.

streda 21. decembra 2011

Nižná Myšľa - mesto z doby bronzovej

Nižná Myšľa je východoslovenskou obcou na rozhraní Košickej kotliny, úpätia Slanských vrchov a sútoku riek Hornádu, Olšavy a Torysy. Od ostatných podobných obcí sa však výrazne líši svojou mimoriadne bohatou históriou z doby bronzovej, kedy ľud otomanskej kultúry na území Nižnej Myšle vybudoval významné hradisko. Hradisko bolo situované na výraznej vyvýšenine Várhegy nad sútokom spomenutých riek, pričom sa jedná o strategicky výhodnú polohu s nadmorskou výškou 217 metrov.   Archeológovia odtiaľ  prinášajú rok čo rok nové zaujímavé objavy.

Pohľad na lokalitu. Prevzaté zo stránky Návrat na Várhegy


Na území východného Slovenska v prostredí otomansko- fűzesabonskej kultúry (približne 1700 až 1400 pred n. 1.) vznikali opevnené osady, alebo hradiská  remeselníkov a poľnohospodárov. Okrem Nižnej Myšle je veľmi dobre známe najmä hradisko Spišský Štvrtok, ktorý mnohý nazývajú aj Slovenskými Mykénami. Hradiská ľudu otomanskej kultúry (predpokladá sa že tento ľud prišiel na územie Slovenska z oblasti sedmohradska) sa stali nielen strediskami výroby, ale aj spoločensko-administratívnymi a mocenskými centrami, ktoré vtlačili súvekému vývoju ráz vyspelej civilizácie. Osady s mohutnou fortifikáciou a urbanistickým riešením ich areálov, kultové miesta, pohrebiská a pamiatky hmotnej a duchovnej kultúry sú veľavravným svedectvom úrovne vtedajšej doby a sú dokladom tvorivých schopností, zručnosti a umeleckého cítenia dávnych obyvateľov východného Slovenska.
Domy na hradisku

Doterajší výskum poukazuje na to, že máme dočinenia s dvoma navzájom sa prekrývajúcimi hradiskami z obdobia otomanskej kultúry. Opevnená osada tam existovala zhruba 300 rokov. V období, do ktorého ju radíme, vzniklo v Eurázii niekoľko nepokojov, čoho dôsledkom bol výrazný pohyb obyvateľstva. Niekedy sa mu hovorí aj prvé sťahovanie národov. Konkrétne šlo o konflikty Hixósov v Egypte, rozvrátenie Chetitskej ríše, Mykén, Kréty. Celá Európa od juhu až po Britské ostrovy bola zachvátená vojnovými konfliktami a migrovaním unikajúceho, či invazujúceho obyvateľstva. Práve v tomto období existoval v tejto osade život a z toho dôvodu je osada v Nižnej Myšli opevnená.
Rekonštrukcia domu z doby bronzovej

Hradisko sa nachádzalo na križovatke viacerých obchodných ciest. Z tohto dôvodu boli v kontakte s inými bohatšími kultúrami, ale aj národmi, ktoré ich ohrozovali. Z juhu to boli stredomorské kultúry a Chetitská ríša, zo severu zase kultúry z okolia Baltického mora. Keďže osada v Nižnej Myšli ležala priamo na trase Jantárovej cesty, navyše v miestach kde sa križovala s inými, dalo sa čakať, že mali nahonobené množstvo majetku. Okrem iného existujú dôkazy o tom, že obyvatelia miestnych osád boli významnými obchodníkmi s kovovými výrobkami, čo bol v tých časoch jedným z najviac lukratívnych sortimentov.
spoločenská hra z doby bronzovej?

Podmienky pre vznik a rýchly vzostup opevnených osád na východnom Slovensku nepochybne ovplyvnil aj prudký rozvoj metalurgie farebných kovov. Vyhľadávanie a spracovávanie medenej rudy z miestnych ložísk a neskôr i výroba bronzových predmetov ovplyvnili rozvoj dovtedajších základných výrobných odvetví a prudko zrýchlili spoločenský vývoj ľudu doby bronzovej.


Obete rituálnej popravy

Hradisko I.

Najstaršia osada (opevnená osada I) vznikla na južnom okraji vyvýšeniny a jej opevnenie oblúkovito prepojilo strmé zrázy ostrohu. Fortifikácia pozostávala z mohutného hlineného valu a šesť metrov hlbokej hrotitej priekopy, ktorú dva razy upravovali a rozširovali. Chránený areál osady s plochou 50 x 60 metrov jej obyvatelia zastavali pravouhlými jednopriestorovými domami. Tieto boli zoskupené vo dvoch radoch oddelených ulicou a paralelne sledovali priebeh opevnenia. Domy s hlinenými dlážkami boli pravdepodobne zrubového typu s  kamennými podmurovkami a ohniskami. Inventár tvorili popri bohatých keramických nádobách aj  kamenné drvidlá a podložky, mlaty a motyky, predmety z bronzu a kosti, hlinené tkáčske závažia a prasleny. Tieto nálezy poukazujú na poľnohospodársko-remeselnícky charakter osídlenia a dokladujú miestne spracovávanie základných a druhotných surovín. K pozoruhodným keramickým nálezom patria hlinené plastiky zvierat, malé sošky žien a depot džbánkov, ktorý bol ukrytý pod podlahou jedného z príbytkov. Zistená dvojnásobná prestavba fortifikačného systému osady I dokladá jej dlhšie, pravdepodobne neprerušené osídlenie. Pri poslednej prestavbe opevnenia, časovo spadajúceho už na začiatok strednej doby bronzovej, došlo k vyhĺbeniu nielen najmohutnejšej až 20 metrov širokej priekopy, ale aj k obnoveniu staršieho, zrejme už deštruovaného hlineného valu, ktorého novú čelnú hradbu obyvateľstvo osady spevnili ešte aj 1 meter hrubou vrstvou spraše.
Zlaté šperky


Najmladší sídliskový horizont bol takmer úplne zničený intenzívnou orbou. Na jeho niekdajšiu existenciu dnes poukazujú iba zahĺbené hospodárske objekty, ktoré porušovali staršiu sídliskovú vrstvu a príbytky. Podobné zahĺbené objekty, hlinníky, zásobnicové a odpadové jamy boli zistené a odkryté v predpolí opevnenej osady. Pravdepodobne ani následný zánik najmladšej priekopy, vo výplni ktorej boli nápadne časté aj nálezy zlomkov ľudských kostí, neznamenal porušenie kontinuity osídlenia lokality. Ďalšie následné osídlenie polohy súviselo so vznikom novej rozsiahlejšej opevnenej osady II, keď do nového areálu bol zahrnutý tak pôvodný priestor osady I, ako aj plocha pohrebiska.

Hradisko II

Novou rozsiahlou stavebnou aktivitou, ktorú si na začiatku strednej doby bronzovej pravdepodobne vynútilo rozrastajúce sa obyvateľstvo osady, či jej noví prisťahovalci, (ale zrejme aj hrozba vojenských útokov neznámeho nepriateľa) sa pôvodný areál osady zväčšil 7-násobne. Vyhĺbením novej priekopy a zbudovaním nového oblúkového valu, tentoraz s kamenno-zemno-drevenou konštrukciou, získali takmer 7 ha opevnenej plochy, a vtedy stratili všetky predchádzajúce sídliskové formy i pohrebisko svoj pôvodný význam a postupne zanikli. Areál novej, mimoriadne rozsiahlej osady II bol zastavaný rozmernými príbytkami opäť zrubového typu, ku ktorým patrili početné zahĺbené hospodárske objekty. Stopy po mladšom osídlení sa zachytili tak v priestore pôvodnej osady I, ako aj v jej sčasti už zasypanej priekope a aj nad staršími hrobmi. Nová, mohutná a technicky dokonalejšia línia opevnenia mala tiež oblúkový pôdorys a zdá sa, že podstatná časť domov bola zbudovaná opäť v dvojrade, primkýnajúc sa k vnútornej stene valu. Žiaľ, tieto príbytky, pretože boli pôvodne povrchového typu, boli následnou, stáročia trvajúcou intenzívnou orbou v značnej miere zdevastované. Z domov sa zachovali iba rozvlečené zvyšky ich kamenných základov a kameňov, ktoré spevňovali ich kolovú konštrukciu.
Hračka stará 3500 rokov

V tomto čase sa stalo kovolejárstvo jednou z rozhodujúcich remeselníckych činností v osade a to zjavne zabezpečilo rozmach i prosperitu tohto strediska. Popri desiatkych kamenných foriem na odlievanie bronzových výrobkov sa v odpadových jamách našli i bronzové zliatky, bronzové predmety určené na pretavenie, nepodarky i hotové predmety. Unikánym nálezom, torzom odlievacej formy, je na lokalite doložená i miestna výroba zlatých liatych šperkov.

Opevnená osada II bola jedinečná nielen svojím mimoriadne veľkým rozsahom a tým aj koncentráciou obyvateľstva, ale ako o tom svedčia zachytené zvyšky kamennej plentáže valu, bola i významným mocenským centrom. Na východnom Slovensku sa našli súveké kamenné hradby iba na lokalite pri Spišskom Štvrtku. Podobne ako tam, aj pohrebisko v Nižnej Myšli bolo aj centrum kultu.

Zánik hradiska

Obyvatelia hradiska zažili po rokoch prosperity a rozkvetu aj veľmi ťažké časy. Najvážnejšia situácia musela nastať okolo roku 1500 p.n.l. Práve zosilnenie opevnenia v rámci hradiska II a zvýšenie počtu obyvateľov môže nasvedčovať tomu, že obyvatelia očakávali, že na nich môže zaútočiť nepriateľ s veľkou vojenskou silou, proti ktorej bolo potrebné sa patrične pripraviť. Avšak ani zosilnenie a zväčšenie hradiska nakoniec obyvateľov nezachránilo pred katastrofou.  Na počiatku strednej doby bronzovej bolo hradisko zničené mohutným požiarom.

Tomu, že sa do osady ešte niekedy niekto vrátil nič nenasvedčuje. Na jej mieste totiž archeológovia odkryli len čierne spálené trosky domov a predmetov. Nenašli sa tam žiadne pozostatky budov z neskorších období. Je to zaujímavý jav. V  Ždani  sú doklady zo staršej doby železnej, či mladšej doby bronzovej. V okolí sa nachádzajú aj dôkazy, svedčiace o prítomnosti ľudí z Keltského obdobia, príchodu Germánov, Slovanov, Avarov, stredoveku. Všetko to bolo  v neďalekom okolí, ale miesto, kde stála myšlianska osada, ostalo opustené. Ako nejaké tabu. Je to skutočne zaujímavé už aj preto, lebo stojí na výhodnej lokalite.

Náboženský kult

O rozvinutom náboženskom kulte svedčia okrem iného aj  náleziská obetných jám, v ktorých boli rituálne pohodené časti, resp. celí ľudia. Krvavé kultové obrady, pri ktorých popri zvieracích a iných bežných obetách sa praktizovalo výnimočne aj obetovanie ľudí, bolo zaručene motivované strachom z nebezpečenstva, neúrody, či možno chorôb. Objavili ich nielen v okolí, ale aj v samotnej Nižnej Myšli. Do nich sa hádzali podzemným božstvám ľudské obete. Poslednú nájdenú obetnú jamu plánujú vystaviť v miestnom archeologickom múzeu. Našli sa v nej štyri mŕtvoly mladých dievčat. Podľa anatomických znakov to boli ešte panny. Ruky mali prekrížené a zviazané na prsiach. Ležali v rovnakej polohe, ležmo na bruchu.

Výskumom sa zistilo, že boli do jamy vhodené v krátkych časových odstupoch a to približne okolo roku 1 450 - 1500 p.n.l., kedy osada zanikla. Z tohto sa dá vydedukovať, že šlo o posvätné obete tesne pred bojom a ich účelom malo byť naklonenie božstiev práve pre obyvateľov osady. Pri obetiach boli nájdené rôzne obetné predmety ako jedlo, klasy zrna, dary, ale napríklad aj uvarená lebka približne päťročného dieťaťa. Šlo teda dozaista o vážnu situáciu. Obyvateľom osady ale obety zjavne nepomohli. Archeológovia totiž objavili len spálené ruiny a znaky, ktoré svedčia o tom, že vypálenie osady nebolo tým najhorším čo im dobyvatelia urobili.

V jednej z odpadových jám našli zlaté a bronzové šperky. Je to dôkaz o tom, že táto kultúra dokázala vyrábať šperky zo zlata a zaujímavosťou je fakt, že šperky boli ukryté v odpadovej jame čo svedčí o tom, že šlo o zúfalý útek obyvateľstva v čase, keď ich napadli dobyvatelia. Pri úteku museli ukryť cennosti na také miesto, kde ich votrelci nenájdu. Že sa po šperky nevrátili svedčí o tom, že asi boli zabití, prípadne odvlečení do otroctva.



Pohrebisko a jeho tajomstvá

Pohrebisko v Nižnej Myšli patrí k najrozsiahlejším súvekým nekropolám, známym z Karpatskej kotliny. Predpokladáme, že celkový počet hrobov mohol byť okolo 700. Najjstaršie hroby boli vyhĺbené pri západnom svahu vyvýšeniny a pohrebisko sa postupne rozširovalo smerom na východ. Pochovávalo sa vo viac-menej súvislých radoch a zistili sa aj samostatné skupinky, hniezda hrobov.

Priebežné, približne 200 rokov trvajúce postupné pochovávanie mŕtvych v viacmenej súvislých siedmich radoch asi odzrkadľuje príbuzenské, tradičné veľkorodinné vzťahy po sebe nasledujúcich generácií. Zatiaľ odkryté tri izolované skupiny hrobov s počtom jedincov od 8 do 10 patria podľa milodarov do najmladšieho horizontu pohrebiska a azda reprezentujú menšie samostatné rodiny. Tieto hniezda hrobov boli zistené doposiaľ iba na severnom okraji pohrebiska, ich hrobový inventár v porovnaní s hrobmi z jadra pohrebiska je chudobnejší. V hniezdach hrobov sa objavil zakaždým iba jeden hrob dospelého muža a 2 až 4 hroby žien, zvyšok boli hroby detí. Tieto samostatné skupiny hrobov patrili súčasníkom žijúcim mimo opevnenej osady. Umožnenie pochovania ich mŕtvych na spoločnom pohrebisku, ale izolovane, možno dokladá vzťahy obyvateľov opevnenej osady ku okolitému, zjavne chudobnejšiemu, a asi aj podriadenému obyvateľstvu.

Výsledky výskumu pohrebiska dokázali, že vtedajšia spoločnosť bola už sociálne a ekonomicky diferencovaná. Dokladom sú zistené odlišnosti v úpravách hrobových jám, príležitostné použitie rôznych drevených pohrebných schránok a počet i kvalita sprievodného, pohrebného inventára. Spravidla boli hroby dospelých, bohatých a významných jedincov rozmernejšie a hlboké okolo dvoch metrov. Práve v hroboch bojovníkov, lovcov a remeselníkov sa často našli stopy po kombinovanej drevenej výstuži jám, alebo zvyšky drevených truhiel.

Archeologický výskum pohrebiska dokazuje, že obyvatelia osady verili v posmrtný život. Stereotypná poloha mŕtvych v skrčenej polohe podmieňovala opakujúce sa rozmiestnenie ich hrobového inventára. Uloženie predmetov osobnej výbavy vychádzalo spravidla z ich predchádzajúceho praktického poslania. Rôznorodé šperky z bronzu, zlata, jantáru, mušlí, fajansy, kostí, parohoviny a zuboviny tvorili súčasť úpravy vlasov, tiel, odevov a pohrebného rúcha. Zbrane boli uložené pri rukách, alebo tam, kde sa bežne nosievali. Platí to zvlášť pre tulce so šípmi za chrbtom a dýky s kamennými brúsikmi za opaskom. Pracovné nástroje, polotovary a pracovné pomôcky boli najčastejšie ukladané k nohám mŕtvych. Keramiku, v ktorej bola potrava a nápoje určené na posmrtný život, vkladali k dolným končatinám, vzácnejšie do lona, alebo k hlave, a to tesne pred ústa, či za lebku. V hroboch s drevenou konštrukciou sa občas vyskytla nádoba položená na veku truhly. Počet nádob v jednotlivých hroboch sa pohyboval medzi 1 až 8 exemplármi. Keramika sa vyrábala špeciálne pre pohrebné účely, len vzácne ako milodar sa použila sídlisková úžitková nádoba. Pohrebná keramika bola spravidla slabo vypálená, v porovnaní s nálezmi z osady bola však podstatne dekoratívnejšia. Variabilita funerálnej keramiky je tiež markantne menšia a v zásade sa obmedzuje na prevládajúce používanie mís, džbánov, hrncov, pohárov a ich miniatúrne napodobeniny. Unikátnym nálezom je hlinený model vozíka z detského hrobu č. 40, ktorý mohol mať pôvodne aj kultový význam.

Azda strach z mŕtvych, ale aj iné dôvody, viedli niekedy pozostalých k dodatočnému otváraniu hrobov a k následnému porušeniu telesných pozostatkov mŕtvych. V takýchto prípadoch došlo zámerne buď k oddeleniu jednotlivých častí tela, odstráneniu dolných končatín, alebo k zavaleniu hrudnej časti balvanom. Dôvodom spomínaných úkonov bola asi viera v existeciu vampírov, sekundárne zásahy na pochovaných jedincoch mali prevdepodobne ochranný zmysel. Takmer 30 percent hrobov bolo evidentne porušených druhotnými zásahmi, ktoré sa uskutočnili zrejme krátko po ich zasypaní. O zásahoch svedčia lievikovité šachty, vedené najčastejšie do priestoru hlavy a hrudníka pochovaných ľudí. Či išlo o vykrádanie v pravom zmysle slova, alebo o rituálne vyberanie najcennejších milodarov z hrobov, sa už dnes dá len ťažko určiť. Stredobodom pozornosti boli isto zlaté šperky, insígnie moci a masívne zbrane z vtedy veľmi cenného bronzu. Vykrádanie hrobov, zistené prakticky na všetkých súdobých pohrebiskách Karpatskej kotliny, bolo v tom čase spoločenským javom. Mohlo ísť aj o dovolený akt, ktorého motívy mohli vychádzať zo zložitých filozoficko-náboženských predstáv o posmrtnom živote.

Orgoň

Spracované podľa:

Vladimír Turčan a kolektív: Archeologické pamiatky - Kultúrne krásy Slovenska, Dajama, 2009
http://www.skyscrapercity.com/showthread.php?t=904992

Foto (Elim Srnka):

Na hradisku nájdete pekný zrekonštruovaný zrubový dom z doby bronzovej







7 komentárov:

  1. Myslim si ze Islo o starych tzv. praslovanoch ktory ako je vseobecne zname obchodovali, z Jantarom, a aj prenajimali vojenske ozbrojene hliadky obchodnikom az do Afriky. A tie artifakty si cenily ako velmi cenne tak preto sa z nimi aj pochovavali

    OdpovedaťOdstrániť
  2. ano, jednalo sa o Starých praslovanoch, ktorí išli do tankoch

    OdpovedaťOdstrániť
  3. :-D dobrá odpoveď

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Orgoň nepreháňajte, to že tu žili naši Praslovanskí predkovia a medzi nimi boli enklávy Keltov, alebo Pranemcov - Protodeutsche sa vzájomne nevylučuje.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. "Praslovanskí predkovia" z doby pred našim letepočtom, navyše premiešaní s "enklávami" Pranemcov - ty na čom ideš? :-) Amfetamín? Alebo máš niečo nové? Napíš sem, čo berieš, lebo to musí byť fakt dobrý matroš, keď dokážeš písať (a asi aj myslieť si)také hovadiny, hahá :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Že premenenci :-D Kámo, skús napísať nejaké fantasy, máš na to vlohy evidentne

      Odstrániť
  6. K "premenencom" - peknej slovnej hračke, ktorá jediná z toho vznikla
    Myslím, že v prvom rade, by sa malo aj u nás začať pri takýchto prehistorických náleziskách s preukazovaním DNA kostrových zostatkov jedincov a to nielen preto, aby nevznikali takéto "amfetamínové" diskusie ( evidentne na oboch stranách, teda nie iba na tej "hejslováckej", ale aj na tej tváriacej sa "vedecky" ), ale hlavne preto, že bez týchto najmodernejších metód, sa ani historické bádanie dnes už všade vo svete nezaobíde a nepohne "dopredu".

    OdpovedaťOdstrániť