.

sobota, 1. decembra 2012

Hrádok nad Váhom

Hradisko ako prvý popísal, zameral a nakreslil geniálny slovenský vedec Štefan Janšák v roku 1930. Severozápadná čast obce Hrádok v ktorej sa nachádza aj kostol, bola osídlená už v dobe železnej. 


Pre nás je dôležité, že v tejto časti obce vybudovali naši slovanskí predkovia v časoch Veľkej Moravy významné hradisko. Štefan Janšák pri popise hradiska uvádza, že jazykovitý ostroh, dlhý 200 m, široký priemerne 40 m a 10 m nad okolie sa dvíhajúci, bol veľmi výhodným miestom pre staré osídlenie. Hradisko (viď obrázok nižšie) sa rozprestieralo približne na ploche a-b-e-c-d-f-a. Partia a-b-e-f-a mohla byť jadrom, oddeleným od ostatného povrchu prirodzeným stupňom v mieste e-f. O prehĺbení c-d, nachádzajúcom sa pri kostole, ktorým vedie dnes ulica obce, nemožno dnes s určitosťou povedať, či ja umelé, alebo prirodzené. V každom pripadá však slúžilo hradišťu iba na prospech. 

Plánik hradiska od Š. Janšáka

Hradisko na 2. vojenskom mapovaní


Historický kamenný hrad z neskoršieho obdobia, stál v partii a-b-e-f-a, kde bol v 30. rokoch dvorec so záhradou a obrábaným poľom. V súčasnosti sa v priestore hradiska nachádzajú záhrady, domy a spomenutý kostol. Štefan Janšák na hradisku našiel viaceré črepy, ktoré zaradil do doby halštatskej.

slovanské hroty šípov z hradiska (AVANS 2000)


Poklad sekerovitých hrivien na hradisku

Pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade r. 1954 narazilo sa na sídliskovú vrstvu, z ktorej pochádza železná pracka, časť zubadla a slovanské črepy, datované do 9. stor. Hradisko sa však najviac preslávilo nálezom veľkého pokladu sekerovitých hrivien v roku 1955, ktorý bol dlhú dobu najväčším pokladom hrivien v celom Československu.



Na depot narazili pri hĺbení základov pre novú ohradu areálu Miestneho národného výboru v záreze cesty v hĺbke ca 100 cm. Miesto nálezu sa nachádza priamo v areáli veľkomoravského hradiska. Jama, v ktorej bol depot uložený, zasahovala 40 cm do sprašového podložia. Horná časť depotu bola prekrytá stredovekou navážkou z 13.-14. stor. Depot obsahoval 247 železných sekerovitých hrivien prevažne strednej veľkosti (114 exemplárov dlhých 250-300 mm) a 68 menších exemplárov dlhých 165-1200 mm. Zvyšok tvorili zlomky hrivien. Na niektorých hrivnách badať intencionálne odseknutie časti prípadne lichoběžníkové alebo trojuholníkové výseky. Niektoré nesú tiež znaky prekovávania. Depot po nájdení vážil ca 65 kg a hrivny v ňom boli poskladané v hromádkach po 20 kusov. Nález je datovaný do 9. storočia a jeho uloženie môže súvisieť s nepokojnými časmi konfliktu medzi kniežaťom Pribinom a Mojmírom, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Pobedimu. Obyvateľ hradiska – možno obchodník, ktorý hrivny používal ako platidlo, alebo iný bezpochyby bohatý obyvateľ považia si poklad uložil z dôvodu obavy, že príde o svoj majetok. Keďže sa pre tento poklad, ktorý musel mať v časoch Nitrianskeho kniežatstva veľmi vysokú hodnotu už nikto nevrátil, jeho majiteľ zrejme prišiel o niečo drahocennejšia ako hrivny – o vlastný život.



L i t e r a t ú r a

Štefan Janšák: Staré osídlenie Slovenska, in Sborník Slovenskej muzeálnej spoločnosti, 1930
PLEINER, R.: Slovanské sekerovité hřivny. Slov. Archeologia, 1961, s. 415-418.
VSNS, str. 84

Foto 22.8.2013:

prístupná je iba časť, ktorá patrí ku kostolu a potom asi v strede hradiska časť, kde je postavený Obecný úrad

vysoký a ostrý okraj hradiska na severnej strane

hneď za kostolom sa začínajú dvory súkromných domov. Ktovie, čo všetko našli pri kopaní základov

severný okraj je pooraný plytkou orbou.

severovýchodný okraj

priekopa ide naprieč cez stred hradiska

juhovýchodná časť hradiska


na ceste boli popadané praveké črepy, nikto si ich nevšíma

cesta na hradisko

obecný úrad, na ceste k nemu sa našiel poklad hrivien

2 komentáre: