Spis o obrátení Bavorov a Korutáncov nám prináša okrem množstva iných výnimočných informácií aj údaj pre nás mimoriadne zaujímavý - mená príslušníkov Pribinovej družiny, a teda pravdepodobne mená slovenských veľmožov z prvej tretiny 9. storočia, ktorí spolu s Pribinom boli nútení opustiť Nitravu po jej vojenskom obsadení Mojmírom.
Aké mená mali teda naši veľmoži? Čítajte:
"Keď sa však medzitým naskytla akási príležitosť, vtedy na základe prosby verných spomenutého kráľa dostal Pribina do léna akúsi časť Dolnej Panónie okolo rieky nazývanej Sála. Nato sa tam usídlil a začal budovať v akomsi bažinatom háji na brehu Sály hradisko. Zo všetkých strán zhromažďoval ľudí a rozmnožoval počet svojich poddaných. Jemu (Pribinovi) kedysi vysvätil arcibiskup Adalrám na jeho vlastnom majetku za Dunajom kostol na mieste zvanom Nitrava. Keď teda vybudoval spomínané hradisko, dal v ňom najskôr postaviť kostol ktorý v roku 850 vysvätil na počesť svätej Márie Bohorodičky arcibiskup Liupram keď v tomto kraji horlivo vykonával kňazský úrad. Pri vysviacke boli prítomní:
Koceľ
Unzat
Chotemír
Ľutemír
Skrben
Siliz
Vlkina
Vitemír
Trebic
Prisnec
Zemin
Žeška
Grimišin
Gojmír
Žitislav
(v latinskej verzii Chezil, Unzat, Chotemir, Liutemir, Zcurben, Siliz, Wlkina, Witemir, Trebiz, Brisnuz, Zuemir, Zeska, Crimisin, Goimer, Zistilo) Amalrich, Altwart, Wilhelm, Fridepercht Scroť Gunther, iný Gunther, Arfrid, Nidrich, Isanpero, Rato, Deotrich, iný Deotrich, Madalprecht, Engilhast, Waltker a Deotpald. Prítomní veľmoži videli a počuli vyjednávame medzi Liupramom a Pribinom v deň, keď bol vysvätený kostol t j v deviaty deň pred februárovými kalendami."
Česť ich pamiatke ...
OdpovedaťOdstrániťLatinskú listinu zrejme písal bavorský pisár. Slovanské mená preto najskôr zapisoval podľa počutia a starohornonemeckých zvyklostí, ktoré však tiež neboli kodifikované. Napriek tomu myslím, že niektoré slovenské preklady by mohli byť lepšie.
OdpovedaťOdstrániťChezil, Chozil: Obe verzie sa dajú nájsť v Spise o obrátení Bavorov a Korutáncov. Nemecké /Checil, Chocil/ by mohlo pochádzať zo slov(i)enskeho *Chocil < *Chottil < *Chotil (< *Chotin? > Cotin latinsky), kde O sa vyslovovalo podobne ako v ruskom choťeť, teda niečo medzi O a A. To viedlo k nejasnosti pri nemeckom zápise.
Unzat: Výslovnosť /Uncat/ nevyzerá byť pravdepodobná. Takže Z nemusí nutne znamenať /C/.
Zcurben: Tu vidno tento problém ešte lepšie. V nemčine sa C používa(lo) len zriedka. Ako /K/ sa vyslovuje len pred K, napr. Frack /frak/, alebo v latinských výpožičkách. /Ccurben/ ani /Skrben/ nemajú žiadnu logiku. Správne asi bude Srben, Srbin. U je tu použité len na rozdelenie zhluku spoluhlások.
Siliz: Žilic. Výslovnosť S = /Š, Ž/ ukážem ďalej. Koncové Z = /C/, podobne ako v ostatných menách. -ic je očividne predchodcom dnešného -ič.
Zuemir: -zue- = -svä-, podobne aj Zuentipulc (Svätopluk), takže Svä(to)mír.
Zeska: Ceska alebo (ten) Češka.
Crimisin: Kremešin Křemešín je vrch pri Pelhřimove. S = /Š/, Ž je v nemčine identické s Š.
Zistilo: /Cistilo, Cištilo/ nemajú zmysel. Ak by však Z bolo chybne miesto S(istilo), potom -st- = /Č/ dáva Žičilo, Žičislav
Kto vie?
Oprava: Vrch sa volá Křemešník.
OdstrániťÁ ďalší príbuzný pána Cvengroscha...tentokrát pôjde zrejme o p. Jána K. - ako hovorí klasik: ak sa aj mýlim, nebudem ďaleko od pravdy. Že áno...:)
OdpovedaťOdstrániťA.A.
Unzat je Turkoazijskeho pôvodu, koncovka at je typicka. napriklad Patimat, Khamzat, atd :-)
OdpovedaťOdstrániť