Oblasť mikroregiónu Horehronia
nepredstavuje v rámci Slovenska územie s hustým osídlením a
nemôžeme hovoriť ani o kontinuálnom osídlení tejto oblasti. V
najstarších obdobiach praveku determinujúcim činiteľom
osídľovania tohto regiónu bolo práve prírodné prostredie.
Horské podnebie s kratším vegetačným obdobím, nedostatok
vhodnej pôdy na obrábanie a veľké rozdiely v nadmorskej výške
nepriaznivo ovplyvnili osídľovací proces Horehronia.
Zväčšiť mapu
V západnej časti Horehronského
podolia sa nachádza obec Nemecká, ktorá sa v poslednom desaťročí zapísala do zoznamu významných archeologických lokalít stredného
Slovenska najmä z obdobia doby bronzovej, ale aj laténskej a
vrcholného stredoveku. O existencii výšinnej polohy s názvom
Hradisko sme okrem historických máp informovaní' od roku 1973 aj
profesorom Gejzom Balašom, archeológom Krajského pamiatkového
ústavu, ktorý Hradisko v Nemeckej uvádza ako archeologickú
lokalitu dovtedy bez nálezov a zisteného osídlenia.
Jeho história ako archeologickej lokality sa
začala písať v roku 1993, ked počas jaskyniarskeho prieskumu
výšinných sídlisk na Horehroní jaskyniar Ľuboš Múka z
Jašenia našiel na plošine Hradiska keramický materiál z mladšej
doby bronzovej a stredoveku a priniesol ho do Stredoslovenského
múzea v Banskej Bystrici. Po následnej
obhliadke terénu sa v nasledujúcom roku 1994 uskutočnil na
lokalite archeologický prieskum, ktorým sa zistilo aj osídlenie z
doby laténskej. S finančnou podporou Jána
a Ivana Kindernayovcov z Nemeckej sa uskutočnil v roku 1995
zisťovací archeologický výskum Bezprostredne po archeologickom výskume postihla lokalitu
pohroma v podobe devastácie vykrádačmi - detektoristami.
Amatérsky, pomocou ľahko prístupných prístrojov povyberali
pravdepodobne z rôznych časti hradiska niekolko desiatok bronzových
predmetov, z ktorých dva ponúkli na odkúpenie Stredoslovenskému
múzeu s tým, že okrem nich na lokalite viac predmetov nevybrali.
Okrem dvoch bronzov ponúkli aj 5 ks železných streliek do kuše.
Existencia dalších predmetov ostala utajená až do času, kedy
detektoristi hľadali možnosť speňaženia nálezu. V roku 2002 sa
po odkúpení dostali viac ako štyri desiatky kusov bronzových
predmetov do zbierok Hutníckeho múzea Železiarní Podbrezová. Na
základe analýzy predmetov sa nedá vylúčiť, že informácie
detektoristov boli nepravdivé v tom, že všetky bronzy pochádzajú
z jedného depotu (pokladu). Odborný pracovník AÚ SAV v Nitre,
ktorý vyhodnocoval kolekciu bronzových predmetov,
predpokladá, že sa jedná o štyri samostatné depoty bronzov, z
ktorých časť sa mohla nájsť mimo opevneného areálu hradiska v
Nemeckej. Detektoristov bez príslušného odborného vzdelania
pokladáme za vykrádačov kultúrnych pamiatok, ich činnosť je
nelegálna a spôsobuje devastáciu lokalít. Amatérov zväčša
zaujímajú len kovové predmety, ktoré bez sprievodného materiálu,
napr. keramiky, znižujú výpovednú hodnotu nálezov. Chýbajúce
dôveryhodné nálezové okolnosti a presná lokalizácia a
dokumentácia spôsobuje pochybnosti aj o najväčšom náleze
bronzov z Horehronia, lokalizovanom na Hradisku v Nemeckej.
Sekerka z neskorej doby bronzovej z hradiska Nemecká (z publikácie Hrádok Horná Lehota - Hľadanie stratených svetov |
Archeologický prieskum a výskum
Hradiska
Hradisko v Nemeckej (nadm. výška
785,5 m) sa nachádza na zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier
(rázsocha Čierneho dielu). Na západnej strane vrch obteká potok
Ráztoka. Hradisko orientované v smere sever - juh má zreteľne
zachované valové opevnenie. Vstup na hradisko bol pravdepodobne z
juhovýchodu, nakolko severný aj západný svah je strmý.
Najvýraznejšie a najzreteľnejšie je valové opevnenie na južnej
strane.
V roku 1995 počas zisťovacieho
archeologického výskumu sa terénne práce zamerali na vrcholovú
plošinu. Tu sa vykopalo šesť sond. Podložie v sondách 11/95 až
VI/95 sa zistilo v rôznych hĺbkach od 25 až do 40 cm. Materiál z
nich bol nepočetný, okrem keramických stredovekých črepov sa v
nich našli drobné železné predmety. Neboli v nich zistené
objekty ani stavebné konštrukcie. Viac informácií poskytla sonda
1/95, ktorá rezala opevnenie, starší praveký val, do ktorého bol
zapustený zuhoľnatelý stĺp s priemerom 15 - 20 cm. V súčasnosti zachovaná výška valu dosahuje 90 cm. V hornej časti valu sa zistili dočervena prepálené vrstvy so stopami dreva a kameňa, ktoré spolu so zuhoľnatelým stĺpom pochádzali z palisády stredovekého hrádku. Podložie sondy sa zistilo v hĺbke 120 cm a tvorila ho vápencová skala. Keramické nálezy z rezu valom sú zlomkovité a pochádzajú z neskorej doby bronzovej, doby laténskej a stredoveku. Črepový materiál sa zistil aj na terasách pod vrcholovým hrebeňom. Na úpätí hrádku sa pomocou detektora našla stredoveká keramika a železné predmety.
Materiálna kultúra z hradiska
Nemecká vo svetle archeologických
nálezov
Najintenzívnejšie bolo hradisko
osídlené pravdepodobne v neskorej dobe bronzovej, kedy bolo opevnené valom. Dobu
bronzovú (1900 - 700 pred n. 1.) charakterizuje objav nového kovu -
bronzu, zliatiny medi a cínu. Bronz sa stal univerzálnym kovom na
výrobu zbrani, pracovných nástrojov aj šperkov. Kým zo staršej
a strednej doby bronzovej doposiaľ na hornom Pohroní nemáme
zistené osídlenie (to sa koncentrovalo v polohách do nadmorskej
výšky 300 m), od začiatku mladšej doby bronzovej sa začínajú
osídlovat aj výšinné polohy a horské kotliny. Oblasť Zvolenskej
kotliny a Horehronia sa na sklonku doby bronzovej spája s tzv.
lužickou kultúrou. Charakterizuje ju cieľavedomý výber výšinných
polôh v členitom teréne. Aj Hradiště v Moštenici sa vypína na skalnom ostrohu vo
výške 598 m a podobne ako hradisku v Nemeckej mu ochranu zaručovali
strmé svahy a predpokladané valové opevnenie a priekopa. Na Horehroní je doložených viac lužických
hra-dísk, ale vo velkej miere sa ich datovanie opiera iba o zberové
nálezy. Archeologický výskum sa na nich nerobil.
Okrem skromných nálezov keramiky
lužickej kultúry, ktorú reprezentujú črepy dvojkónických
nádob so zaobleným lomom hnedej farby, sa našiel na Hradisku v
Nemeckej aj okraj vázy so znakmi kyjatickej kultúry, ktorá je
rozšírená najmä v Ipeľskej, Lučeneckej a Rimavskej kotline, v
Cerovskej vrchovine a zasahuje aj južné svahy západnej časti
Slovenského rudohoria. Žiarový hrob kyjatickej kultúry sa našiel v Dubovej v polohe Diel. Medzi najvýznamnejšie nálezy z
hradiska zaradujeme dva bronzové predmety, ktoré odkúpilo
Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici v roku 1995 a podľa
nálezcov - detek-toristov sa našli na vrcholovej plošine nedaleko
archeologickej sondy 1/95. Nie je vierohodné, či tvorili súčasť
depotu (depotov?), ktoré odkúpilo v roku 2002 Hutnícke múzeum
Železiarní v Podbrezovej. Jedná sa o bronzovú sekerku a tyčinkový
nákrčník. Bronzová sekerka s tulajkou a
postranným uškom má oválne ústie bez zosilneného vysokého
okraja, pod ktorým sú tri paralelné masívne horizontálne lišty. Z dolnej lišty vychádza obojstranne šesť
vertikálnych rebier. Na povrchu sekerky sa vytvorila svetlozelená
divoká patina. Viditeľné sú stopy po odlievaní v dvojdielnom
kadlube (forme). DÍžka sekerky je 82 mm, šírka ostria 42 mm,
vonkajšie ústie tuľajky meria 28 mm a jej hmotnosť je 133,7 g.
Bronzový tyčinkový nákrčník s
otvorenými zaguľatenými koncami bol vyrobený z bronzovej tyčinky
v tvare „D". Na vonkajšej strane je zdobený zväzkami rýh,
kroré vytvárajú vetvičkovitý motiv v 27 miestach po obvode
nákrčníka. Konce nákrčnika sú nepatrne vyhnuté von, jeden z
nich je masívnejší. Vonkajší priemer je 166x150 mm, priemer
tyčinky 3,6 mm, hmotnosť 60,74 g. Bronzové predmety sú datované
do neskorej doby bronzovej (stupeň HB).
Celý nález bronzov z Nemeckej odborne
spracoval pracovník AÚ SAV v Nitre Ondrej Oždáni a v súčasnosti
je pripravený do tlače. Z dalších predmetov menujeme velký
bronzový kotlík s veľkým pásikovým uchom prečnievajúcim nad
okraj, bronzové šálky, náramky, kosák a oštep. Poklad je vyinštalovaný v expozícii Hutníckeho
múzea v Podbrezovej. Okrem tohto pokladu však poznáme z Horehronia
dalšie hromadné alebo ojedinelé nálezy bronzov z Brezna,
Podbrezovej, Čierneho Balogu, Podkonic, Ľubietovej. Tieto potvrdzujú blízke výrobné centrum, z ktorého
sa bronzové predmety dostávali k užívateľom. Na záver doby
bronzovej nastal všeobecný úpadok pravekého bronziarstva a bronzy
sa okrem územia Oravy prestali tezaurovať (hromadiť). Hradisko,
ktorého osídlenie má charakter refúgia (ochrany, útočišťa)
bolo osídlené aj na konci staršej a strednej doby laténskej v
tzv. predpúchovskom stupni, zastúpenom zlomkom ucha čierneho
džbánu s aplikovanou trojicou štylizovaných zvieracích hlavičiek. Nepočetné nálezy
keramiky dokladajú aj osídlenie ľudom púchovskej kultúry na
konci doby laténskej až na počiatku doby rímskej.
Najpočetnejšie nálezy pochádzajú z
obdobia 15. storočia, zo stredoveku. Jedná sa o hrubostennú a
tenkostennú keramiku sivej a bielej farby, fragmenty pohárov a
džbánkov zdobených tzv. plastickými malinami s polychrómnym
(viacfarebným) glazurováním na povrchu i vo vnútri nádob,
fragmenty sivej keramiky zdobenej vkolkovanou výzdobou. Železné predmety zastupujú
hroty striel do kuše, čepeľ noža a časť podkovy s tromi otvormi
v žliabku a klinovým ozubom, ihlica, priebojník, klince. Zo
siedmich hrotov striel do kuše, ktoré sa našli na úpätí
Hradiska, majú štyri hroty kvadratický a dva kosoštvorcový
prierez. Jeden hrot má list deltoidného tvaru. Jedenásť
stredovekých železných predmetov z Nemeckej bolo poskytnutých na
metalografickú a spektrálnu analýzu. Analýzou, ktorú urobil
Prof. Ing. Ľubomír Mihok, DrSc, vedúci pracovník Hutníckej
fakulty Technickej univerzity v Košiciach, sa získali zaujímavé
poznatky o výrobných technikách stredovekých kováčov na
Horehroni. Po rozboroch boli vylúčené
dva novoveké železné predmety. U ostatných deviatich predmetov sa
zistila štandardná úroveň výrobných techník, ktoré používali
miestni kováči v 15. storočí. Zistilo sa, že pri výrobe
železných predmetov bola použitá vhodná technológia. Analýzou
podkovy bolo zistené, že bola vyrobená náročnou technológiou,
pozostávajúcou zo zvarenia dvoch železných plátov s rozličnými
vlastnosťami. Podkova bola smerom k zemi nauhličená, smerom ku
kopytu koňa bolo nenauhličené mäkšie a húževnaté železo.
Analyzované strelky do kuše mali hlboko nauhličené hroty, jedna
mala hrot naviac vytvrdený kalením. Zo zloženia vzoriek po rozbore
výsledkov spektrálnej analýzy vyplynula skutočnosť, že železo
použité na výrobu predmetov bolo vytavené zo železných rúd z
rôznych ložísk v rovnakom regióne.
Písomné pramene objasňujúce dôvod
výstavby dreveného hrádku na Hradisku v Nemeckej sa doteraz
nepodarilo nájsť. Výstavba opevnenia ako oporného bodu na
Horehroní pravdepodobne súvisí s prítomnosťou Jiskrovcov na
Zvolenskom zámku.
Marta Mácelová
článok prevzatý so súhlasom autorky z: MÁCELOVÁ, M.: Nemecká vo svetle archeologických nálezov. In:Monografi a obce Nemecká. Lokša, M.-Hronček, P. (ed.), Banská Bystrica 2007, s. 39.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára