.

piatok 8. novembra 2013

Seňa

Pán Štefan Kolivoško, zástupca riaditeľky Verejnej knižnice J. Bocatia v Košiciach a spisovateľ, pre našu stránku poskytol svoj výborný článok o slovanskom hradisku Seňa (južne od Košíc, na Slovensko - Maďarskej hranici.) Za ochotu mu patrí veľká vďaka. Autorom obrázkov je Ing. Peter Zdravecký.

"VEĽKÝ STARÝ HRAD

Katastrálne územie v Seni medzi Belžanským potokom a železničnou stanicou poznáme pod maďarským názvom Várhely (Hradová, miesto hradu). Toto pomenovanie žilo v Seni v ústnej tradícií až do 70-tých rokov 20. storočia. Názov Várhely môžeme sledovať na katastrálnych mapách v priebehu 19. storočia, ale aj na špeciálnych vojenských mapách 20. storočia. Minimálne 150 rokov existuje zobrazenie územia s názvom Várhely. Samotný názov signalizuje existenciu hradu na uvedenom mieste. V súčasnosti však už nič nenasvedčuje tomu, že tu v minulosti stál hrad. Priestor je zastavaný farmou roľníckeho družstva.



Stál tu skutočne hrad, alebo ide len o náhodné pomenovanie? V knihe Osídlenie košickej kotliny, od známeho slovenského historika Branislava Varsíka, sa k problému Senianského hradu môžeme dozvedieť nasledovnú informáciu (I. diel 25 str.). "Pozrime sa v tomto smere ešte aj na najbližšie okolie Abaujvár (Novum Castrum), ktorý vznikol za kráľa Aba Samuela (1O4l-1O44) už ako kráľovský hrad, kým starší slovanský kmeňový hrad ležal na druhej strane Hornádu na vyvýšenine severovýchodne od Sene". O existencii hradu nepochybujú ani archeológovia Bánesz a Lamiová, avšak situujú ho  na iné miesto ako Varsik.



Archívne dokumenty jednoznačne svedčia v prospech existencie hradu. Prvá písomná zmienka, ktorú poznáme, je z roku 1255. Kráľ Béla IV. daruje Senianom zem Čaňu (Chon). V darovacej listine, ako vtedy bolo zvykom, opisuje hranice darovanej zeme. Časť hranice zeme siahala k územiu, ktoré sa nazývalo Ówár (Starý hrad). Ďalšia zmienka je z roku 1317. Listina sa týka metácie - vytýčenia severných hraníc Kechneca. Teda jedná sa o chotárne hranice medzi Seňou a Kechnecom. Varsik, už v spomínanej knihe, voľne uvádza výsledky metácie "Severné hranice chotára Kechnec boli vtedy vyznačené takto: začína sa na západe pri mŕtvom ramene rieky Idy nazývanom Holtida (r. 1251 pri opise hraníc Bočiara uvádza sa toto rameno ešte ako Mortua aqua Ida, teda ešte slovenským názvom) a odtiaľ smerovali na východ popri ceste, ktorá existuje dodnes, až po samu dedinu Seňa: na južnom okraji dediny Sene hranice prekračovali veľkú cestu (ide o veľkú cestu, ktorá viedla z juhu na Košice a ďalej k Toryse) a smerovali ďalej na východ k Belžanskému potoku (ad rivulum Belzepataka vocatum) a po prekročení tohto potoka prišli k dolnej hranici hradu zvaného Nagyowar (pervenit ad inferiorem finem castri Nagyowar dictum)".



Katastrálne názvy vzťahujúce sa k hradu prežili nielen v Seni, ale aj v okolitých dedinách. V Kechneci polia, ktoré hraničili s Várhelyom nazývali Fidvár, jedná sa pravdepodobne o pôvodný maďarský názov Földvár (Zemný hrad). V chotári susednej obce Gyňov sa vyskytuje miestny názor Sárvár (Blatný hrad). Spomenuli sme už, že sa líšia názory odborníkov ohľadom presnej lokalizácie a veľkosti seňanského hradu. Varsik ho v roku 1951 lokalizuje na "...rozsiahlej vyvýšenine uprostred roviny medzi Belžanským potokom a riečkou Szartosom, resp. podľa dedín medzi Belžou a Gyňovom. Tento hrad zaberá celú vyvýšeninu, rozprestierajúcu sa nad výškovou vrstevnicou 208 m nad morom a jeho dĺžka, rozprestierajúca sa od severu k juhu bola až 3-4 km a široká od západu k východu vyše 1 km.

hradisko presne vyznačené na mape 1. vojenského mapovania z 18. storočia

Existenciu tohto hradu a jeho rozsiahlosť potvrdzujú nám už najstaršie listiny týkajúce sa tohto kraja, v ktorých sa uvádza tento hrad pri popisoch hraníc Čane a Felnémeti a uvádza sa už po maďarsky, ako Óvár a Nagyóvár, teda ako Starý hrad a Veľký starý hrad". Severnú hranicu hradu Varsik lokalizuje na základe spomínanej darovacej listiny Bélu IV. z roku 1255. "Daruje zem Čaňu (Chon) hosťom zo Sene (de Scynna) a pri tejto príležitosti sa popisujú hranice tejto zeme, ktoré na juhozápade siahali až k hornej čiastke toho miesta, ktorý sa nazýva Starý hrad (Ówár). Konkrétne sa tu uvádza, že od rieky Szartos ide hranica zeme Čaňa na juh k veľkému topoľu a odtiaľ sa predlžuje až k južnej časti toho miesta (čiže hranica zeme Čaňa išla len po svah vyvýšeniny), ktoré sa nazýva Ówár. Išlo tu o miesto na severozápad od Gyňova, kam siahala hranica Čane k svahu pôvodného Starého hradu". Južnú časť hradu Varsik umiestňuje približne 800 m severne od senianskej železničnej stanice. Varsik pri situovaní hradu sa opieral o archívne dokumenty, ktoré sa netýkali priamo hradu.


Iný prístup si zvolili Mária Lamiová a Ladislav Bánesz. K problému pristúpili z archeologicko-topografického hľadiska. Ich závery ohľadom situovania a veľkosti hradu sú odlišné. B. Varsik vo svojej štúdii lokalizoval Óvár ako kopec, ktorý sa tiahne od severu na juh nad obcou Belža a je ohraničený potokmi Szartos a Belžanským. Je to miesto, ktoré sa zdá na prvý pohľad strategicky najvýznamnejším v okolí, a preto prirodzene vzbudzuje dojem, že hrad musel byť v týchto miestach.

Pri archeologických prieskumoch v katastri Sene sa však zistilo, že na samotnom kopci niet stôp po hradisku. Podarilo sa tu ale nájsť len stopy staršieho pravekého osídlenia, bez zvyškov fortifikácie. Teda na miestach, kam Varsik umiestnil hrad, žiadne hmotné dôkazy sa nenašli. Kde teda Veľký starý hrad ležal? Pri štúdiu dokumentov sme narazili na špeciálnu vojenskú mapu Generálneho štábu Rakúsko-Uhorskej armády z minulého storočia. Na mape možno sledovať terénnu vyvýšeninu pozdĺž cesty Belžanský potok - železničná stanica. Je zaujímavosťou, že na mape možno pozorovať pravouhlé zakončenie vyvýšeniny. Južnejšie, asi 800 m je na mape znázornená ďalšia terénna vyvýšenina, rovnobežná spredchádzajúcou. Domnievali sme sa, že ide o zvyšky valov Veľkého starého hradu.

Naša domnienka bola podoprená publikáciou G. Györffyho Az árpád - kori Magyarország történeti földrajza. V súvislosti so Starým veľkým hradom, odvoláva sa tiež na mapy z rokov 1880-91, kde sú znázornené valy v podobe štvorca. Ak by sme mali byť presnejší ako Györffy, skôr sa jedná o lichobežník, prispôsobený daným prírodným podmienkam. Podľa zamerania Lámiovej jej severná strana, sa tiahne približne pozdĺž cesty Belžanský potok - železničná stanica, je dlhá asi 670 m, vzdialenosť medzi valmi sever-juh je 870 m. Dĺžka valu na juhu je okolo 450 m. Šírku valov uvádza 9-10 m a výšku 1 m. 







V súčasnosti valy už neexistujú ani v podobe, v ktorej bola popísaná pred viac ako štyridsiatimi rokmi. Pri stavebných prácach v roku 1962 bola severná časť valu roztlačená buldozérom. Južná časť valu splynula s terénom v dôsledku intenzívneho obrábania pôdy. Východný val je na spomínanej mape čiastočne naznačený. Po západnom vale niet stopy ani na mape ale ani v teréne. Nazdávame sa, že na základe nášho prieskumu v dokumentoch môžeme jednoznačne potvrdiť hypotézu Lamiovej oproti Varsikovej. V Hadtörténeti múzeum (Vojenské historické múzeum) v Budapešti, podarilo sa nám objaviť mapu Sene a okolia z roku 1784, kde valy Veľkého starého hradu sú znázornené v úplnosti na tom mieste, kde ich situuje Lamiová. Nepoznáme presné obdobie vzniku Veľkého starého hradu v Seni. Máme však relatívne presné správy o založení Nového hradu v Abaujvári. Nový hrad bol založený pred nástupom na trón kráľa Samuela Abu (1041-1044). Pravdepodobne sa to udialo po smrti kráľa Štefana I. (1038). Starý veľký hrad bol zrejme v tom období už nevyužívateľný a z vojenského hľadiska zastaraný. Varsik tiež nedatuje dobu vzniku Starého veľkého hradu. Jednoznačne ale hovorí o staroslovanskom kmeňovom hrade, ktorý bol strediskom širokého kraja. Teda vznik hradu môžeme posunúť pred 10. storočie. Pričom 9. a začiatok 10. storočia považujeme za hornú časovú hranicu založenia hradu. Za dolnú časovú hranicu môžeme považovať 7. - 8. storočie. Stále opevnené miesta vznikajú totiž až v dobe, keď môžeme hovoriť o trvalom usadení obyvateľstva a nie v dobe sťahovania národov. Stále opevnené miesta vznikali až po uvedomení si vlastníctva určitého územia a zakotvení obyvateľstva na danom území. K výstavbe hradu bolo možné pristúpiť až potom, keď časť obyvateľstva sa nemusela priamo podieľať na obrábaní pôdy.

Naše predstavy o hradoch sú vytvorené na základe poznania hradov postavených po 13. storočí. Veľký starý hrad bol diametrálne odlišný. Miloš Šolle vo svojej knihe Staroslovanské hradisko uvádza správu židovského obchodníka a cestovateľa Ibrahima ibn Jakuba, ktorý navštívil slovanské oblasti v 10. storočí a popísal spôsob akým stavali Slovania svoje hrady. Obchodník a cestovateľ píše nasledovné "Väčšinu svojich hradov stavajú Slovania takto: Zájdu na lúky, bohaté na vodu a kroviny, vyznačia kolíkmi okrúhle alebo pravouhlé miesto do podoby rozsahu hradu, ktoré zamýšľajú postaviť, vykopú dookola priekopu a vykopanú zem navŕšia , pričom ju spevňujú plotmi a stĺpmi na spôsob bášt, až kým hradba nedosiahne požadovanej výšky. Na tej strane, na ktorej chcú mať vchod do hradu, vymerajú hradnú bránu a tam sa potom po drevenom moste do hradu vchádza a vychádza". Uvedená citácia je vlastne základnou schémou stavby hradu na nížine a teda môžeme predpokladať, že podobným spôsobom bol postavený aj Senianský hrad.

V prvom rade teda vyhĺbili sa priekopy, zo získanej zeminy navŕšila hradba. V klasickom hradištnom období, kam pravdepodobne môžeme zaradiť aj Veľký starý hrad, stavali sa dva druhy hradieb - dreveno hlinité bez kamenného čela alebo drevenohlinité s kamenným čelom. Nakoľko v Seni ani v jeho blízkom okolí sa nevyskytujú kamene väčšej hmotnosti, možno predpokladať, že hrad mal múry drevenohlinité bez kamenného čela. Múry mali úctyhodnú šírku 9-10 metrov. Nepoznáme presnú výšku múrov, ale zo samotnej šírky možno usudzovať, že dosahovali minimálne 4-5 m. Aby múr udržal svoj tvar, pevnosť a rýchle nepodliehal poveternostným vplyvom, bolo nutné použiť technológiu roštových alebo komorových valov. Brvná sa ukladali priečne na múr a vytvárali akýsi rošt, ktorý sa zasypával hlinou. Ak sa z brvien vytvárali tzv. komory a tieto sa naplňovali hlinou, hovoríme o komorovom type opevnenia.

Z obranného hľadiska hrad bol umiestnený na veľmi dobrom mieste. Z východnej strany pretekala popri ňom riečka Szartos a zo západnej strany Belžanský potok. Je nesporné, že tieto dva vodné toky boli využité pre obranné účely hradu. Takmer s istotou možno tvrdiť, že priekopy hradu boli naplnené vodou z východnej, západnej ale aj z južnej strany. Vzhľadom na prevýšenie terénu priekopy zo severnej strany nemohli byť napustené vodou, preto tu predpokladáme najsilnejšie hradné múry.

O obyvateľoch hradu a ich počte sa nezachovali žiadne písomné dokumenty. Z rozsahu múrov, z ich celkovej dĺžky môžeme dôjsť k určitým záverom o počte obyvateľov hradu. Pri obrane hradných múrov bolo nevyhnutné počítať s jedným mužom na 5 metrový úsek. V prípade, že by obrana bola redšia, nepriateľ mohol hrad relatívne ľahko dobyť, aj keď predpokladáme možnosť preskupenia do miest najprudšieho útoku a do najslabších miest obrany, ktorými boli vchody a brány. Predpokladaná dĺžka hradieb bola 286O metrov. Na takýto dlhý hradný múr bolo nutné v prípade boja postaviť aspoň 500- 600 bojovníkov. Celkový počet obyvateľov však bol podstatne vyšší. K počtu bojovníkov treba pripočítať aspoň trojnásobok nebojujúcich žien, detí a starcov. Takto dôjdeme k počtu asi 2000 obyvateľov hradu. Počet obyvateľov hradu v mierových dobách bol podstatne nižší. Dlhodobá koncentrácia veľkého množstva obyvateľov na pol kilometri štvorcovom nutne by viedla k nedostatku plochy na stavbu obytných a hospodárskych priestorov. V čase nebezpečenstva totiž obyvatelia nehľadali len svoju záchranu, ale aj záchranu svojho mobilného majetku a hospodárskych zvierat. Môžeme teda usudzovať, že hrad mal stálu posádku z menšieho počtu bojovníkov a v čase nebezpečenstva počty bojovníkov boli doplňované z mužov, ktorí sa za múrmi hradu ukryli z okolitých osád.

Varsik Veľký starý hrad považuje za centrálny hrad širokého okolia. Dáva ho do súvisu s opevnenými miestami v Barci, ktoré mali brániť prenikaniu nepriateľov zo severu cez hlavnú cestu Košickej kotliny. Je potrebné podotknúť, že Veľká cesta (píšeme o nej v inej kapitole) do vzniku Nového hradu (Abaujvár) bola na pravej strane Hornádu. Podobnú úlohu ako v Barci na juhu zohrávalo opevnenie v Garadne. Podľa Varsíka má tomu nasvedčovať samotný názov Garadna (Hradná?) a miestny názov Sárvár )Blatný hrad). Po vybudovaní Nového hradu (Ujvár - Abaujvár) funkciu centrálneho hradu od Veľkého starého hradu preberá práve tento hrad. Stáva sa administratívnym a politickým strediskom župy. V raných dejinách Uhorska niekoľkokrát na seba upozorní, či už v súvislosti s kráľom Samuelom Abom alebo s kniežatami Ondrejom a Leventom. Tieto dejinné udalosti nemajú ale už priamu súvislosť s Veľkým starým hradom."

Štefan Kolivoško

Text bol uverejnený v nasledovnej publikácii:  KOLIVOŠKO, Štefan. Seňa : kapitoly z dejín obce. 1. vyd. Seňa: Obecný úrad v Seni, 2008. 151 s. ISBN 978-80-970082-2-2 (viaz.).

2 komentáre: