Slovanské Hradiská: Bošáca

sobota 8. decembra 2012

Bošáca - Srniansky Háj

Po hradiskách Martákova skala a Hradišťá prinášame ďalšie hradisko z Bošáckej doliny - Srňanský háj. Tento ostroh sa vypína v chotároch obce Bošáca, ale aj susedného Dolného Sŕnia, ktoré je vyústením Lieskovej doliny. Ide o slovanské, výšinné sídlisko strážneho charakteru aj s opevnením, ktoré má svoj výrazný pôvod v období lužickej kultúry v dobe bronzovej.

Zväčšiť mapu

Katastrálna hranica obcami Bošáca a Dolné Sŕnie prebieha práve po valoch tohto hradiska. Prvý hradisko skúmal Ľudovít Holuby a po ňom Štefan Janšák v roku 1930. V roku 1983 našli archeológovia v sonde atypické črepy a črepy z 9. a 10. storočia. Geofyzikálne merania a vrty vo vale hradiska zistili existenciu umelej konštrukcie valu so zuhoľnatenými zvyškami dreva, ktorú obklopuje hlinito-kamenistý násyp. Drevená konštrukcia je od povrchu 80-90 cm vo východnej a 40. cm na juhozápadnej strane valu. Plocha hradiska zaberá asi 1 hektár.

Janšák poukazuje na to, že prirodzená bezpečnosť hradiska nie je veľká, pretože jeho strany sú na všetkých stranách schodné. Preto bolo potrebné aby stavitelia celú polohu obohnali valmi. Prirodzený vstup na hradisko viedol po hrebeni a cez nízke sedlo smerom severozápadným od kóty 348 (Špeciálka). Z toho dôvodu bol teda aj areál hradiska chránený dvojitým valom. Prvým obranným pásom je val f, g dlhý 55 m, ktorý ešte prehĺbil spojovacie sedlo, čím vznikla priekopa hlboká 3 metre. Obvodový val a d b h e i a, dlhý celkom 420 m, zachoval si dodnes v niektorých úsekoch výšku 1 meter. Na juhozápadnej strane však takmer zaniká v nevýraznú terénnu vlnu. Do vnútra hradiska nevedie nijaký prielom vo vale, ktorý by nasvedčoval miesto, kde bola umiestnená brána.

kamenné nástroje z hradiska

Povrch hradiska skláňa sa na sever, vystavený  teda všetkým nepohodám počasia. Len úzky pruh na strane juhovýchodnej, uzavretý približne čiarou a d b a, tvorí malú kotlinu,  prevýšeným vrcholom (vrstevnica 332) chránenú proti severu. Tu bolo jadro hradiska, čo potvrdzujú i nálezy. Janšák na hradisku našiel hrubozrnný hallštatský črep a tiež veľký počet nástrojov zo štiepaného kameňa a ich úlomkov, ako i niekoľko jadier, ktoré datujeme do obdobia neolitu.

Plán hradiska podľa Janšáka

Ľudovít Holuby o hradisku uvádza nasledovné:

Na západnej strane Bošáckej doliny, od Bohuslavíc smerom k severu, tiahne sa vápencový hrebeň „Srňanský Háj", ktorý je ale práve tak holý jako Haluzická Hájnica. K severu spadajúci výbežok Srňan-ského Hája nosí meno „Hradisko", a poznať ešte teraz dobre, že to miesto bolo valom ohradené, a od juhu, kde bol vchod do ohrady, na prieč ťahaným hlbokým jarkom obkopané. Za starodávna, keď kol do kola bola hustá hora, toto malé Hradisko bolo veľmi príhodným útočišťom praobyvateľov jeho, lebo na východ, sever a západ vršek ten strmo spáda do doliny, len od juhu súvisí s hrebeňom Srňanského Hája; a tu bola práve Achillovská päta toho Hradiska, lebo s tej strany naj-snadnejšie sa mohol dostať nepriateľ doňho. Len to mi prichodí podivným, že ani v tom malom Hradisku, ani nikde na celom tom hrebeni nebolo žiadnych výdatných prameňov, a bez vody sa len nemohli jeho praobyvatelia obísť. Je síce neďaleko Hradiska na hrebeni vršku malá priehlbina, ktorá sa zdá byť zasypanou cisternou, kde vodomilné rastliny poukazujú, že pod tenkou vrstvou prsti voda býva, a pod vrškom je medzi roľami výmoľa s potôčkom, ktorý ale v sparnom lete vysychá. Pravda, keď tam za starodávna stála hustá hora, aj s vodou toho po-tôčka to ináče vyzeralo, a kde dnes len slabý prameň zostal, tam vtedy bol močiar s hojnými prameni, na ktorý aj dnes poukazujú miesta, riedko trsťou porastené. Z jednej výmole Srňanského Hája dostal som peknú bronzovú piku, len špicou ulomenú, a na Hradisku našiel som silno opatinovaný pliešok. Keď Bohuslavičania pred pár rokmi u päty južného svahu tohoto vršku na stavivo kameň lámali, odvalili s kusom skaly aj veľkú hrudu jílu, a tam našli plný hrnec rozličných bronzových, viac menej polámaných predmetov. Jak sa o tom náš agilný Stefko Svetský v Srní dozvedel, zaskočil si do blízkych Bohuslavíc, majiteľa toho hromadného nálezu vyhľadal a celý nález od neho kúpil a do martinského musea zaniesol. Keby sme mali v každej doline aspoň jednoho takého pozorného Stefka Svetského, mnoho vzácnych starobylých nálezov by bolo zachráněno. i mamutie kosti sa tam nachádzajú, jako aj v mohutnej vrstve jílu v Haluzickom jarku. Prechádzajúc sa krížom-krážom holým hrebeňom Srňanského Hája, natrafil som na dlhý v oblúku zohnutý útes organovým píšťalám podobných zkamenělých koralov, ktoré miestami zo zeme von trčia, a holou rukou v dosť hodných kusoch sa vylomiť dajú. Keď r. 1859 náš Dionys Stúr aj po Srňanskom Háji chodil a tu zo skál zkameněliny vyklepával, neprišiel na tento koralový útes. Bol som mu o ňom zprávu podal a kus tých koralov poslal. Ani novomestský apatekár E. Keller, ktorý pilno sbieral zkameněliny, ktorých plnú bednu poslal museu budapeštianskemu, o tých koraloch nevedel, ktoré sa mne len náhodou podarilo objaviť.

Foto M. Krajčovič: