Žilina - Závodie

Žilinská kotlina patrí medzi oblasti, ktoré sú bohaté na zaniknuté opevnenia, na ktorých nachádzame dôkazy osídlenia z rôznych historických období od doby bronzovej až po stredovek. Jedným z nich je hradisko Zástranie - Straník.

Autor: Martin Gavlas

Pôdorys hradiska

Nachádza sa na kóte 626 v katastrálnom území miestnej časti Závodie. Hradisko sa prvýkrát spomína už v diele Mateja Bela o Trenčianskej stolici (Kysucké múzeum v Čadci 2013, s. 53), kde uvádza: „Hradisko je zarastené ani nie tak stromami, ako hustými kroviskami. Dvíha sa spod Žiliny smerom k Hričovu. Kedysi v týchto výšavách postavili hrad, podľa neho dostal názov aj tento kopec. Jeho rozvaliny dodnes čnejú v blízkosti dediny Strážov“. O hradisku hovorí aj príspevok R. Zauymusa v Sborníku Muzeálnej slovenskej spoločnosti z roku 1900, s. 55 a spomína ho aj V. Chaloupecký v Starom Slovensku, (Bratislava 1923, str. 94). 

Opevnenie je teda známe už dávno. Chotárom patrí do Závodia, ale zemepisne skôr do Stražova. Celé temeno je obklopené kamenisto – hlinitým valom, ktorý je najmohutnejší nad najprístupnejšou polohou a nižší je nad priliehajúcim predhradím, ktorého opevnenie má podobu iba akejsi terasy. R. Marsina predpokladal, že opevnenie Hradiska je pôvodu slovanského, ale zisťovací výskum G. Povalu v roku 1964 priniesol iba črepy púchovskej kultúry a v malom mohylovom útvare podobnú keramiku. Mohlo tu ísť o žiarový hrob pod malým mohylovým násypom. 

Plytké sedlo medzi Hradiskom a susednou kótou 632 sa nazýva Medzihradné. Názov upozorňuje na možnosť, že azda iba drevené opevnenie mohlo byť aj na kóte 632. Prístup do Žilinskej kotliny strážili opevnenia Divinka Veľký vrch, Háj nad Divinkou, Chlmecký vrch, Zámčisko v Žilinskej Lehote, Háj nad Ovčiarskom a Hradisko nad Stražovom. Aj to hovorí o významnom postavení Žiliny a jej starom osídlení, ktoré reprezentujú rozsiahle sídliská v polohách Frambor, Šefranica, v Závodí Pod Vinicou a Pod Skalkou, v Bánovej, v Stražove – najmä poloha Tomanová. A mnoho ďalších v okolitých dedinách – Bánová, Bitarová, Hôrky, Ovčiarsko. 

Hradisko nad Strážovom bolo iba refúgiom – čiže útočištným opevnením, kde sa tunajšie obyvateľstvo ukrývalo iba v čase nebezpečenstva. Najintenzívnejšie osídlenie je doložené opäť ako aj v prípade Straníka najmä pre obdobie mladšej až neskorej doby bronzovej, potom pre obdobie neskorého laténu až staršej doby rímskej a nakoniec pre obdobie slovanské od prelomu 5.-6.stor. po vrcholný stredovek. Vo všetkých týchto horizontoch zrejme slúžilo k ochrane obyvateľstva z okolitých osád, sústredených v blízkosti Hradiska. Hradisko v Závodí svojou rozlohou asi 6 ha, je podobné hradisku na Straníku. Len tunajšie valové opevnenie je omnoho výraznejšie a miestami dosahuje výška valov až cez tri metre. Prístup do areálu opevnenia sa nachádza na južnej strane a možno predpokladať, že bol chránený bránou, tak ako to bolo zvykom na takýchto opevneniach. Nálezy z areálu hradiska nie sú žiaľ skoro žiadne, až na tých zopár čriepkov púchovskej kultúry. Preto je aj veľmi zložité datovať vznik opevnenia. Musíme vychádzať iba z nálezovej situácie okolitých osád, ktoré sú najviac zastúpené najmä v mladšej až neskorej dobe bronzovej a potom v období okolo zmeny letopočtov, kedy tu sídlil ľud púchovskej kultúry. Vtedy bola zrejme najväčšia šanca vybudovať také mohutné valy na takom veľkom priestore. Ľud lužickej aj púchovskej kultúry sa rozhodujúcou mierou zaslúžil na vzniku veľkého Hradiska nad Závodím, ktoré je aj v súčasnosti vďačným objektom výletov miestnych obyvateľov. 

Článok prevzatý z:

Jozef Moravčík: NIEKTORÉ OPEVNENIA V CENTRÁLNEJ ČASTI ŽILINSKEJ KOTLINY. Hradiská, svedkovia dávnych čias 1, 2005

Foto (Braňo Gašpierik):