.

štvrtok 16. júna 2011

Hradisko Veľký vrch - Divinka

     Hradisko v novodobej histórii skúmal najskôr Dr. Petrovský - Šichman v roku 1947. Samostatné výskumy na hradisku sa uskutočnili na Veľkom vrchu v Divinke v rokoch 1972 - 73. Ako však uviedol archeológ Považského múzea v Žiline Dr. Jozef Moravčík v článku  Opevnenia severozápadného Slovenska. (2002 VZP XXI: 7-36) "nálezy a výsledky výskumov neboli doteraz prehľadne spracované a komplexne publikované. V prípade Divinky sa jedná o veľké centrálne hradisko, umiestnené na kóte 530,1 a opevnené mohutnými valmi, ktoré sa budovali v troch časových horizontoch. Celková plocha opevnenia presahuje 12 ha a sústava valov obopína hornú časť kóty, umiestnenej na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny (Moravčík 1980a. 19, 30). Využitie polohy je datované do troch časových horizontov: 1. mladšej až neskorej doby bronzovej, 2. neskorého laténu až staršej doby rímskej, 3. potom do 9. stor."


Štruktúra hradiska (autor G. Fusek 2014)

Možný vzhľad hradiska v 9. storočí.
Podľa dnešného stavu poznania  zrejme Slovania opravili staré keltské opevnenie a osadili novú palisádu.
Autor kresby: Miroslav Bros
Predpokladaný vzhľad hradiska v laténskej dobe (púchovská kultúra)
autor 3D modelu: Naj


       Pre našu stránku poskytol pán Moravčík mimoriadne zaujímavý článok k histórii hradiska, ktorý na inom mieste nenajdete. Touto cestou sa mu chcem poďakovať za ústretový prístup a spoluprácu.



Zväčšiť mapu

         "Divinka patrí medzi obce, ktoré majú doložené osídlenie hlboko do obdobia praveku. Už prvé nálezy z obdobia paleolitu a neolitu naznačovali, že tu máme mimoriadne bohatý priestor najstaršieho osídlenia. Úštep čepieľky z kremeňa nájdený na brale Všivák indikuje osídlenie tohto priestoru už v období staršej doby kamennej, ale omnoho intenzívnejšie sú však nálezy z mladšej doby kamennej ( neolitu ) a z neskorej doby kamennej ( eneolitu ). Pod bralom Všivák na poli našiel Ľ. Hroš keramiku z obdobia neolitu a A. Petrovský - Šichman priamo na Veľkom vrchu črepy bádenskej kultúry z obdobia eneolitu. V neďalekej Divine sa našiel aj kamenný sekeromlat z 3. tisícročia. Je preto viac ako pravdepodobné, že už v 4. – 3. tisícročí pred n.l. bol chotár Divinky intenzívne využívaný aj prvými roľníkmi, ktorí tu začali v tomto období skultúrňovať krajinu a budovať si aj prvé stále sídliská.





Panoráma okolia Divinky s vyznačenými lokalitami (autor Naj)



Pohľad na Veľký vrch v čase, kedy nebol zalesnený (z archívu Jozefa Jaroša)




         Najdôležitejšou lokalitou v chotári obce je ale hradisko na Veľkom vrchu, inak nazývanom aj Bučník ( zrejme podľa bukov, ktoré tu rastú aj dnes najmä na severnom svahu kopca ). Hradisko sa nachádza na rozhraní Žilinskej a Bytčianskej kotliny, priamo nad Hričovskou priehradou a patrí medzi najdôležitejšie opevnenia severného Slovenska, ktoré sa stali významnými hospodárskymi aj kultúrnymi centrami v období najmenej troch časových horizontov: v neskorej dobe bronzovej, v neskorej dobe laténskej i v 9. stor. Ani opevnenia na Veľkom vrchu nepatria k najmenším, práve naopak, aj v dnešných dobách je tu vidieť mohutné valy, ktoré obopínajú nielen hornú plošinu kopca, ale aj široký priestor na jeho severnej strane, takže celková plocha opevnenia dosahuje 12 ha. Dr. A. Petrovský-Šichman nazval opevnenie v Divinke najväčším predhistorickým hradom na severnom Slovensku a považoval ho za ústredný hrad severoslovenského kmeňa v období 9. stor.

Pohľad na sídliskovú aglomeráciu v Divinke: 1. Veľký vrch, 2. Ohrádza, 3. Hôrka, 4. Niva, 5. Hradisko, 
6. Háj, 7. Tomášovec; pohľad z J  (autorka :  Z. Staneková)


         O hradisku v Divinke písal už Alexander Lombardíni v Slovenských Pohľadoch v roku 1885. Opísal nielen mohutné valy:na južnej strane 1 siahu vysoký a 790 krokov dlhý, ale aj cisternu na severnej strane opevnenia, do ktorej zachytávali dažďovú vodu. Spomína aj najstaršieho občana Divinky 85 ročného Jána Kišoňa, ktorý rozprával, že asi pred 72 rokmi na najvyššom bode hradiska ešte aj rumy múrov bolo možno vidieť. Ján Kišoň našiel asi pred 60. rokmi pod šiancami  Veľkého vrchu v hore Bukovina v hĺbke dvoch strevícov železnú kopiju a Eva Stražanová v tom čase tu našla vraj zlatý háčik. Čo všetko je v článku A. Lombardíniho pravda, už dnes nevieme s istotou povedať, faktom však zostáva, že hradisko na Veľkom vrchu patrí k najdôležitejším objektom na celom území Slovenska a jeho význam možno prirovnať k takým opevneniam ako sú Devín, Nitra,  Bratislava, Liptovská Mara, Spišský hrad a ďalšie. Hradisko zohralo dôležitú úlohu pri formovaní osídlenia najmenej v troch časových horizontoch najstarších období, pričom aj jeho okolie bolo intenzívne osídlené najmenej v mladšej a neskorej dobe bronzovej, v období okolo prelomu letopočtov a potom v 8.-9. stor.


Strieborná keltská minca - typ Divinka, nájdená na hradisku
(archív Považského múzea v Žiline) 




         Najintenzívnejšie sa hradiskom na Veľkom vrchu v Divinke zaoberal Dr. A. Petrovský-Šichman, ktorý už v roku 1947 urobil aj prvý náčrt valov, ktorý zaslal svojmu učiteľovi na Katedre archeológie v Bratislave prof. Vojtechovi Budinskému-Kričkovi DrSc. V rokoch 1955-1959 sa začal intenzívnejšie venovať aj okolitému terénu a počas výstavby Hričovskej priehrady realizoval záchranný archeologický výskum na polohe Ohrádza, kde sa nachádzalo rozsiahle sídlisko z viacerých období praveku a ranej doby dejinnej.
         Pri pozorovaniach v roku 1955 si všimol, že na vedľajších polohách Štvrtce a Putnisko chýbajú archeologické nálezy, preto sa počas výskumu roku 1959 sústredil iba na priestor Ohrádze. Tu sa mu podarilo identifikovať aj sídliskové  objekty s ohniskami, súvislé vrstvy kameňov, ktoré mohli byť podlahami obydlí, ale najmä ohromné množstvo keramických zlomkov(vyše 3000 kusov typických črepov ), ktoré datovali tunajšie osídlenie najmenej do 2-3 časových horizontov.  Najintenzívnejším osídlením bolo sídlisko ľudu lužickej kultúry zo staršej doby železnej, potom sídlisko púchovskej kultúry z neskorej doby laténskej až staršej doby rímskej a ojedinelo sa našli aj  čriepky zo slovanských nádob. Prvýkrát sa podarilo na severnom Slovensku zachytiť aj nálezy keramiky dáckej a kvádskej. To znamená, že až do týchto končín zasahovali vplyvy Dákov i Kvádov z južného Slovenska, či už priamou prítomnosťou v prostredí púchovskej kultúry, alebo skôr výmenným obchodom s tunajšími výrobcami. Iba niekoľko čriepkov pochádza z nádob dovážaných z rímskych provincíí, čo zároveň umožňuje datovať tunajšie osídlenie až do doby rímskej, čiže do obdobia keď už vlastné hradisko bolo zničené vpádom Germánov, ktorý sa odohral v prvých desaťročiach n.l. Zopár drobných nálezov zo staršej doby rímskej sa podarilo zachytiť i v základoch prí- stavby Jozefa Faltýna v r. 1975. Čiže život v okolí hradiska neprestal ani vtedy, keď už opevnenia na Veľkom vrchu boli opustené.





         Najunikátnejším nálezom z okolia sídliska na Ohrádzi je zlatá náušnica, ktorá sa našla v 60-tych rokoch pri prozaickej práci na poli - kopaní zemiakov. Našla ju sestra p. Kišoňa, dlhoročného svedomitého pracovníka Považského múzea v Žiline. Náušnica je spolu s podobným exemplárom z Oravy-Veľkého Bysterca vynikajúcim dokladom šperkárskeho remesla ľudu púchovskej kultúry.Obe možno nateraz vidieť v expozícii Klenoty Slovenska na Bratislavskom hrade. Po tejto krátkej exkurzii do dejín hradiska Divinka Veľký vrch sa môžeme konečne  pustiť do osvetlenia dôkazov, ktoré viedli k jeho mimoriadnemu postaveniu na území severného Slovenska.
         Keď vo februári roku 1971 začal Geologický prieskum Žilina robiť na lokalite Veľký vrch sondovanie za účelom získania vhodného miesta pre ťažbu materiálu na stavbu diaľnice, bolo vidieť, že tu narušili nielen pôvodné sídliskové vrstvy, ale na viacerých miestach aj zemné valy, ktoré obopínali centrálnu časť hradiska, akropolu. Pri prehliadke lokality sa podarilo nájsť vo vyhádzanej zemine sondy položenej na južnom svahu akropoly neskorolaténsku sponu vyrobenú z tzv. bieleho kovu ( zliatina medi a cínu s vyšším obsahom cínu ). Spona svojim stvárnením aj zachovalosťou ( je úplne celá ) nemala v tej dobe na území Slovenska obdobu. Patrí k typu Almgren 66 ( triedenie laténskych a rímskych spôn podľa švédskeho bádateľa Olafa Almgrena, ktoré publikoval v Lipsku ešte v roku 1923 ) a podobné nálezy pochádzajú z keltských oppíd v Čechách v Třísove a Stradoniciach. Svojim dokonalým tvarom a výbornou zachovalosťou patrí k unikátom neskorolaténskych spôn, ktoré sa vyrábali v období polovice 1.st. pred n.l. Aj ďalšie nálezy,najmä keramiky lužickej a púchovskej kultúry nabádali, že tu treba urobiť zisťovací archeologický výskum, ktorý by dokázal osvetliť jednotlivé fázy osídlenia hradiska a zároveň zvýrazniť jeho význam v dejinách Slovenska, ktoré sa dali dovtedy iba tušiť.

         Po intenzívnych rokovaniach s geológmi v Žiline aj na samotnom hradisku, sa rozhodol Archeologický ústav SAV v Nitre a Považské múzeum v Žiline urobiť na Veľkom vrchu výskum v letných mesiacoch roku 1972, ktorý sa však následne predĺžil aj na leto roku 1973. Keďže podľa plánov na ťažbu materiálu mala byť najviac poškodená centrálna časť hradiska, výskum sme sústredili priamo na akropolu. Už prvé sondy na západnej plošine akropoly ukázali, že tu bude mimoriadne zložitá nálezová situácia a identifikovať jednotlivé vrstvy a časové horizonty bude veľmi náročné, nakoľko sa jednotlivé nálezy z rôznych období nachádzali tesne vedľa seba ( napr. veľkomoravské črepy boli pri sponách ). Kultúrna vrstva miestami dosahovala iba niekoľko centimetrov, pretože skalnaté podložie vychádzalo až na povrch.


Nálezy z výskumov pána Dr. Jozefa Moravčíka:




Železné predmety - nožíky, harpunka, vľavo hoblík, v pravo hlavica veľkého nitu

Bronzové a železné spony z rozhrania letopočtov

Domáca keramika zdobená ryhovaním, črep maľovanej nádoby, v pravo črep s asfatovým poterom

Drobné bronzové ozdoby, strieborné zrkadlo, morská mušľa, sklenený korálik, jantárová perla

Strieborná minca nájdená na hradisku počas výskumu

Zlatá náušnica nájdená na sídlisku Ohrádza pod Veľkým vrchom



         Nálezy keramiky vyrobenej na hrnčiarskom kruhu dokazovali, že tu bolo nielen stredisko výroby tejto ušľachtilej keramiky, ale že sa týmito výrobkami zásobovali aj okolité sídliská ľudu púchovskej kultúry. Výhodná poloha hradiska nad starou obchodnou cestou, ktorá viedla popri Váhu už od najstarších čias, predurčilo opevneniu stať sa centrálnym objektom pre Žilinskú aj Bytčiansku kotlinu, kde sa sústreďovala nielen výroba a obchod aj strategická sila tunajšieho ľudu, ktorý si tu mohol v čase napadnutia sústrediť všetok svoj majetok. Po presnom zameraní všetkých valov sme odhadli celkovú opevnenú plochu na vyše 12 ha. Tým patrí hradisko v Divinke k najväčším opevneniam na Slovensku. Môžeme ho považovať za oppidum ľudu púchovskej kultúry, ktorý tu vybudoval mohutnú pevnosť na staršom opevnení ešte z neskorej doby bronzovej.


Depot nástrojov z čias Veľkej Moravy najdený nedávno na hradisku

          V roku 1973 sa tento predpoklad plne potvrdil, keď sme prerezali južný val akropoly a zistili, že pod opevnením púchovskej kultúry z 1. stor. pred n. l., ktoré reprezentoval kamenný val o šírke asi 2m, sa nachádza staršie a mohutnejšie opevnenie – val široký 4 m- vybudované z veľkých pieskovcových balvanov, ktoré boli spevnené zvislo zapustenými kolmi i vodorovne uloženými brvnami.  Na povrchu valu sa podarilo identifikovať črepy halštatskej misky, ktoré sa nachádzali aj na vnútornej strane opevnenia a po ich zrekonštruovaní sme dostali veľmi peknú tvrdo vypálenú misku, na rovnom okraji zdobenú malými plastickými pupčekmi. Povrch misky je aj dokonale vyleštený a možno ju datovať na rozhranie 9. – 8. stor. pred n.l.
         Aj ďalšie nálezy z okolia valu a zo sídliskových vrstiev dokumentovali, že tento priestor bol intenzívne využívaný v neskorej dobe bronzovej, keď hradisko prežívalo prvé obdobie svojho rozkvetu. O tom sme sa opäť presvedčili po prevzatí nových nálezov od Ľ. Hroša, ktoré vykopal pri amatérskych výskumoch na severnej strane opevnenia v Bukovine. Množstvo lužickej keramiky presiahlo výskumom získané nálezy a tak už v období neskorej doby bronzovej tu musíme predpokladať významné centrum výroby a ľud lužickej kultúry tu sústredil svoje sily na vybudovanie centrálneho opevnenia, ktoré malo svoje zázemie na okolitých sídliskách zistených nielen na Ohrádzi, ale aj v Žiline, Závodí,  Stražove, ale taktiež v okruhu pohrebísk objavených v Žiline, Marčeku, Svederníku a Kotešovej, ktoré tak dopĺňajú celkový obraz osídlenia okolia hradiska v neskorej dobe bronzovej až staršej dobe železnej.


Fotografie z výskumov Dr. Moravčíka:


Pohľad na hradisko Veľký vrch v Divinke

Upravené skalné podložie pravdepodobne pôvodnej sýpky

Prepálené podložie - kováčska vyhňa

Kolové jamky po objektoch, v pozadí kamenný múr z 1. stor. pr. n. l.

Kamenný val z neskorej doby bronzovej okolo akropoly

Cisterna na zachytávanie dažďovej vody



         Omnoho intenzívnejšie osídlenie však zažilo hradisko na Veľkom vrchu v   1. stor. pred n.l., keď tu opäť vznikol celý komplex valov, ktoré obopínali nielen centrálnu časť kopca, ale aj severné svahy až po Divinský potok. Nálezy vyše 50 kolových jám po vtedajších obydliach, ktoré postavili hneď tesne vedľa vnútornej steny valu, hovoria o hustej zástavbe, ktorá sa musela niekoľkokrát zopakovať za celú dobu trvania osídlenia minimálne od polovice 1.stor. pred n.l. po 20-  30 roky n.l. keď bolo hradisko opätovne zničené. Zvyšky ohnísk ( prepálené plochy kameňov ), kováčske dielne ( vrstvy popola a kusy železnej kováčskej trosky ), domáca i na hrnčiarskom kruhu vyrábaná dokonalá keramika, veľa železných i bronzových predmetov : spony, kovania, nožíky, držadlo štítu, morská mušla kauri, dovezená až z Jadranu, zlomok jantárovej perly a ďalšie nálezy dokumentujú intenzívny život na hradisku až do jeho tragického konca. Zánik tejto fázy osídlenia sa odohral počas ničivého vpádu Germánov, ktorý zničili nielen všetky hradiská na severnom Slovensku, ale sa nebývalou mierou postarali aj o značné vybitie obyvateľstva, takže pokračovanie vývoja púchovskej kultúry v nasledujúcich dvoch storočiach sa odohrávalo už na omnoho menšom území aj v menšej intenzite. Kým v 1. stor. pred n. l. bolo osídlené nielen celé územie se- verného Slovenska, ale aj Pohronie, Horná Nitra, Spiš, severovýchodná Morava a dokonca aj časť južného Poľska v okolí Krakova, v staršej dobe rímskej to už bolo iba stredné  a horné Považie najmä v okolí Púchova, Žiliny a Liptova.
         Ľud púchovskej kultúry vybudoval na severnom Slovensku nielen veľa opevnení, ale svoj hospodársky rozvoj opieral najmä o intenzívne pestovanie kultúrnych plodín a chov domáceho dobytka, o ťažbu domácich surovín, najmä železných rúd, striebra i zlata. Dôkazom toho sú nielen spálené zvyšky obilovín, ktoré sa našli priamo na Divinke : 4 druhy pšenice, ovos, proso, jačmeň, ale aj  strukovín: hrach, bôb i šošovica. Objavili sme ich uložené priamo v priestore výskumu v jame vyhĺbenej do skalnatého podložia, okolo ktorej boli tri kolové  jamky po stĺpoch, čiže akási sýpka, kde mali uskladnené zásoby pre potreby zachovania života v čase napadnutia. Tento spôsob uskladnenia zásob potravín je unikátnym riešením na tú dobu, keď sa väčšina zásob uskladňovala v zásobných jamách, alebo veľkých hlinených zásobniciach. Svojmu osudu sa nevyhlo ani hradisko na Veľkom vrchu. Veľká bronzová spona typu Almgren 67, ktorá patrí do prvých desaťročí n. l. je dôkazom, že vpád Germánov prišiel nečakane a zničil celé hradisko (prepálené vrstvy kameňov sa nachádzali hneď na povrchu sondy I ), ale nevyhol sa ani jeho širokému okoliu. Počas výskumu sa našli tesne pri vale uložené aj skoro celé nádoby, ktoré si tu uschovali pre pokojnejšie časy, ale tieto sa už nevrátili. Pri obrane opevnenia nepomohli ani celé vrstvy riečnych kameňov, ktoré sme zistili pri južnom vale akropoly a obrancovia ich zrejme používali na hádzanie do útočiacich nepriateľov.
         Hradisko prestalo plniť svoju významnú funkciu hospodársku, kultúrnu aj vojenskú centra Žilinskej a Bytčianskej kotliny. Čakalo na svojich nových obyvateľov,, ktorými sa stali o tisíc rokov neskôr už naši slovanskí predkovia. Význam laténskeho osídlenia na Veľkom vrchu podporil aj nález striebornej mince divinského typu ( názov je odvodený od miesta nálezu ), ktorá bola v tom čase jediným zástupcom tohto druhu mincí a razili ich pravdepodobne priamo v Divinke. Dnes už máme týchto nálezov viacero: jeden exemplár pochádza z hradiska na Považskom hrade, 10-12 kusov sa našlo na menšom opevnení Hradište v Nozdroviciach. Strieborné mince razené v prostredí púchovskej kultúry patria k tomu najvzácnejšiemu čo sa dá nájsť na lokalitách severného Slovenska. Preto sú teraz aj zdrojom najväčšieho vykrádania hradísk a hrádkov púchovskej kultúry a ich predaja do zahraničia. Medzi najvzácnejšie nálezy patrí objav striebornej mince nitrianskeho typu na hrádku Predná hôrka v Jasenici, ktorý vzbudil zaslúžený obdiv v odbornej verejnosti, pretože je to jediná minca z doteraz známych 15 kusov, ktorá má presné miesto nálezu.
         Všetky tieto mince sa razili na centrálnych hradiskách jednotlivých kmeňov púchovskej kultúry, ktorú nateraz spájame s keltským kmeňom Kotínov. Na príkaz cisára Marca Aurelia boli však na konci markomanských vojen odvlečení do rímskej provincie Panónia za to, že odmietli pomoc rímskym légiám pri ich ťažkých bojoch proti germánskym Markomanom a Kvádom a sarmatským Jazygom počas vojenských akcií na našom území v rokoch 166-180. Tak aj koncom 2. stor. n. l. zanikla púchovská kultúra, pretože najdôležitejšia jej súčasť bola odvlečená mimo materského územia. Táto plnila významnú zložku osídlenia Slovenska v období od 3. stor. pred n. l. po koniec 2. stor. n. l. Vtedy sa severné Slovensko dostalo aj do povedomia rímskych historikov Tacita a Ptolemaia, ktorí spomínajú keltských Kotínov ako zdatných výrobcov železa aj železných predmetov ( najmä zbraní ), ktorými platili tribút ( poplatky ) germánskym Kvádom. Púchovská kultúra sa stala nedeliteľnou súčasťou vývoja osídlenia Slovenska a natrvalo sa zapísala do dejín nášho územia i do kultúrneho rozvoja krajiny. Ešte aj dnes po dvoch tisícročiach, ktoré uplynuli od obdobia jej maximálneho rozvoja, musíme obdivovať kvalitu výrobkov, unikátne šperky aj dokonalú keramiku, ktorá reprezentuje vyspelé hrnčiarske dielne severného Slovenska a možno ju smelo porovnávať s podobnými nálezmi z južného Slovenska, kde sídlili Kelti už od prelomu 5. – 4. stor. pred n. l.
         Poslednou etapou opevnenia hradiska v Divinke na Veľkom vrchu je 9. stor. Slovanské osídlenie severného Slovenska má svoje začiatky už na rozhraní 5.-6. stor. Z tohto obdobia máme zatiaľ iba jeden sídliskový objekt, ktorý sa našiel v Žiline na Frambore, ale v budúcnosti sa môžu objaviť i ďalšie lokality so staroslovanskou keramikou. Nebývalý rozvoj osídlenia nastal až v 8. -  9. stor., keď bola osídlená už celá Žilinská a Bytčianska kotlina. Desiatky sídlisk aj rozsiahle mohylové pohrebiská ( Krasňany – 51 hrobov, Bánová – 33 hrobov, Bitarová – vyše 30 hrobov ) dokazujú, že život na tomto území pokračoval v nezmenenej intenzite ako v dobách predošlých.
         Centrom slovanského osídlenia na tomto území sa stala opäť Divinka so svojim veľkým hradiskom. Mohutné valy z predošlých vekov, ktoré museli byť dobre viditeľné aj v 9. stor. vedelo slovanské obyvateľstvo využiť na opätovné opevnenie polohy a zvýrazniť ich ešte aj drevenou palisádou, ktorá zvýšila úroveň obrany. Slovanské obyvateľstvo na hradisku budovalo už zrubové obydlia na kamenných podmurovkách, ktoré sa podarilo identifikovať na akropole hradiska na dvoch miestach počas výskumu v roku 1973.


Slovanská nádoba z hradiska


         Slovanská keramika nedosahovala takú technickú dokonalosť ako laténska, ale napriek tomu aj v 9. stor. už poznali aspoň ručný hrnčiarsky kruh na ktorom obtáčaním vyrábali jednoduché hrnce, často bohato zdobené vodorovnými  pásmi rýh aj viacnásobných vlnoviek. Slovanský ľud sa na hradisku v Divinke neudržal dlho. Aj jeho postihol osud predchodcov. Nálezy železných bojových nožov aj polovica železnej ostrohy nájdená priamo na korune valu hovoria jasnou rečou o tom, že sa tu opäť odohrávali ťažké boje medzi domácimi obrancami a novými útočníkmi tentoraz však už z vlastného plemena  –  slovanského, v čase formovania sa Nitrianskeho kniežatsva, alebo Veľkej Moravy. Vojenské družiny Pribinu, Mojmíra, Rastislava i Svätopluka mali za úlohu pripojiť k centrálnym častiam území aj okrajové oblasti. Toto sa dialo často vojenskou cestou a priamymi zásahmi do prostredia domáceho obyvateľstva. V druhej polovici 9. stor. bolo už aj severné Slovensko súčasťou Veľkej Moravy, aj keď tento proces určite neprebiehal hladko a tunajšie kmene sa tomu určite bránili. Jedným  z dokladov prítomnosti vojenských družín na severnom Slovensku vyslaných sem z centrálnych častí Veľkej Moravy sú aj dva hroby bojovníkov preskúmané v mohyle č. 2 v Bánovej, kde boli pochovaní muži vysokého vzrastu vyzbrojení  sekerami, nožmi, strelami do šípov, ocieľkami. Pritom je to doteraz jediný hrob s takouto úpravou na celom území severného Slovenska, pričom v ostatných  mohylách sa nachádzali žiarové i kostrové hroby iba na pôvodnej úrovni terénu.




         O šírení nového náboženstva - kresťanstva medzi tunajším ľudom, hovorí aj nález štítku bronzového prsteňa so štvornásobným puncovaním kríža. Patril možno miestnemu vládcovi, alebo azda kňazovi, ktorý sa odvážil do tohto nehostinného kraja a prišiel šíriť novú vieru. Ako to skutočne bolo môžeme sa  iba domnievať, ale už sám nález predmetu dáva tušiť, že aj na severnom Slovensku prebiehal proces pokresťančovania podobne tak ako v ostatných častiach Veľkej Moravy. Najskôr ho prijala vedúca vrstva spoločnosti a potom aj ostatný ľud.
         Hradisko v Divinke na Veľkom vrchu prežilo teda tri fázy intenzívneho rozvoja ale aj tri zániky osídlenia. Ten posledný už natrvalo prerušil život za valovými opevneniami tohto významného centra severného Slovenska. Nastalo tu mŕtvo a len pastieri so svojim dobytkom sem občas zablúdili (nálezy mliečnikov z 18. – 19. stor. ) a možno spomínali na zašlú slávu hradu, ktorý tu voľakedy stál a chránil celé územie Žilinskej aj Bytčianskej kotliny. Dnes si môžeme iba predstavovať aký bol život na tomto významnom hradisku, ale ako to skutočne bolo je len časť toho čo sa nám podarilo odkryť pri archeologických výskumoch.
         Roky vývoja, pády a znovuzrodenia pevnosti prebiehali vo viacerých etapách, ktoré sa opakovali s pravidelnou intenzitou vždy vtedy keď sa tunajšiemu ľudu podarilo dosiahnuť výrazného rozvoja svojich tvorivých síl. Možno toto sa zároveň aj stalo príčinou troch opakovaných zánikov osídlenia hradiska, ktoré bolo isto známe v širokom okolí, ako významná strategická lokalita a zároveň aj  hospodársky významné centrum ľudu lužickej kultúry, púchovskej kultúry aj našich slovanských predkov.
           Krátka epizóda pokračovania niekdajšej slávy hradiska na Veľkom vrchu v Divinke sa ešte odohrala na susednom kopci Hradisko, ktorý sa už nachádza v chotári Diviny, kde vznikol na rozhraní 12.– 13. stor. malý stredoveký hrádok,  sídlo miestneho feudála. Tento bol tiež zničený azda už v 13. stor., nakoľko pri   pokusných sondách urobených tu v roku 1982 priamo do koruny valu sa okrem keramiky zistili aj silno prepálené vrstvy, ktoré sú dôkazom zničenia hrádku. Pri troške fantázie by sme mohli predpokladať, že tunajší majiteľ feudálneho panstva mohol byť priamym dedičom zašlej slávy svojich slovanských predchodcov,  ktorí tak úspešne budovali obrovské opevnenie na Veľkom vrchu v Divinke.
         Na záver by sme mali ešte aspoň spomenúť aj ďalšie nálezy intenzívneho  osídlenia chotára obce, ktoré poznáme z obdobia od neolitu po raný stredovek.   V polohe Tomášovec sa zistili stopy osídlenia púchovskej kultúry. V polohe Háj  bolo možno tiež opevnenie, sú tu umelo upravené terasy. Vrtielky – sídlisko púchovskej a možno aj lužickej kultúry. Všivák – bralo s osídlením z doby laténskej i rímskej. Za Malým Všivákom – osídlenie zo staršej doby železnej. Za potokom v agáte – púchovské sídlisko. V Priekope Studeného potoka – sídlisko púchovskej kultúry. Nivy – sídlisko púchovskej kultúry. Pod Loviškami – sídlisko  púchovskej kultúry. Pri Všiváku – sídlisko púchovskej kultúry. Za Malým Všivákom – sídlisko púchovskej kultúry aj z obdobia staršej doby železnej.  Pri ka-  plnke – sídlisko z neskorej doby kamennej aj púchovskej kultúry.
         Len z vymenovania jednotlivých nálezísk je zrejmé, že najintenzívnejšie  osídlenie v chotári Divinky patrí púchovskej kultúre z neskorej doby laténskej, keď aj hradisko na Veľkom vrchu prežívalo dobu svojho najväčšieho rozkvetu.  Okrem sídliska lužickej kultúry na Ohrádzi sú aj ďalšie polohy z tohto obdobia  osídlené aj v staršej dobe železnej, pretože ľud lužickej kultúry sa v dolinách severného Slovenska usadil natrvalo a prežíval tu až do mladšej doby železnej.  Vtedy za prispenia keltských prisťahovalcov vytvoril aj púchovskú kultúru, ako  materiálny prejav vývoja osídlenia tohto územia.
         Vymenovať všetky nálezy aj s ich podrobným opisom, by si vyžiadalo vydať samostatnú publikáciu, ale pre účely ku ktorým je tento príspevok urobený to ani nie je potrebné. Dôležité je zistenie, že Divinka už pred 2 – 3 tisícročiami  patrila k najdôležitejším lokalitám Slovenska a toto jej postavenie už nemožno  zvrátiť ani najnovšími nálezmi z iných oblastí našej vlasti. Najmenej trikrát sa v priebehu vekov zapísala do povedomia širokého okolia a svojim významom už dávno presiahla hranice regiónu severozápadného Slovenska." 

Datovenie opevnenia

V zhodnotení datovania opevnenia od auotorov G. Fusek a M. Holeščák z roku 2019 je uvedené nasledovné datovanie opevnenia hradiska: 
"Výskumom opevnenia vrcholovej časti hradiska v Divinke sa získali dôležité podklady pre datovanie jeho výstavby. Pôvodný val tu podľa výsledkov rádiouhlíkovej analýzy postavili v 10. stor. pred n. l., pravdepodobne v priebehu neskorej doby bronzovej (stupeň HB1). Jeho násyp obsahoval keramiku z mladšej až začiatku neskorej doby bronzovej, svedčiacu o tom, že pred výstavbou fortikácie sa na Veľkom vrchu nachádzalo neopevnené výšinné sídlisko lužickej kultúry. Po úprave povrchu deštruovaného násypu valu skoro po dvoch tisícročiach, vo veľkomoravskom období, tento slúžil ako
základ pre vybudovanie nového valu. V laténskej fáze osídlenia lokality od vrcholovej časti hradiska valom oddelili malý priestor dnešnej akropoly, čím vytvorili hrádok, ktorého ohraničená plocha bola intenzívne osídlená. Vtedy ostatné časti hradiska využívali v redukovanej miere. Rez opevnením v podhradí taktiež doložil dve etapy jeho výstavby. Mladšia je rádiouhlíkovou analýzou datovaná do veľkomoravského obdobia. K chronologickému zaradeniu pôvodného valu sa terénnym výskumom nezískali žiadne podklady. Vychádzajúc z celkovej situácie na lokalite a opísaných výsledkov výskumu fortikácie v jej vyššie situovaných polohách predpokladáme, že ho vybudovali súčasne s obvodovým opevnením vrcholovej časti hradiska. K tejto úvahe nás vedie logická úvaha, že ak v dobe laténskej existoval dôvod na vybudovanie malého hrádku na vrchole Veľkého vrchu a neobnovili valy na obvode chrbta kopca, tak zrejme neobnovili ani rozsiahle zaniknuté opevnenie na svahoch kopca pod ním. V dobe veľkomoravskej využili zaniknuté valy celého mohutného pevnostného systému, ktorého pôvod siaha do neskorej doby bronzovej."



Prístup na hradisko a označenie: Naše OZ Hradiská v spolupráci s AU SAV a Považským múzeom v Žiline umiestnili na hradisko náučný chodník pozostávajúci zo 7 informačných tabúľ. Cesta vedie od cintorína v Divinke a je pomerne pohodlná aj keď je to stupák.
  
Moravčík J.: DIVINKA. Najstaršie osídlenie obce od praveku po včasný stredovek. 2000
G. Fusek, M. Holeščák: Najstaršie opevnenie Veľkého vrchu v Divinke in: SÍDLA, ARTEFAKTY A ČAS...Zborník štúdií o dobe bronzovej a dobe halštatskej k 75. narodeninám Ladislava Veliačika
Nitra – Vrútky 2018, 83 – 93
Petrovský Šichman, Anton : Slovenské osídlenie severného Slovenska in VLASTIVEDNÝ SBORNÍK POVAŽIA VI – 1964
Fotografie nálezov od p. Moravčíka vyhotovila p. Kucharčíková
Foto farebná panoráma s popisom: Naj
Fotografia nálezu slovanských poľnohospodárskych nástrojov z čias Veľkej Moravy pochádza z  monografie Kysuckého múzea: Jesenský, M.: Muzeológia na Kysuciach, Čadca 2012, s. 116
Spracoval Orgoň

Foto august 2012







Val na severozápade

Cez severozápadnú časť valu vedie cesta, prerazená zrejme  až  v novoveku


Pokračovanie valu aj s palisádou ...

Strmý severný svah

Výhľad z Malého vrchu


Výstup k vnútornému opevneniu

V pozadí zreteľne viditeľný vysoký val v južnej časti hradiska

Opäť južný val


V tomto mieste val prerezaný - zrejme počas výskumu pána Moravčíka

Koruna valu

Opäť koruna valu na juhu

účel tejto jamy v blízkosti južného valu mi je nejasný



jama a vpravo val


Pokračovanie valu na juhozápade


Na juhozápade prerušený val - zrejme tu stála vstupná brána

Aj dnes v mieste bývalej brány vedie cesta na hradisko

Pokračovanie valu na západ


Pohľad na akropolu v západnej časti hradiska


Pohľad z akropoly na val

Vrchol akropoly - mnoho kameňov, zrejme z objektov postavených na akropole



Pokračovanie valu akropoly smerom na severovýchod



V pozadí časť valu na juhovýchode



23 komentárov:

  1. ak uz niekto nevie najsť cestu z Divinky na Hradisko Veľký vrch určite vie po slovensky a spýta sa domorodcov , ktorí mu poradia ako sa tam dostat bez toho aby musel absolvovať 4 km navyše doporučenou cestou z Diviny , no a ako sa tam dostať - cestou ponad Dom smútku - nikto neprehliadne a určite príde na hradisko , a ešte prečo nie je žiadna informačná tabuľa ? , načo , veď celý tento kopec mal jediný osud - zalesniť a zabudnúť na to čo tu bolo ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. cesty tam vedu viacere.A ktej info.tabule uz tam mala davno byt.Je len na hambu ze chceme vymazat historiu a osidlenie tak vyznamneho hradiska ako je Velky Vrch v Divinke.(selenci-

      Odstrániť
    2. Dňa 31. 8. 2014 v rámci akcie Staroslovanská Divinka bol otvorený Náučný chodník Veľký vrch. Náučný chodník postavili OZ Hradiská, spolu s obcou Divinka, Archeologickým ústavom SAV Nitra, Považským múzeom Žilina, Komposesorátom Veľký vrch, Hradiskom Divinka a s finančnou pomocou nadácie Pontis a Nadačného fondu Kia Motors Slovakia. Chodník začína v centre mesta a končí na vrcholovej časti hradiska, odkiaľ sú malebné výhľady na okolitú prírodu. Na náučnom chodníku sa nachádza sedem informačných tabúľ, na ktorých sa dozviete o dejinách hradiska a najvýznamnejších archeologických kultúrach, ktoré obývali hradisko. Na tvorbe tabúľ sa spolupracovali PhDr. Gabriel Fusek, Csc. z Archeologického ústavu SAV a Mgr. Andrea Slaná z Považského múzea v Žiline.
      Prístup na hradisko je z centra obce neďaleko kaštieľa. V intraviláne obce sa ide po asfaltovej ceste k cintoríne a odtiaľ pokračuje lesnou cestou až na hradisko.

      Odstrániť
  2. Zdravím Vás pán Anonymný. Ďakujem za upozornenie, ale tí dvaja divinčania čo som vtedy stretol mi žiaľ cestu na hradisko ukázať nevedeli. A nebudem predsa chodiť od domu k domu a vypytovať sa na cestu, nakoniec, ja nemám problém s prudkým terénom, pre mňa to bola celkom zábava a naviac aj menší hubársky zážitok. Väčšina ľudí ale preferuje pohodlnejšiu cestu.

    Ale nič to nemení na tom, že schodná cesta na hradisko nie je dostatočne označená, a že nikde na hradisku nie je ani náznak info tabule. Ide to najmä na vrub obce - veď vyrobiť takú tabuľu by mali hlavne oni - v rámci podpory turizmu.

    No a nehovorte že ste to "Od obce Divina ako keby zozadu" pochopili tak, že prejdem cez Divinku, do centra Diviny a odtiaľ sa budem vracať naspäť. Myslím, že je dostatočne jasné, že sa tým myslí vstup na Veľký Vrch zo severnej strany... Ale ja sám píšem, že je to "asi" najjednoduchší prístup, ale nie som si tým istý. Keď teda chceme záujemcom o hradisko poradiť, tak skúste upresniť, kde je ten dom smútku. Je to južné úpätie kopca?

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Keď už som ten pán anonymný ... moje meno aj tak nikomu nic nepovie , tak radšej takto
    áno , je to júžné úpätie kopca ...tak taky malý návod ako sa dostať na hradisko Veľký vrch je tu ,

    http://www.divinka-lalinok.sk/?section=255


    možno pomýli tá stránka s názvom divinka - lalinok , to je iný problém to neriešim , je tam taký malý fotopríbeh ľudí čo chcú niečo pre hradisko Veľký vrch urobiť , na prvej fotografii je vyznačená cesta ako sa tam dá pohodlne dostat , pre tých čo potrebujú návod je to takto : zo zastávky autobusu Divinka Obecný úrad smerom na ihrisko / na čakárni autobusu je smerovka / po starej ceste asi 300 m , pridete k ihrisku , oproti je dom smútku , poza dom smútku vedia cesta na Veľký vrch . Po pol hodine pomalej chôdze prídete na čistinu , ktorú miestní volajú Lovišky , dáte sa doprava na ďaľšiu lúku , odtiaľ sa dá isť cestou vľavo cez Bukovinu alebo v pravo po ceste na Veľký vrch . Vyhodnejšia a menej náročnejšia je cesta cez Bukovinu , ktorá záujemcu o návštevu hradiska dovedie na Malý vrch , cesta na Veľký vrch je komplikovanejšia , treba ísť po neudržiavanom chodníku , ktorý začína pri vyustení cesty z Bukoviny na Malý vrch , alebo po vale z južnej strany opevnenia , treba však bojovať s tŕnim a porastom malín v priekope opevnenia čo nie je príjemne ale je to bohožial tak , nie je to udržiavané , po vale je chodník celkom dobrý . Z Veľkého vrchu sa prejde cestou späť na pôvodnu cestu , ktorou sme šli na Malý vrch . Pri pohľade z Lovišiek v pravo je vidieť vyvyšeninu s názvom Hradisku , bol tu tiež malý drevený hrad , ktorý strážil prístupovu cestu z Divinskej doliny , bol zničený - vypálený , je tam možnosť vidieť zvyšky opevnenia , da sa tam dostať cestou , ktorá vedie z Lovišiek na západ / z prístupovej cesty na Lovišky odbočiť vľavo / , po asi sto metroch doprava cez les a na razcesti najť chodník na Hradisko / v pravo / . Z Hradiska je výhľad na okolie na výchonú a južnú stranu / Lalinok , Divinka , v pozadí Žilina . / Potom je možnosť prejsť cestou , z ktorej sme odbočili na Hradisko smerom na západ a po asi 15-20 minútach chôdze odbočiť pri kaplnke doprava do Diviny , pridete nad ihrisko s pekným výhľadom na Divinu a smerom ku kostolu na autobusovú zastávku .Asi všetko napísané čo najjednoduchšie ako si pozrieť hradisko nad Divinkou , Hradisko a vrátiť sa autobusom do Žiliny po takom malom nenáročnom výlete .

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Veľký vrch som chcela navštíviť aj ja, ale žiaľ, taktiež mi nikto v Divinke neukázal, ako sa dostať hore...
    Je to vzrušujúce miesto, snažím sa nájsť o ňom všetko, čo je napísané, takže vďaka za tento článok.

    Špeciálne by ma zaujímalo jeho osídlenie v 8 a 9 storočí, aj jeho funkcia v rámci Veľkej Moravy, ako sa vysporiadalo toto hradisko s vplyvom kresťanských misií ... a tak.

    Inak, ďakujem za túto stránku, je skvelá.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Zuzana, viac informácií o Divinke ako na tejto stránke asi nenajdeš. Ale tento rok by sa na Divinke mal začať riadny archeologický výskum. Tak verme že prinesie nové zistenia a skvelé nálezy aj z obdobia 9. storočia

    OdpovedaťOdstrániť
  6. Potrebovala by som zohnať čo najviac zmienok o tomto hradisku, je málo spopularizované a pritom patrí k jednej z najväčších archeologických záhad.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Zuzka rozpravkarka sa vracia...

      Odstrániť
    2. Zuzka Rozprávkarka sa už nikdy nevráti... do tohto sveta, je príliš komerčný.
      Ale snád sa vráti moja chuť napísať niečo z Divinky... Ono to už vlastne je spichnuté, chce to len chytiť šťastie za pačesy a nájsť vydavateľstvo, čo by malo záujem o príbeh zo staroslovanského hradiska.

      Odstrániť
    3. Na tom hradisku sme strávili detstvo , pásli sme tam dobytok moderne povedané a dôverne sme ho poznali , prešlo zopár desaťročí a už je to úplne niekde inde , zarastené chodníky a zalesnené čo sa zalesniť dalo aj nedalo , pomaly žiadný výhľad do Divinky , vtedy sa stačilo pozrieť z kopca a hneď bolo jasné či sú naši doma ... prajem , aby ste to šťastie mali a podarilo sa vám ten príbeh staroslovanského hradiska aj knižne vydať, rad si ho prečítam , mimochodom , starší ludia nám hovorili , že to hradisko sa "prepadlo" , lebo ho prekliala slúžka čo odtiaľ musela každý deň chodiť po vodu do Váhu - premenila sa na kameň na ktorom sme sedávali až kým neprišiel buldozér aby urobil širokú cestu na Veľký vrch ...

      Odstrániť
    4. waw, veľká vďaka, to je predsa skvelý námet na povesť, resp ono už toto samé osebe je povesť, len ju rozvynúť a zasadiť do obdobia našich predkov ...

      Odstrániť
    5. Jej, áno, paráda, z toho by sa dalo spraviť veľmi pekné rozprávanie - a keby sa niečoho takého pozbieralo viac... Bolo by to super.

      Odstrániť
  7. na vrch ide viacero ciest o jednej vedia iba domorodci cize domaci ktorych zaujima historia bezny clovek ju nenajde dalsia je okolo domu smutku ta je novodoba a potom kolma cez kopec ale pre tych co maju dobru kondicku na tom vrchu boli viacere osidlene etapy ako som mal moznost vidiet nalezy od ludi co ich to bavi:)no to zavcasu sa ide robit arch vyskum ked je cele hradisko prekopane a na nalezy sa doma divaju ludia co by mali byt niekde v muzeu to nerozpravam o zeleznych nastrojov co tu davate ze ake nalezy ste objavily ale nebudem to tu pisat... mam na to svoje dovody jeden domorodec vie o tomto hradisku trocha viac ako neaky akoze archeologovia co to maju nastudovane iba z knich a zbornikov:)ale este je tam stale co objavovat ale na slovesku su bohuzial take zakony ze nadherne artefakty miznu prec a ze archeologovia nechcu spolupracovat s ludmi co ich bavi odhalovat histioriu osobne som stretol troch cechov na vrchu a spali tam uz tri dni v stanoch a hladali s det. a ty ake nadherne veci mali najdene cisty kelti doba bronzova hlavne mali cene veci a nie take ake tu davate fotky no ale vy ste si tu tie zakony navrhli takze nie je sa comu cudovat s pozdravom kocurkovo.ps ten clovek co o tom hradisku vie aj o chodbach co su pod zemov by kvoli nemu museli prepisovat historiu osidlenia o tomto hradisku :) a je ich tam este 7 okolo .je tam este vela zahad:)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Trepeš tu kraviny - ako keby autori tejto stránky mohli za to, aký dementný zákon vyrobilo MK a schválili posranci. Tak Ty si načapal na Divinke Čechov ktorý ju vykrádali a nič si s tým neurobil a ešte sa s tým aj chváliš. No naozaj úžasné a hodné lokálpatriota.

      Odstrániť
    2. Ak to čo si napísal o domácich nálezcoch nieje iba bohapusté chvastanie, tak by si mal dohodnúť s archeológmi pri výskume ich stretnutie s týmito ľuďmi - to je v tejto situácii asi najlepšie čo môžeš urobiť. K tým, čo to chodia cielene vykrádať a potom predávať sa ani nevyjadrujem, ako si ich tam mohol nechať drancovať to fakt nechápem

      Odstrániť
  8. zda sa ze o hradisku vies toho pomerne dost.prezrad o nom este nejaku zahadu aby neostalo nepovsimnute a zarastene

    OdpovedaťOdstrániť
  9. preezradim s tym ze sa budem podielat na vyskume s archeologmi co ty na to :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. keby to zalezalo na mne tak urcite.aj ja som len lajk ktori sa zaujma o hradisko.ktore ma fascinuje od skolskych cias az doteraz.strasne rad tam chodim ked mam cas a premyslam ako tu ludia zili v davnych dobach. mam taky pocit ze si z okolia divinky tak ako ja.cau niekedy by sme sa mohli stretnut.

      Odstrániť
  10. stavím sa že za každého dobrovolníka budú vďační. Btw ak naozaj máš pekné nálezy a naozaj ich chceš odovzdať, ale bojíš sa postihu, existuje mnoho spôsobov ako to spraviť a nevystaviť sa riziku trestu

    OdpovedaťOdstrániť
  11. orgon odstran tento prispevok lutujem ze som to tu vobec napisal dik za pochopenie a vela stastia :)

    OdpovedaťOdstrániť
  12. Z Devína som odskočil radšej sem, pretože poznámka sa týka Divinky.
    Keď som sa pred mesiacom dozvedel, že vyšiel najnovší zborník VZP č.XXVI, tak som hneď na druhý deň navštívil Budatínsky zámok a zborník si kúpil. Netrpezlivo som sa do neho „zahryzol“. Musím pochváliť kvalitný papier i fotografie. Od „Divinky“ pochádzajú hneď 3 články:
    "Sídlisková aglomerácia v Divinke so zreteľom na sídlisko Ohrádza."
    "Hromadný nález poľnohosp.nástrojov z hradiska na Veľkom vrchu pri Divinke."
    "Ľudová architektúra a staviteľstvo v doline Divinského potoka a jeho prítokov."

    Je tam všeličo a zaujímavé. Len ja som sa tešil na nejaké priestorové charakteristiky hradiska. Trebars zameranie, možno vrstevnice Ohrádze, prípadne niečo o valoch hore. Na Ohrádzi je dokonca vyslovená pochybnosť o tom veľkom viacpriestorovom (cca 28x9 m) dome od Petrovský-Šichmana. Nejaké 3D by som z neho urobil, ale, vzhľadom na citát: „...z doby laténskej a rímskej objekt takých rozmerov na Slovensku zistený ešte nebol..., vrstva považovaná za obytný objekt, je vlastne sídliskový horizont púchovskej kultúry“, - taký model by bol zavádzajúci. Kto sa rozumie keramike, si tam príde na svoje, lebo nálezy sú pekne nakreslené, popísané a datované. Neviem prečo tam neukázali tú nájdenú neskorolaténsku zlatú náušnicu.

    OdpovedaťOdstrániť
  13. Dňa 31. 8. 2014 v rámci akcie Staroslovanská Divinka bol otvorený Náučný chodník Veľký vrch. Náučný chodník postavili OZ Hradiská, spolu s obcou Divinka, Archeologickým ústavom SAV Nitra, Považským múzeom Žilina, Komposesorátom Veľký vrch, Hradiskom Divinka a s finančnou pomocou nadácie Pontis a Nadačného fondu Kia Motors Slovakia. Chodník začína v centre mesta a končí na vrcholovej časti hradiska, odkiaľ sú malebné výhľady na okolitú prírodu. Na náučnom chodníku sa nachádza sedem informačných tabúľ, na ktorých sa dozviete o dejinách hradiska a najvýznamnejších archeologických kultúrach, ktoré obývali hradisko. Prístup na hradisko je z centra obce neďaleko kaštieľa. V intraviláne obce sa ide po miestnej asfaltovej ceste k cintoríne a odtiaľ pokračuje lesnou cestou až na hradisko.

    OdpovedaťOdstrániť