Slovanské Hradiská: Hrádok nad Váhom

sobota 1. decembra 2012

Hrádok nad Váhom

Hradisko ako prvý popísal, zameral a nakreslil geniálny slovenský vedec Štefan Janšák v roku 1930. Severozápadná čast obce Hrádok v ktorej sa nachádza aj kostol, bola osídlená už v dobe železnej.

Zväčšiť mapu

Pre nás je dôležité, že v tejto časti obce vybudovali naši slovanskí predkovia v časoch Veľkej Moravy významné hradisko. Štefan Janšák pri popise hradiska uvádza, že jazykovitý ostroh, dlhý 200 m, široký priemerne 40 m a 10 m nad okolie sa dvíhajúci, bol veľmi výhodným miestom pre staré osídlenie. Hradisko (viď obrázok nižšie) sa rozprestieralo približne na ploche a-b-e-c-d-f-a. Partia a-b-e-f-a mohla byť jadrom, oddeleným od ostatného povrchu prirodzeným stupňom v mieste e-f. O prehĺbení c-d, nachádzajúcom sa pri kostole, ktorým vedie dnes ulica obce, nemožno dnes s určitosťou povedať, či ja umelé, alebo prirodzené. V každom pripadá však slúžilo hradišťu iba na prospech.

Plánik hradiska od Š. Janšáka

Hradisko na 2. vojenskom mapovaní

Historický kamenný hrad z neskoršieho obdobia, stál v partii a-b-e-f-a, kde bol v 30. rokoch dvorec so záhradou a obrábaným poľom. V súčasnosti sa v priestore hradiska nachádzajú záhrady, domy a spomenutý kostol. Štefan Janšák na hradisku našiel viaceré črepy, ktoré zaradil do doby halštatskej.

slovanské hroty šípov z hradiska (AVANS 2000)

Poklad sekerovitých hrivien na hradisku

Pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade r. 1954 narazilo sa na sídliskovú vrstvu, z ktorej pochádza železná pracka, časť zubadla a slovanské črepy, datované do 9. stor. Hradisko sa však najviac preslávilo nálezom veľkého pokladu sekerovitých hrivien v roku 1955, ktorý bol dlhú dobu najväčším pokladom hrivien v celom Československu.

Na depot narazili pri hĺbení základov pre novú ohradu areálu Miestneho národného výboru v záreze cesty v hĺbke ca 100 cm. Miesto nálezu sa nachádza priamo v areáli veľkomoravského hradiska. Jama, v ktorej bol depot uložený, zasahovala 40 cm do sprašového podložia. Horná časť depotu bola prekrytá stredovekou navážkou z 13.-14. stor. Depot obsahoval 247 železných sekerovitých hrivien prevažne strednej veľkosti (114 exemplárov dlhých 250-300 mm) a 68 menších exemplárov dlhých 165-1200 mm. Zvyšok tvorili zlomky hrivien. Na niektorých hrivnách badať intencionálne odseknutie časti prípadne lichoběžníkové alebo trojuholníkové výseky. Niektoré nesú tiež znaky prekovávania. Depot po nájdení vážil ca 65 kg a hrivny v ňom boli poskladané v hromádkach po 20 kusov. Nález je datovaný do 9. storočia a jeho uloženie môže súvisieť s nepokojnými časmi konfliktu medzi kniežaťom Pribinom a Mojmírom, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Pobedimu. Obyvateľ hradiska – možno obchodník, ktorý hrivny používal ako platidlo, alebo iný bezpochyby bohatý obyvateľ považia si poklad uložil z dôvodu obavy, že príde o svoj majetok. Keďže sa pre tento poklad, ktorý musel mať v časoch Nitrianskeho kniežatstva veľmi vysokú hodnotu už nikto nevrátil, jeho majiteľ zrejme prišiel o niečo drahocennejšia ako hrivny – o vlastný život.