.

sobota 15. septembra 2012

Belušské Slatiny - Hradisko

Lokalita Hradište /starší názov Ostré vŕšky / leží na pravom brehu Slatinského(Podhradského) potoka nad Prvými mojtínskymi vrátami asi 1,5 km od Belušských Slatín smerom na Mojtín. Bralnatý masív strmo priečne vyčnieva na smer doliny ( západo - východná orientáci). Tvorí ukončenie asi tristometrového úzkeho hrebeňa, ktorého opačný koniec má podobný tvar (neskôr zistené rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry – viď dokumentáciu).


VLASTNÉ HRADISKO ( príloha č.1 - náčrt lokality)
Na temene masívu sa nachádzajú zreteľné pozostatky hradiska ľadvinového tvaru rozmerov približne 60x25 m. Z najvyššieho bodu v západnej časti(/kóta 518,8 m) sa terén mierne zvažuje od hrebeňa do južného svahu. Na okraji pri opevnení je umelo vytvorená terasa šírky 2-3 m. Pod ňou sa nachádzajú mohutné rozvaliny pôvodného opevnenia. Podľa zvyškov ho tvoril kamenito-hlinitý val komorovej konštrukcie, vyplnený vápencovými kameňmi priemeru 20-60 cm a hlinou. Podľa niekoľkých opracovaných kameňov mohla byť na vonkajšej strane valu kamenná plenta. Miestami musel val dosahovať výšku 3-4 metre a v korune šírku asi 1,5 m ( podľa terénu a objemu kamenia v rozvalinách). Drevená palisáda na korune valu pokračovala po obvode hradiska, kde zo severnej strany tvorila jediné opevnenie nad strmým svahom kopca. Rozloženie rozvalín a konfigurácia terénu naznačujú, že vstup do hradiska bol z južnej strany cestou od hlavného hrebeňa masívu. Nad vchodom stála pravdepodobne drevená brána. Na východnom okraji hradiska sa dá predpokladať menšia strážna veža.





Dva pohľady na hradisko. Autor:  Vladimír Ruček
Pohľad na hradisko, autor Vladimír Ruček

Pohľad na hradisko z iného uhlu, autor Vladimír Ruček

NÁLEZY A NÁLEZOVÉ OKOLNOSTI
Pod rozvalinou valu na západnom svahu hrebeňa sa našiel malý depot železných predmetov (12 kusov) po obvode stromu, ktorého korene vytlačili predmety na povrch. Spolu s nimi ležali dva črepy v ruke robenej hrubostennej keramiky s obsahom kremičitého piesku, do hneda vypálené(1). Vnútri hradiska sa na povrchu našli ďalšie črepy sivočiernej farby s obsahom kremičitého piesku a kúsok mazanice (2). Pod rozvalinami valu z vonkajšej strany sa našli početné, prudkým žiarom popukané kamene, jeden so zvyškom drevenej konštrukcie valu (3). V kamenných rozvalinách v blízkosti predpokladanej brány sa našiel úlomok kamenného žarnova na mletie obilia s kruhovým otvorom priemeru 4 cm (4).Vnútri opevnenia sa nachádza tenká čierna kultúrna vrstva. Na južnom svahu pod valom v šírke 2-3 m prevláda do červená prepálená hlina ako zvyšok po mohutnom požiari(5).






INÉ POZNATKY O LOKALITE A OKOLÍ
Podľa informátora Dr. S. Mika nie sú v okolí Beluše a Mojtína zatiaľ známe žiadne povesti alebo legendy o tejto lokalite (okrem faktu, že sa tam nachádzajú rozvaliny starého opevnenia). Na vojenskej mape zo začiatku päťdesiatych rokov aj na turistickej mape z r. 1985 sa lokalita označuje ako Ostré vŕšky. Novšie mapy ju uvádzajú ako Hradište. V dostupných historických, archeologických ani turistických prameňoch však nie je o lokalite žiadna zmienka.

ZÁVER
Lokalitu Hradište nesporne dávno poznalo obyvateľstvo okolitých osád a pravdepodobne odnieslo aj množstvo povrchových nálezov. Okrem jednej menšej priehlbiny nie sú viditeľné stopy po výkopoch.
Podľa zatiaľ nepočetných nálezov (keramické črepy, železné predmet)/, charakteru opevnenia a prepálenej hliny a kameňov v jeho okolí možno hradisko takmer s určitosťou označiť za refúgium ľudu púchovskej kultúry (koniec laténu a začiatok doby rímskej). Spolu s desiatkami ďalších hradísk a hrádkov na severozápadnom Slovensku padlo za obeť germánskym kmeňom v prvom desaťročí nášho letopočtu v období tzv. katastrofického horizontu. Hradisko slúžilo obyvateľom jednej alebo viacerých osád v Mojtínskej doline, ktoré sa nachádzali pravdepodobne na severnom úpätí kopca (dnešná chatová osada) alebo v Belušských Slatinách. Zatiaľ sa tam však nenašli stopy osídlenia z tohto obdobia. Neprítomnosť nálezov na samotnom Hradišti neumožňuje zatiaľ jeho datovanie do iných období. 

Pri podrobnejšom výskume lokality a jej okolia sa zistilo na opačnej strane hrebeňa (nad kameňolomom)rozsiahle výšinné sídlisko púchovskej kultúry.

Text, náčrtky a foto: Martin Olšovský

Zdroj: Martin Olšovský, Štefan Meliš, Jozef Moravčík: Po stopách predkov, Archeológia Stredného Považia od praveku po stredovek - súbor dokumentov a fotografií, vydal vlastným nákladom Martin Olšovský v roku 2008 v počte 4 kusy. Autori dali súhlas na použitie textu výhradne na stránke www.hradiska.sk
MORAVČI'K, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36

Na hradisku je umiestnená keška!!! Kto by ju chcel nájsť, nech postupuje podľa nasledovného návodu:



Fotogaléria 25.9.2012:

hradisko je nad týmito skalami


pozostatky kamenného valu na okraji hradiska




Výborne viditeľné rozvaliny kamennej hradby

Pridať popis

z najvyššieho miesta na hradisku (západná časť) bol výborný výhľad do okolia




prudký severný okraj na ktorom údajne bola iba palisáda

umelo zrovnaná plošina široká 2-3-m južná strana

vstupná brána podľa nákresu v Po stopách predkov, aj podľa rozvalín opevnenia

prepálená hlina

Autorka fotografií: Stanka F

5 komentárov:

  1. V článku je napísané že tu neexistuje žiadna legenda. Jedna predsa len - http://www.belusa.sk/info/index.php/historia/poves
    a ešte dodám, že v okolí sa našlo niekoľko mohýľ a mohylníkov
    http://krizom-krazom.eu/regiony/belusa
    http://www.teraz.sk/regiony/belusa-velkamorava-mohyla/54911-clanok.html

    OdpovedaťOdstrániť
  2. V článku sa uvádza,že Hradište B.S. sa nachádza na pravom brehu Podhradského potoka.Je to pravda,ale tento sa nachádza 8.km na západ.Tečie od Zliechova cez Košecké podhradie a Košecu.Slatinský potok je vždy iba Slatinský a žiadny iný.Vyviera na Periskách,kde ženy z Mojtína chodili právať bielizeň a svoju cestu končí vo Váhu.Je stále pstruhovým chovným potokom.



    OdpovedaťOdstrániť
  3. Ani ja som si to nevšimol. Je to Slatinka (Slatinský potok), Asi to majú z http://mapy.hiking.sk/ tam majú tiež v zátvorke (Podhradie)- ale odkial majú oni ten názov...? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je to skutočne Slatinský potok. Presnejšie mapy v danej lokalite má freemap.sk (openstreetmap.org).

    http://www.freemap.sk/?l=9464-0741

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Ja som prakticky vyrastol na opacnom kopci a nikdy som o tom hradisku nepocul. Viem ze jedno sa nachadzalo v bliskosti Hornych a Dolnych Kockoviec. Nabuduce ked budem na slovensku na chate v slatinach sa tam isto pojdem pozriet. Velmi zaujimave.

    OdpovedaťOdstrániť