiálne statky, ktoré by bolo možné zpeňažiť.

Črepy z rozbitých nádob a drobné, často poškodené zlomky železných predmetov ešte nikomu ani slávu ani bohatstvo nepriniesli. Preto aj touto cestou vyzývame širokú verejnosť, aby areál opevnenia neničili, pretože sa tu nachádza významný pamätník najstaršej histórie územia Rajeckej doliny, ktorý sa stal niekoľkokrát v dávnej minulosti výraznou dominantou jej severnej časti. Rajecká dolina neoplýva bohatstvom takýchto pamätníkov. Preto by sme si mali chrániť aj ten najmenší doklad našej minulosti. Pretože bezohľadné ničenie takýchto objektov nás výrazne ochudobňuje a radí nás medzi nekultúrne sa správajúce skupiny tvorov, ktorí si hovoria homo sapiens – človek múdry.

Prevzaté z článku Jozef Moravčík: Hrádek v Turí, Spravodaj mestského múzea Rajec, 1999

Petrovský-Šichman:Slovanské osídlenie Severného Slovenska, VZP, 1964
MORAVČÍK, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36

Foto: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/17924/category/1653/
Akvarely: Tomas Ender, 19. storočie

K. Pieta:   DIE FRÜHVÖLKERWANDERUNGSZEITLICHE HÖHENSIEDLUNG IN DOLNÁ SÚČA, WESTSLOWAKEI , Ein Berg mit Hortungstradition 1, SA 2020