Starý Koňuš

V katastri obce Koňuš (okres Michalovce) na Východnom Slovensku sa na vysokom kopci - stolovej hore, kedysi zvanej Stari Konjus vypína mohutné hradisko a výšinné sídlisko z bronzovej doby, ktoré neskôr užívali aj Slovania. Rozloha hradiska je podľa literatúry 7.8 ha. Bude ho však potrebné opäť zamerať.  Valové opevnenie z prístupnejšej západnej strany dosahuje výšku až 8 m, ostatné strany od 1 do 3 m. Ktovie kedy sa Slovania presťahovali na úpätie hory a založili novú dedinu Koňuš... lúky však užívajú doteraz. Výskum hradiska sa uskutočnil ešte v 50. rokoch.

 

Hradisko Starý Koňuš - národna kultúrna pamiatka by Pamiatkovy_Urad_SR on Sketchfab

 

hradisko vyznačené na  mape II. voj. mapovania z 19. storočia

Pohľad na areál "Starý Koňuš" od západu, takto lepšie vyniknú strmé svahy náhornej plošiny. Zelené znaky sú prístupové cesty, červené sú dobre viditeľné valy (SZ alebo JV) alebo (na najmenej strmej Z strane) vysoké terasy so strmými svahmi pod nimi. Modrý je prameň, ktorý nevyschol napriek suchu. Na východnom konci sa plošina zužuje na úzky hrebeň, ten bol chránený vysokým valom, dnes čiastočne poškodeným kvôli ceste. Je tam náramný pokoj, podte sa prejst . 

Predstava o vzhľade hradiska. (autor: Naj)

Tam hore je hradisko! 

Dlhéééééé úpätie Starého Koňuša z údolia Syrového potoka  

Nálezisko sa rozkladá na dlhej lúke na náhornej plošine vrchu, v západnej časti horského masívu Popričný vrch, východne od obce Koňuš. Najlepšie je prístupné z údolia Syrového potoka. Spomínaná lúka sa mierne zvažuje od V na Z Jej západný koniec uzatvára kamenný val, preťatý horskou cestou.

Val na Z časti, je tu neprehľadný terén 

Výskum v 50. rokoch preukázal osídlenie hradiska v dobe bronzovej a tiež v 10. -11. storočí.

Mladšia doba bronzová

Početné nálezy črepov z prieskumu /poväčšine atypických/ naznačujú, že lokalita bola najintenzívnejšie osídlené v mladšom úseku uvedeného obdobia, pričom sa jedná pravdepodobne o gávsku kultúru, ktorá na východnom Slovensku okolo 1200 pred Kr. nahradila pilinskú kultúru a kultúru Suciu de Sus. Trvala tu až do konca bronzovej doby – do 750 pred Kr. Pre toto obdobie je charakteristické budovanie hradísk, svojrázna keramika a rozsiahla metalurgia bronzu (šperk, zbrane, panciere, prilby, súpravy na pitie, nádoby). 

al na SZ okraji chráni vyschnutý občasný vodný zdroj (vľavo) 

Naklonená rovina v západnej časti areálu hradiska je na terase, vpravo (čo už nevidno) je strmý terénny zlom. Vegetácia nedovolila odfotit. Toto je najmenej chránený úsek, preto by tu mali byť až 8 m vysoké valy. Valy neboly, ale terasa je miestami aj viac ako 8 m vyššie (možno aj 20). 

val v  SZ časti hradiska

Nádoby miskovitého tvaru na hradisku reprezentuje fragment polguľovitej nádoby s mierne zosilneným a ľahko vyhnutým okrajom, črep tenkostennej nádoby s telom v hornej časti lomeným a niekoľko zlomkov z kužeľovitých misiek s ústím zvnútra zosilneným. Spomenuté zlomky sú z nádob z vonku hnedej, hnedosivej, znútra čiernosivej farby. O vázovitých nádobách svedčí zlomok s vodorovným plastickým rebrom a črep zdobený zväzkami rýh, obidva zvonku čiernosivé, zvnútra hnedé. Najpočetnejšie sú v keramickom materiáli zlomky hrncovitých nádob s rovým alebo mierne prehnutým hrdlom, prevažne hnedé. 

Severný val nad strminou

Doba slovanská 

Budinský Krička uvádza, že podľa nálezov sa ukazuje, že plošina vrchu bola v tomto období vyhľadávané najskôr len sporadicky. Slovania hradisko mohli využívať ako refúgium, avšak Krička poukazuje aj na strategický význam tejto lokality nachádzajúcej sa  nad cestou medzi podvihorlatskou oblasťou a kotlinou Uhu na území dnešnej Ukrajiny. Nájdených osem keramických úlomkov (z  výraznejších je to tmavosivý črep zdobený riadkom vpichov a  vlnovkou, červenohnedý zlomok s výzdobou vodorovných rýh a hnedosivý úlomok so stopami vodorovných žliabkov) možno datovať do 10. až 11. storočia tzn. do obdobia zanikajúcej veľkomoravskej ríše a nasledovného nestabilného obdobia formovania uhorského štátu. Hradisko azda poskytlo útočište Slovenom pred náporom staromaďarských kmeňových družín do Medzibodrozia. 

Ohradené políčko so šťaveľom (aby ho kravy nespásli? -aj tohto roku ich vraj vyhnali hore z druzstva z Choňkoviec, ale bolo sucho, tak tu neostali

... a takto to tam mohlo vyzerať v 9. storočí ...

Takto vyzerá veľký Vihorlat, vidno naň len z tejto lúky

Zemplínska Šírava v opare

V. Budinský - Krička: Nové nálezy na východnom Slovensku, AVANS 1978, Nitra str. 46-65

V. Budinský - Krička: Slovanské osídlenie na severovýchodnom Slovensku, Slov. Archeol. 9 , 1-2 (1961) 347-390
Google Earth
Wikipedia

kresba Slovanskej Devušky: Peter Bros

GPS zameranie v GE, fotky a popisy k nim: Kvetka M