Nemecká

Oblasť mikroregiónu Horehronia nepredstavuje v rámci Slovenska územie s hustým osídlením a nemôžeme hovoriť ani o kontinuálnom osídlení tejto oblasti. V najstarších obdobiach praveku determinujúcim činiteľom osídľovania tohto regiónu bolo práve prírodné prostredie. Horské podnebie s kratším vegetačným obdobím, nedostatok vhodnej pôdy na obrábanie a veľké rozdiely v nadmorskej výške nepriaznivo ovplyvnili osídľovací proces Horehronia.

Zväčšiť mapu

V západnej časti Horehronského podolia sa nachádza obec Nemecká, ktorá sa v poslednom desaťročí zapísala do zoznamu významných archeologických lokalít stredného Slovenska najmä z obdobia doby bronzovej, ale aj laténskej a vrcholného stredoveku. O existencii výšinnej polohy s názvom Hradisko sme okrem historických máp informovaní' od roku 1973 aj profesorom Gejzom Balašom, archeológom Krajského pamiatkového ústavu, ktorý Hradisko v Nemeckej uvádza ako archeologickú lokalitu dovtedy bez nálezov a zisteného osídlenia. 

Jeho história ako archeologickej lokality sa začala písať v roku 1993, ked počas jaskyniarskeho prieskumu výšinných sídlisk na Horehroní jaskyniar Ľuboš Múka z Jašenia našiel na plošine Hradiska keramický materiál z mladšej doby bronzovej a stredoveku a priniesol ho do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Po následnej obhliadke terénu sa v nasledujúcom roku 1994 uskutočnil na lokalite archeologický prieskum, ktorým sa zistilo aj osídlenie z doby laténskej. S finančnou podporou Jána a Ivana Kindernayovcov z Nemeckej sa uskutočnil v roku 1995 zisťovací archeologický výskum  Bezprostredne po archeologickom výskume postihla lokalitu pohroma v podobe devastácie vykrádačmi - detektoristami. Amatérsky, pomocou ľahko prístupných prístrojov povyberali pravdepodobne z rôznych časti hradiska niekolko desiatok bronzových predmetov, z ktorých dva ponúkli na odkúpenie Stredoslovenskému múzeu s tým, že okrem nich na lokalite viac predmetov nevybrali. Okrem dvoch bronzov ponúkli aj 5 ks železných streliek do kuše. Existencia dalších predmetov ostala utajená až do času, kedy detektoristi hľadali možnosť speňaženia nálezu. V roku 2002 sa po odkúpení dostali viac ako štyri desiatky kusov bronzových predmetov do zbierok Hutníckeho múzea Železiarní Podbrezová. Na základe analýzy predmetov sa nedá vylúčiť, že informácie detektoristov boli nepravdivé v tom, že všetky bronzy pochádzajú z jedného depotu (pokladu). Odborný pracovník AÚ SAV v Nitre, ktorý vyhodnocoval kolekciu bronzových predmetov, predpokladá, že sa jedná o štyri samostatné depoty bronzov, z ktorých časť sa mohla nájsť mimo opevneného areálu hradiska v Nemeckej. Detektoristov bez príslušného odborného vzdelania pokladáme za vykrádačov kultúrnych pamiatok, ich činnosť je nelegálna a spôsobuje devastáciu lokalít. Amatérov zväčša zaujímajú len kovové predmety, ktoré bez sprievodného materiálu, napr. keramiky, znižujú výpovednú hodnotu nálezov. Chýbajúce dôveryhodné nálezové okolnosti a presná lokalizácia a dokumentácia spôsobuje pochybnosti aj o najväčšom náleze bronzov z Horehronia, lokalizovanom na Hradisku v Nemeckej.

 Sekerka z neskorej doby bronzovej z hradiska Nemecká                                                                           (z publikácie Hrádok Horná Lehota - Hľadanie stratených svetov

Archeologický prieskum a výskum Hradiska

Hradisko v Nemeckej (nadm. výška 785,5 m) sa nachádza na zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier (rázsocha Čierneho dielu). Na západnej strane vrch obteká potok Ráztoka. Hradisko orientované v smere sever - juh má zreteľne zachované valové opevnenie. Vstup na hradisko bol pravdepodobne z juhovýchodu, nakolko severný aj západný svah je strmý. Najvýraznejšie a najzreteľnejšie je valové opevnenie na južnej strane.

V roku 1995 počas zisťovacieho archeologického výskumu sa terénne práce zamerali na vrcholovú plošinu. Tu sa vykopalo šesť sond. Podložie v sondách 11/95 až VI/95 sa zistilo v rôznych hĺbkach od 25 až do 40 cm. Materiál z nich bol nepočetný, okrem keramických stredovekých črepov sa v nich našli drobné železné predmety. Neboli v nich zistené objekty ani stavebné konštrukcie. Viac informácií poskytla sonda 1/95, ktorá rezala opevnenie, starší praveký val, do ktorého bol zapustený zuhoľnatelý stĺp s priemerom 15 - 20 cm. V súčasnosti zachovaná výška valu dosahuje 90 cm. V hornej časti valu sa zistili dočervena prepálené vrstvy so stopami dreva a kameňa, ktoré spolu so zuhoľnatelým stĺpom pochádzali z palisády stredovekého hrádku. Podložie sondy sa zistilo v hĺbke 120 cm a tvorila ho vápencová skala. Keramické nálezy z rezu valom sú zlomkovité a pochádzajú z neskorej doby bronzovej, doby laténskej a stredoveku. Črepový materiál sa zistil aj na terasách pod vrcholovým hrebeňom. Na úpätí hrádku sa pomocou detektora našla stredoveká keramika a železné predmety.

Materiálna kultúra z hradiska

Nemecká vo svetle archeologických nálezov

Najintenzívnejšie bolo hradisko osídlené pravdepodobne v neskorej dobe bronzovej, kedy bolo opevnené valom. Dobu bronzovú (1900 - 700 pred n. 1.) charakterizuje objav nového kovu - bronzu, zliatiny medi a cínu. Bronz sa stal univerzálnym kovom na výrobu zbrani, pracovných nástrojov aj šperkov. Kým zo staršej a strednej doby bronzovej doposiaľ na hornom Pohroní nemáme zistené osídlenie (to sa koncentrovalo v polohách do nadmorskej výšky 300 m), od začiatku mladšej doby bronzovej sa začínajú osídlovat aj výšinné polohy a horské kotliny. Oblasť Zvolenskej kotliny a Horehronia sa na sklonku doby bronzovej spája s tzv. lužickou kultúrou. Charakterizuje ju cieľavedomý výber výšinných polôh v členitom teréne. Aj Hradiště v Moštenici sa vypína na skalnom ostrohu vo výške 598 m a podobne ako hradisku v Nemeckej mu ochranu zaručovali strmé svahy a predpokladané valové opevnenie a priekopa. Na Horehroní je doložených viac lužických hra-dísk, ale vo velkej miere sa ich datovanie opiera iba o zberové nálezy. Archeologický výskum sa na nich nerobil.

Okrem skromných nálezov keramiky lužickej kultúry, ktorú reprezentujú črepy dvojkónických nádob so zaobleným lomom hnedej farby, sa našiel na Hradisku v Nemeckej aj okraj vázy so znakmi kyjatickej kultúry, ktorá je rozšírená najmä v Ipeľskej, Lučeneckej a Rimavskej kotline, v Cerovskej vrchovine a zasahuje aj južné svahy západnej časti Slovenského rudohoria. Žiarový hrob kyjatickej kultúry sa našiel v Dubovej v polohe Diel. Medzi najvýznamnejšie nálezy z hradiska zaradujeme dva bronzové predmety, ktoré odkúpilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici v roku 1995 a podľa nálezcov - detek-toristov sa našli na vrcholovej plošine nedaleko archeologickej sondy 1/95. Nie je vierohodné, či tvorili súčasť depotu (depotov?), ktoré odkúpilo v roku 2002 Hutnícke múzeum Železiarní v Podbrezovej. Jedná sa o bronzovú sekerku a tyčinkový nákrčník. Bronzová sekerka s tulajkou a postranným uškom má oválne ústie bez zosilneného vysokého okraja, pod ktorým sú tri paralelné masívne horizontálne lišty. Z dolnej lišty vychádza obojstranne šesť vertikálnych rebier. Na povrchu sekerky sa vytvorila svetlozelená divoká patina. Viditeľné sú stopy po odlievaní v dvojdielnom kadlube (forme). DÍžka sekerky je 82 mm, šírka ostria 42 mm, vonkajšie ústie tuľajky meria 28 mm a jej hmotnosť je 133,7 g.

Bronzový tyčinkový nákrčník s otvorenými zaguľatenými koncami bol vyrobený z bronzovej tyčinky v tvare „D". Na vonkajšej strane je zdobený zväzkami rýh, kroré vytvárajú vetvičkovitý motiv v 27 miestach po obvode nákrčníka. Konce nákrčnika sú nepatrne vyhnuté von, jeden z nich je masívnejší. Vonkajší priemer je 166x150 mm, priemer tyčinky 3,6 mm, hmotnosť 60,74 g. Bronzové predmety sú datované do neskorej doby bronzovej (stupeň HB).

Celý nález bronzov z Nemeckej odborne spracoval pracovník AÚ SAV v Nitre Ondrej Oždáni a v súčasnosti je pripravený do tlače. Z dalších predmetov menujeme velký bronzový kotlík s veľkým pásikovým uchom prečnievajúcim nad okraj, bronzové šálky, náramky, kosák a oštep. Poklad je vyinštalovaný v expozícii Hutníckeho múzea v Podbrezovej. Okrem tohto pokladu však poznáme z Horehronia dalšie hromadné alebo ojedinelé nálezy bronzov z Brezna, Podbrezovej, Čierneho Balogu, Podkonic, Ľubietovej. Tieto potvrdzujú blízke výrobné centrum, z ktorého sa bronzové predmety dostávali k užívateľom. Na záver doby bronzovej nastal všeobecný úpadok pravekého bronziarstva a bronzy sa okrem územia Oravy prestali tezaurovať (hromadiť). Hradisko, ktorého osídlenie má charakter refúgia (ochrany, útočišťa) bolo osídlené aj na konci staršej a strednej doby laténskej v tzv. predpúchovskom stupni, zastúpenom zlomkom ucha čierneho džbánu s aplikovanou trojicou štylizovaných zvieracích hlavičiek. Nepočetné nálezy keramiky dokladajú aj osídlenie ľudom púchovskej kultúry na konci doby laténskej až na počiatku doby rímskej.

Najpočetnejšie nálezy pochádzajú z obdobia 15. storočia, zo stredoveku. Jedná sa o hrubostennú a tenkostennú keramiku sivej a bielej farby, fragmenty pohárov a džbánkov zdobených tzv. plastickými malinami s polychrómnym (viacfarebným) glazurováním na povrchu i vo vnútri nádob, fragmenty sivej keramiky zdobenej vkolkovanou výzdobou. Železné predmety zastupujú hroty striel do kuše, čepeľ noža a časť podkovy s tromi otvormi v žliabku a klinovým ozubom, ihlica, priebojník, klince. Zo siedmich hrotov striel do kuše, ktoré sa našli na úpätí Hradiska, majú štyri hroty kvadratický a dva kosoštvorcový prierez. Jeden hrot má list deltoidného tvaru. Jedenásť stredovekých železných predmetov z Nemeckej bolo poskytnutých na metalografickú a spektrálnu analýzu. Analýzou, ktorú urobil Prof. Ing. Ľubomír Mihok, DrSc, vedúci pracovník Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, sa získali zaujímavé poznatky o výrobných technikách stredovekých kováčov na Horehroni. Po rozboroch boli vylúčené dva novoveké železné predmety. U ostatných deviatich predmetov sa zistila štandardná úroveň výrobných techník, ktoré používali miestni kováči v 15. storočí. Zistilo sa, že pri výrobe železných predmetov bola použitá vhodná technológia. Analýzou podkovy bolo zistené, že bola vyrobená náročnou technológiou, pozostávajúcou zo zvarenia dvoch železných plátov s rozličnými vlastnosťami. Podkova bola smerom k zemi nauhličená, smerom ku kopytu koňa bolo nenauhličené mäkšie a húževnaté železo. Analyzované strelky do kuše mali hlboko nauhličené hroty, jedna mala hrot naviac vytvrdený kalením. Zo zloženia vzoriek po rozbore výsledkov spektrálnej analýzy vyplynula skutočnosť, že železo použité na výrobu predmetov bolo vytavené zo železných rúd z rôznych ložísk v rovnakom regióne.

Písomné pramene objasňujúce dôvod výstavby dreveného hrádku na Hradisku v Nemeckej sa doteraz nepodarilo nájsť. Výstavba opevnenia ako oporného bodu na Horehroní pravdepodobne súvisí s prítomnosťou Jiskrovcov na Zvolenskom zámku.

Marta Mácelová

článok prevzatý so súhlasom autorky z: MÁCELOVÁ, M.: Nemecká vo svetle archeologických nálezov. In:Monografi a obce Nemecká. Lokša, M.-Hronček, P. (ed.), Banská Bystrica 2007, s. 39.

https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=10&c=17.757745,48.377503&sc=n&it=point&fbclid=iwar3xpwpodum4v7kxxnmb3-iglzj_n47mddh1mt-omiyev7m0fime65udlb8&pos=48.825341,19.416803,18