Členka nášho Občianskeho združenia Hradiská Ľubka sa zúčastnila na výprave do Škandinávie, zameranej aj na spoznávanie histórie vikingov. Rozhodla sa že sa s nami podelí o svoje zážitky. Tak príjemné čítanie.
Kaseberga
Naša prvá zastávka za poznaním je Kaseberga, na megalitickej národnej pamiatke v južnom Švédsku- Ale je Stones.
Na skalnatom podlaží nad morom,medzi pasúcimi sa stádami kráv, sa týči 59 veľkých balvanov, uložených do tvaru lode.Podľa povesti je tu pochovaný legendárny kráľ Ale.Podľa výzkumov mohla byť loď vytvorená už pred 5500 rokmi (monolity v tvare lode s názvom PIVO JE STENAR-Ale je Stones), ale s najväčšou pravdepodobnosťou 800-1050 pnl. Vedúci archeológov Sodeberg-tvrdí, že kamene sú akási nadstavba na pôvodných, oveľa starších). V strede lode objavili v hĺbke odtlačky už dávno odstránených obrích balvanov. Domnievajú sa, že to bola pohrebná komora Dolmen.
Ďalšia legenda hovorí, že vodca Vikingov, ktorý padol v bitke pri Svolder.
Skaliská boli objavené pod niekoľkometrovými nánosmi pohyblivého piesku v r. 1958,prvé archeologické výskumz prebiehali v r.1989. Vo vnútri lode bola objavená hlinenná nádoba.V nej sa nachádzali kosti z obdobia asi 600 rokov pnl.Taktiež objavili zvyšky ohniska z tohoto obdobia.
Loď bola postavená podľa presnej geometrie (svetové strany,mesiace,dni...)
Noahs ark
NOAHS ARK - kamenne, uložené do tvaru lode, zrejme spred 3000 rokov.slúžiace ako pohrebisko.Aby mŕtvi mali všetko pohodlie,ukladali ich pozostatky do lode, a tak ho vypravili na druhý svet. Mrtvych spaľovali, ich popol uložili do vyhĺbenej jamy spolu s ich cennosťami. Okolo hlavnej,26 m dlhej lode, archeológovia odkryli ďalšie hroby rôznej veľkosti. Pohrebisko sa používalo asi do roku 1500. V okolí je niekoľko menhirov-vysokých vztýčených plochých kameňov.Doteraz nikto nevie, na čo slúžili...
ISMANTORP BORG
ISMANTORP BORG je starobylá pevnosť v strednom Olande o priemere 125 m, 9 brán a v súčasnosti má 88 základov domov,pozostatky bývalej dediny. V strede opevnenia sú pozostatky kruhového prehistorického námestia. Pevnosť slúžila asi 600 rokov, postavili ju okolo roku 200.
O tom, k čomu pevnosť slúžila, sú len dohady. Napr Nebyť niekoľkých víkendových domčekov v švédskom štýle, ktoré nám špatilo atmosféru doby minulej, cítili sme sa ako v stredoveku iek vysokým, 4 metrovým múrom, mala pevnosť zrejme pre množstvo brán ,slabú obranu. Mohla slúžiť ako tržisko, ale vďaka hrubým a vysokým múrom kolujú o jeho využití rôzne dohady.
Oland - runový kameň
V Olande je jeden z najstarších runových kameňov vo Švédsku.Stojí južne od Kalmaru . Kameň je medzi poliami, postavený dánskym vodcom Sibbe ako pamätník na svojho syna. Kameň je vysoký 130 cm,stojí na pôvodnom mieste a v okolí sa až začiatkom 17.stor. začali rozrastať mohyly.
Nápis, ktorý sa podarilo rozlúštiť ”TENTO KAMEŇ BOL UMIESTNENÝ SIBBEM,PORUČNÍKOM, FOLDARSOVÝM SYNOM ALE JEHO SPRIEVOD BOL NA OSTROVE. Pokračuje veršami v preklade asi HIDDEN VIE, ŽE NAJVäČŠIE SKUTKY TREBA NASLEDOVAŤ. Je To jediný originál verš, ktorý sa dochoval na runovom kameni. Viac sa nepodarilo rozlúštiť a domnienky sa rôznia.
Kameň sme si pofotili, pohladili, načerpali z neho a jeho odkazu energiu. Niektoré účastníčky zájazdu si ho objali a nechali sa unášať nádychom nadpozemskosti.
ALVAR
Alvar je prírodné územie s vápencovými platňami a veľmi tenkou vrstvou pôdy, chudobnou vegetáciou a možno ich využiť len ako pastviny. Kilometre dlhé územie „vápencovej dlažby“ sa nachádza na Olande.
Ďaleko v stepi, asi 8-10 km od civilizávie,či akéhokoľvek obydlia, stoja dva vysoké ploché kamene-menhiry. Nikto nevie, akým spôsobom sa vztýčili, a tak zostali celé generácie. Potrebovali sme celé popoludnie, kýnm sme sa k menhirom dostali. Prechádzali sme okolo stáda kráv, po nádherne pestrofarebne rozkvitnutých lúkach, v niektorých miestach bojovali o život ihličnany a akási kosodrevina.
Bol to pekný výlet a po hodinách sedenia v buse nám všetkým prospel. Alvar je stepné územie, zaradené do chráneného UNESCO
Eketorp
Do Eketorpu sme chceli priamo do miest,kde sa kedysi dávno žilo rušným životom.Prišli sme skoro-a tak sme čas do otvorenia skanzenu vyplnili návštevou rybárskej dedinky Gräsgards Hamn. Kruhové obranné múry obrovských rozmerov nás privítali zaliate dopoludňajším slnkom. Tu kedysi žili, pracovali, vychovávali nebojácnych a krutých bojovníkov, ale aj zomierali v bojoch o pevnosť, a územia,ktoré už niekedy dobyli, celé generácie spoločne v jednej komunite.
Do Eketorpu sme chceli priamo do miest,kde sa kedysi dávno žilo rušným životom.Prišli sme skoro-a tak sme čas do otvorenia skanzenu vyplnili návštevou rybárskej dedinky Gräsgards Hamn. Kruhové obranné múry obrovských rozmerov nás privítali zaliate dopoludňajším slnkom. Tu kedysi žili, pracovali, vychovávali nebojácnych a krutých bojovníkov, ale aj zomierali v bojoch o pevnosť, a územia,ktoré už niekedy dobyli, celé generácie spoločne v jednej komunite.
Je fascinujúce vojsť do akejsi opevnenej dedinky, kde vás privítajú ľudia v dobovom ošatení, mate možnosť vojsť do dielní navlas podobnými tým pôvodným a vyrobiť si napríklad amulet v odliatku zo žeravého kovu.Potom ho opracovať a yavesiť na krk, či priniesť ako souvenir svojim najmilším.
Popod nohy nám pobehujú živé prasiatka, skúšame lukostreľbu, upletáme si náramok priateľstva- to všetko za odbornej asistencie “dievčat krv a mlieko”.
V malých domčekoch so slamennou strechou (doškovou) sa býva, pripravuje jedlo v ohnisku, miluje,proste žije...aspoň si to každý z nás predstaví, akonáhle vojde do interiéru domkov.
Vchádzam k majstrovi pekárovi- ponúkne mi na výber osúchy s rôznymi bylinkami.Vyberám si obyčajný-kmínový.Chvíľku čakám na dopečenie.Chutná výborne-pamätám sa na detstvo, keď takéto osúchy piekla stará tetuška pre nás,deti, ako laskominku a pritom rozprávala vlastné príbehy z jej chudobného, ale krásneho a šťastného, detstva,...
Iveta s Martinou sa stali na čas súpermi v ľútom boji na život a na smrť- na hlavách dobové helmy, k dispozícii mali dokonca drôtennú košeľu, meče a už bojovali. Vychádzam z opevnenia zrúcanou časťou múrov a ocitám sa pred malou zeleninovou záhradkou ohradenou typickým dreveným plotkom do tvaru Y a obďaleč v rybníčku pláva skupinka husí a kačiek.
Vraciam sa do areálu skanzenu, naše hravé dievčatá si našli ďalšiu zábavku, akési preťahovanie, pri ktorej pravdepodobne v minulosti trávili volný čas a zároveň si zoceľovali telo mladší chlapci. Medzi domčekmi vidím mladého muža robiť poriadok v maštali a v ohradenom dvorku (musím sa s ním odfotiť), zaujmú ma hlavne jeho “krpce”-obutie vyrobené z kožených prúžkov a navzájom pospájané tenkým pásikom, tiež z kože. Pokračujem nahliadnutím m z domčeka do domčeka.Obytná časť, malinký kurník pre sliepky, maštale, časti na náradie, pod strechami seno na zimu...
Je tu vlastne všetko, čo taka dedina potrebovala. Len žasnem, koľko zbytočností dnes potrebujeme k životu a ako sa ženieme za niečím, čo vôbec nepotrebujeme- a možno ani nežijeme plnohodnotný život...je to na zamyslenie.
Vládne tu pokoj, pohoda, obdiv a zrazu sa pristihnem pri myšlienke stráviť tu nejaký čas. V spoločnosti týchto ľudí , ktorí nám približujú život ich predkov a s duchmi ochraňujúcimi opevnenie.
Čas však uteká a my musíme ďalej.
Ľubka J.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára