Lokalita Hradište
/starší názov Ostré vŕšky / leží na pravom
brehu Slatinského(Podhradského) potoka nad Prvými mojtínskymi
vrátami asi 1,5 km od Belušských Slatín smerom na Mojtín.
Bralnatý masív strmo priečne vyčnieva na smer doliny ( západo -
východná orientáci). Tvorí ukončenie asi tristometrového
úzkeho hrebeňa, ktorého opačný koniec má podobný tvar (neskôr
zistené rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry – viď
dokumentáciu).
VLASTNÉ HRADISKO (
príloha č.1 - náčrt lokality)
Na temene masívu sa
nachádzajú zreteľné pozostatky hradiska ľadvinového tvaru
rozmerov približne 60x25 m. Z najvyššieho bodu v západnej
časti(/kóta 518,8 m) sa terén mierne zvažuje od hrebeňa do
južného svahu. Na okraji pri opevnení je umelo vytvorená terasa
šírky 2-3 m. Pod ňou sa nachádzajú mohutné rozvaliny pôvodného
opevnenia. Podľa zvyškov ho tvoril kamenito-hlinitý val komorovej
konštrukcie, vyplnený vápencovými kameňmi priemeru 20-60 cm a
hlinou. Podľa niekoľkých opracovaných kameňov mohla byť na
vonkajšej strane valu kamenná plenta. Miestami musel val dosahovať
výšku 3-4 metre a v korune šírku asi 1,5 m ( podľa terénu a
objemu kamenia v rozvalinách). Drevená palisáda na korune
valu pokračovala po obvode hradiska, kde zo severnej strany tvorila
jediné opevnenie nad strmým svahom kopca. Rozloženie rozvalín a
konfigurácia terénu naznačujú, že vstup do hradiska bol z južnej
strany cestou od hlavného hrebeňa masívu. Nad vchodom stála
pravdepodobne drevená brána. Na východnom okraji hradiska sa dá
predpokladať menšia strážna veža.
![]() |
Pohľad na hradisko, autor Vladimír Ruček |
![]() |
Pohľad na hradisko z iného uhlu, autor Vladimír Ruček |
NÁLEZY A NÁLEZOVÉ
OKOLNOSTI
Pod rozvalinou valu na
západnom svahu hrebeňa sa našiel malý depot železných predmetov
(12 kusov) po obvode stromu, ktorého korene vytlačili predmety na
povrch. Spolu s nimi ležali dva črepy v ruke robenej hrubostennej
keramiky s obsahom kremičitého piesku, do hneda vypálené(1).
Vnútri hradiska sa na povrchu našli ďalšie črepy sivočiernej
farby s obsahom kremičitého piesku a kúsok mazanice (2). Pod
rozvalinami valu z vonkajšej strany sa našli početné, prudkým
žiarom popukané kamene, jeden so zvyškom drevenej konštrukcie
valu (3). V kamenných rozvalinách v blízkosti predpokladanej brány
sa našiel úlomok kamenného žarnova na mletie obilia s kruhovým
otvorom priemeru 4 cm (4).Vnútri opevnenia sa nachádza tenká
čierna kultúrna vrstva. Na južnom svahu pod valom v šírke 2-3 m
prevláda do červená prepálená hlina ako zvyšok po mohutnom
požiari(5).
INÉ POZNATKY O LOKALITE
A OKOLÍ
Podľa informátora Dr.
S. Mika nie sú v okolí Beluše a Mojtína zatiaľ známe žiadne
povesti alebo legendy o tejto lokalite (okrem faktu, že sa tam
nachádzajú rozvaliny starého opevnenia). Na vojenskej mape zo
začiatku päťdesiatych rokov aj na turistickej mape z r. 1985 sa
lokalita označuje ako Ostré vŕšky. Novšie mapy ju uvádzajú ako
Hradište. V dostupných historických, archeologických ani
turistických prameňoch však nie je o lokalite žiadna zmienka.
ZÁVER
Lokalitu Hradište
nesporne dávno poznalo obyvateľstvo okolitých osád a
pravdepodobne odnieslo aj množstvo povrchových nálezov. Okrem
jednej menšej priehlbiny nie sú viditeľné stopy po výkopoch.
Podľa zatiaľ
nepočetných nálezov (keramické črepy, železné predmet)/,
charakteru opevnenia a prepálenej hliny a kameňov v jeho okolí
možno hradisko takmer s určitosťou označiť za refúgium ľudu
púchovskej kultúry (koniec laténu a začiatok doby rímskej).
Spolu s desiatkami ďalších hradísk a hrádkov na severozápadnom
Slovensku padlo za obeť germánskym kmeňom v prvom desaťročí
nášho letopočtu v období tzv. katastrofického horizontu.
Hradisko slúžilo obyvateľom jednej alebo viacerých osád v
Mojtínskej doline, ktoré sa nachádzali pravdepodobne na severnom
úpätí kopca (dnešná chatová osada) alebo v Belušských
Slatinách. Zatiaľ sa tam však nenašli stopy osídlenia z tohto
obdobia. Neprítomnosť nálezov na samotnom Hradišti neumožňuje
zatiaľ jeho datovanie do iných období.
Pri podrobnejšom výskume
lokality a jej okolia sa zistilo na opačnej strane hrebeňa (nad
kameňolomom)rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry.
Text, náčrtky a foto: Martin Olšovský
Zdroj: Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy. Autori dali súhlas na použitie textu výhradne na stránke www.hradiska.skMORAVČI'K, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36
Na hradisku je umiestnená keška!!! Kto by ju chcel nájsť, nech postupuje podľa nasledovného návodu:
Fotogaléria 25.9.2012:
hradisko je nad týmito skalami |
pozostatky kamenného valu na okraji hradiska |
Výborne viditeľné rozvaliny kamennej hradby |
Pridať popis |
z najvyššieho miesta na hradisku (západná časť) bol výborný výhľad do okolia |
prudký severný okraj na ktorom údajne bola iba palisáda |
umelo zrovnaná plošina široká 2-3-m južná strana |
vstupná brána podľa nákresu v Po stopách predkov, aj podľa rozvalín opevnenia |
prepálená hlina |
Autorka fotografií: Stanka F
V článku je napísané že tu neexistuje žiadna legenda. Jedna predsa len - http://www.belusa.sk/info/index.php/historia/poves
OdpovedaťOdstrániťa ešte dodám, že v okolí sa našlo niekoľko mohýľ a mohylníkov
http://krizom-krazom.eu/regiony/belusa
http://www.teraz.sk/regiony/belusa-velkamorava-mohyla/54911-clanok.html
V článku sa uvádza,že Hradište B.S. sa nachádza na pravom brehu Podhradského potoka.Je to pravda,ale tento sa nachádza 8.km na západ.Tečie od Zliechova cez Košecké podhradie a Košecu.Slatinský potok je vždy iba Slatinský a žiadny iný.Vyviera na Periskách,kde ženy z Mojtína chodili právať bielizeň a svoju cestu končí vo Váhu.Je stále pstruhovým chovným potokom.
OdpovedaťOdstrániťAni ja som si to nevšimol. Je to Slatinka (Slatinský potok), Asi to majú z http://mapy.hiking.sk/ tam majú tiež v zátvorke (Podhradie)- ale odkial majú oni ten názov...? :)
OdpovedaťOdstrániťJe to skutočne Slatinský potok. Presnejšie mapy v danej lokalite má freemap.sk (openstreetmap.org).
OdpovedaťOdstrániťhttp://www.freemap.sk/?l=9464-0741
Ja som prakticky vyrastol na opacnom kopci a nikdy som o tom hradisku nepocul. Viem ze jedno sa nachadzalo v bliskosti Hornych a Dolnych Kockoviec. Nabuduce ked budem na slovensku na chate v slatinach sa tam isto pojdem pozriet. Velmi zaujimave.
OdpovedaťOdstrániť