Unín - Zámčisko

Zámčisko pri Uníne patrí medzi najkrajšie hradiská na západnom Slovensku a jeho mohutné valové opevnenie môžeme obdivovať ešte dnes. 

Bolo vybudované v strede 2 km dlhého hrebeňa, severovýchodne od obce Unín. V jednom mieste, smerom ku kóte 411 hrebeň náhle padá a vytvára tak horský ostroh, vhodný na založenie hradiska, čo aj patrične využili naši predkovia. Štefan Janšák, ktorý hradisko v roku 1927 objavil uvádza, že príroda tu  vytvorila akýsi druh nepravidelnej, stupňovitej zemnej pyramídy. Jej vrcholová plošina, takmer úplne vodorovná, je ohraničená nepravidelnou vajcovou krivkou lemovanou valmi, alebo prudkým svahom, čo vytvára dobre hájiteľnú opevnenú plochu s približnými rozmermi 70 x 132 m.  Ako aj pri iných hradiskách, val je najvyšší v miestach, z ktorých bol na hradisko najlepší prístup a má výšku v najmohutnejšom úseku 4-6 metrov, čo je skombinované s hlbokou 8-10 metrovou priekopou. Hradisko zaberá plochu až 17 ha. 

Bronzový depot unětickej kultúry z hradiska Unín - Zámčisko.
Nájdený v roku 1982 pri výskume (Ľudia a hory, 2019)

Na stránke obce je uvedené, že najstaršia časť hradiska bola vybudovaná zrejme už v staršej a strednej dobe bronzovej (2000 – 1250 pred Kr.) Vrcholu dosiahlo v dvoch etapách, ktoré sa skončili ničivým vyplienením, čoho dôkazom sú zuhoľnatené zvyšky objavené pri archeologických vykopávkach. Prvou kulminačnou kultúrou bola maďarovsko-věteřovká kultúra, ktorej osídlenie hradiska pripadá do rokov 1550 – 1530 pred Kr. Príslušníci tejto kultúry obývali nielen juhozápadné Slovensko, ale i priliehajúce oblasti dnešnej Moravy a severného Rakúska. Podľa archeologických nálezov typ osídlenia zodpovedal skôr kultúrnemu vývoju maďarovskej kultúry na moravskej strane, ako centrálnej oblasti, ktorá bola na juhozápadnom Slovensku. Obyvatelia boli znamenití remeselníci, hlavne hrnčiari, hoci nepoznali hrnčiarsky kruh. Dominantnou časťou celého komplexu hradiska bola akropola. Celková obrana bola zabezpečená v niekoľkých obranných líniách. Trojitá sieť bola predsadená v polohách Ku klancu a k Brovištiam. V čase nebezpečenstva tak slúžil tento priestor medzi prvou a druhou obrannou líniou ako útočište pre okolité obyvateľstvo. Toto opevnenie tvorené kamenno-hlinitou konštrukciou spevnenou drevenými brvnami a priliehajúcou hrotitou priekopou predstavovalo účinnú obranu voči nepriateľom. Z tohto obdobia pochádzajú jemne tepané bronzové dýky, bronzové ihlice a spínadlá odevov i objavený bronzový poklad, ktorý obsahuje gombíky, kovania a bronzové ozdoby, tzv. pukličky, ktoré sa prišívali na odev a mali ochrannú funkciu. Ich fotky resp. kresby sa mi zatiaľ nepodarilo získať.

Ďalšími obyvateľmi hradiska v strednej dobe bronzovej (1450 – 1250 pred Kr.) bol ľud stredodunajskej mohylovej kultúry. Na rozdiel od predchádzajúcich obyvateľov pochovávali svojich mŕtvych pod mohyly, často s bohatou výbavou, predovšetkým vojenskou. Z tejto periódy sa podarilo archeológom objaviť napríklad zlomok bronzovej kopije a bronzový závesok srdcovitého tvaru. 

Z obdobia mladšej doby bronzovej (1250 – 1000 pred Kr.) sa nepodarilo nájsť dostatočné množstvo artefaktov, podľa ktorých by sa dal zrekonštruovať život na tomto hradisku. Vieme však, že v závere tejto fázy na akropole žili v takmer štvorcovej zemnici nositelia sliezsko-plátenickej kultúry (9 storočie pred Kr.), ktorí svojich mŕtvych spopolňovali. 

Zámčisko bolo nepretržite osídlené až do doby halštatskej (750 – 450 pred Kr.) a ojedinelé črepy zo stredolaténskeho obdobia (275 – 120 pred Kr.), keď sa dostávame do obdobia Keltov, naznačujú, že i tu mohlo byť keltské osídlenie. Najmladšie doposiaľ odhalené nálezy vo forme spony, germánskych črepov a celej nádoby pochádzajú zo staršej doby rímskej (0 – 180 po Kr.), ktoré sa dajú presnejšie datovať do obdobia 25 – 50 po Kr.

Zatiaľ sa mi nepodarilo doprátrať k relevantným informáciám, preukazujúcim osídlenie hradiska vo veľkomoravskom období či stredoveku. Hradisko odporúčam navštíviť, nájdete na ňom dokonca aj informačnú tabuľu o jeho histórii osídlenia a výskumu. Kúsok od hradiska sa nachádza zaujímavá rozhľadňa.

Orgoň

KEŠKA

Lit: 

Janšák, Štefan: Niektoré Novoobjavené Hradiská Slovenské. Turč. sv. Martin: Muzeum Slov. Spol., 1928

http://www.unin.sk/historia

Unínske noviny 3/1012

VELIAČIK, Ladislav: Čelenka z opevnenej osady Zámčisko v Uníne. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2001. 1. textová časť. Odb. red. Ivan Cheben, Ivona Vlkolinská. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2002, s. 220-222. ISBN 80-88709-59-8
VARSIK, Vladimír: Neskororímska ostroha z Unína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2007. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2009, s. 192-193. ISBN 978-80-89315-17-8
BARTÍK, Juraj: Bronzová sekera z Unína. In: Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku v roku 2006. Odb. red. Ivan Cheben. Nitra: Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied, 2008, s. 23-24. ISBN 978-80-89315-12-3
Brezinová/Bazovský: Ľudia a hory - Archeologická perspektíva, Nitra 2019

Foto (Orgoň)