.

utorok 29. apríla 2014

Hana Chorvátová: Lunice a ich význam

Po úvodnom článku od historičky a archeologičky Hany Chorvátovej o príveskoch a amuletoch všeobecne  dnes pokračujeme s nemenej zaujímavým pojednaním o luniciach vo včasnom stredoveku a ich interpretácii.

Lunicové prívesky priťahujú pozornosť tým, že sa na včasnostredovekých pohrebiskách v Karpatskej kotline nachádzajú len vo veľmi nízkom počte. Na pohrebiskách, kde počet hrobov dosahoval značné množstvo hrobov sa našli zvyčajne len v jednom, prípadne v piatich hroboch.1 Z obdobia 9. – 11. storočia, napr. zo Starého Města, kde sa našlo 1492 hrobov, bola len trom jedincom uložená do hrobu lunica.2 V piatich hroboch bola lunica nájdená na pohrebisku v Dolných Věstoniciach, kde je známa viac ako tisícka hrobov.3 Výnimkou je pohrebisko Majs (cca 1200 hrobov), kde sa lunica objavila v 18 hroboch.4 Z obdobia avarského kaganátu je zistený výskyt hrobov, z ktorých pochádza viac exemplárov luníc. V üllo bolo v jednom hrobe deväť kusov,5 po troch kusoch sa našlo v hroboch na pohrebiskách v Holiaroch,6 v Nových Zámkoch7 a Želovciach.8 V 9. až 11. storočí sa objavuje len jedna lunica v hrobe. Výnimkou je opäť pohrebisko Majs (hroby č. 53, 681, 806, 1031 a 1126), kde sa vyskytli v hroboch aj dve lunice.9 Vyšší počet nebol zatiaľ zaznamenaný. 

Staré Město


Zo všetkých doteraz známych nálezov lunicových príveskov v Karpatskej kotline je len v 120 prípadoch isté, že lunice pochádzajú z hrobového celku (z rozboru boli vylúčené nálezy luníc z obdobia sťahovania národov). Z tohto súboru v 38 (31, 6 %) v prípadoch nie je určený vek jedincov. Zo zvyšného počtu 82 pochovaných bolo 57 (69,5 %) detí a mladistvých a 25 (30,4 %) bolo dospelých žien. Z týchto údajov vyplýva, že detské hroby výrazne prevyšujú nad hrobmi dospelých žien. I pokiaľ sa našla lunica pri detskej kostre, možno tieto pozostatky dieťaťa na základe ďalšieho sprievodného materiálu prisúdiť ženskému pohlaviu (výnimkou sú dva hroby z pohrebiska v Starom Měste (47/51 a 132/51), v ktorých boli pochovaní chlapci.10 Rozbor šperku (náušníc, náhrdelníkov s príveskami) v závislosti na veku a pohlaví mŕtveho uskutočnený na veľkomoravských pohrebiskách ukázal, že šperk sa viaže najmä na hroby malých (infans I) a mladých dievčat.11 I v neskoršom období (11. – 12. storočí) sa šperk objavuje predovšetkým v detských dievčenských hroboch.12 Na základe týchto skutočností sa možno domnievať, že vkladanie lunice do hrobov, najmä detí, malo určitý význam, ktorý však ostáva pre nás skrytý. Možno sa pokúsiť len o nepatrné poodhalenie symbolu lunice. 

Lunica z Ducového

Tvar a názov prívesku nás nenecháva na pochybách, že podoba prívesku bola odvodená od mesačného kosáka a môžeme s veľkou pravdepodobnosťou predpokladať, že prívesok má spojitosť s Mesiacom, ako predpokladajú mnohí autori.13

Lunica so Sv. Jura - Neštichu


M. Eliade, zaoberajúci sa dejinami náboženstiev a náboženskými predstavami rôznych historických civilizácií, sa snažil priblížiť a objasniť súčasným ľuďom rôzne predstavy a javy, ktoré ľudia dávnych civilizácií spojovali s Mesiacom. Podľa jeho názoru vďaka lunárneho symblizmu bolo možné uviesť do súvislostí a vzájomnej spriaznenosti rôznorodé fakty ako: narodenie, smrť, zmŕtvychvstanie; vodu, rastlinu, ženu, plodnosť, nesmrteľnosť, kozmické temnoty, prenatálny život a zasvätená existencia, po ktorej nasleduje znovuzrodenie lunárneho typu; tkanie, symbol ´nite Života´, osud, časovosť, smrť atď.“ 14 Vďaka mesiacu, jeho mesačným fázam, t. j. „narodeniu“, „smrti“ a „zmŕtvychvstaniu“, si človek uvedomil, že Smrť je nerozlučne spojená so Životom, a predovšetkým, že Smrť nie je zánikom ale dočasnou zmenou po ktorej nasleduje nové zrodenie.15 Smrť a plodnosť sú javy ovládané Mesiacom. Z etnologických pozorovaní sa vie, že väčšina národov nemyslí na smrť bez toho, aby súčasne nemyslela na plodenie a rozmnožovanie ľudského pokolenia.16 Vzťah medzi plodnosťou a Mesiacom sa niekedy zastiera roľníckymi božstvami, ktoré sa objavili rozšírením poľnohospodárstva, ako sú veľké bohyne – Matky a ďalší rôzni bohovia plodnosti (Baal, Ištar). Jedna charakteristika Mesiaca zostáva stále rovnaká, hoci sa k nej mnoho náboženstiev blíži tým, že vymýšľa nové „formy“ – a tou je: večnosť plodnosti, opakujúci sa vznik a nevyčerpateľný život.17


Niektoré živočíchy sa stávajú symbolmi alebo dokonca „zobrazujú“ Mesiac, pretože ich tvar alebo chovanie pripomína jeho vlastnosti. Najviac vlastností podobných Mesiacu je možné vidieť u hada. Pretože had sa objavuje a mizne, je považovaný „za manžela všetkých žien“, vyzlieka svoju kožu, v čom možno vidieť periodické znovuzrodenie – nesmrteľnosť. Symbolika hada je trochu zavádzajúca, ale všetko smeruje k ústrednej myšlienke symbolu Mesiaca, ktorý dokáže neustále zanikať a vznikať, a má silu, ktorá dokáže zaistiť i plodnosť, predvídavosť (proroctvá) a dokonca i nesmrteľnosť. Z európskeho priestoru sú známe povery, z ktorých tiež vyplýva vzťah medzi ženou a Mesiacom – hadom, v spojitosti so silou Mesiaca udeľovať výnimočné schopnosti. V jednej bretónskej legende sa zachovalo, že čarodejniciam sa vlasy zmenili na hady. Existuje niekoľko etnologických dôkazov, že čarodejníctvo udeľuje Mesiac, buď priamo alebo prostredníctvom hadov. Hady ako „lunárne“ zvieratá – t. j. večné – žijúce pod zemou, stelesňujú i duše mŕtvych, poznajú všetky tajomstvá, môžu predpovedať budúcnosť a sú zdrojom múdrosti. Teda, keď ktokoľvek zje hada, bude rozumieť reči zvierat. Toto nemôže byť považované za symbol, ktorý má metafyzický význam - vstup do transcendentálneho sveta. Táto domnienka bola prijímaná i antickými učencami.18

Rímske busty detí s lunicovými príveskami a rímska odlievacia forma.


Z lunárnej symboliky sa do popredia najviac dostáva spojitosť Mesiaca a plodnosti, ale tiež i spojitosť Mesiaca, ženy – matky s panenstvom, čo (na prvý pohľad) pôsobí rozporne. Príklady tohto spojenia môžeme nájsť v gréckej i rímskej mytológii, ale i v iných častiach sveta veľmi vzdialených od oblastí Stredozemného mora, akou je indonézske súostrovie alebo územie mexických Indiánov. Dokonca spojenie panny – matky – Mesiaca určitým spôsobom prevzalo i kresťanstvo. 

Plodnosť. V Starom Zákone je zaznamenané, že Hospodin prostredníctvom proroka Izaiáša zakazuje nosiť ženám „nákrčné mesiačiky“, ktoré považovali ženy za amulet plodnosti (Izaiáš, 13; 8). Z prostredia mexických indiánov je známe spojenie Mesiaca a ženy čakajúcej dieťa. Muži svojím tehotným ženám pomáhajú tým, že po celú dobu ich tehotenstva sa modlia k Mesiacu.19 Lunicové prívesky z európskeho priestoru bývajú preto často interpretované ako symbol plodnosti.20

Lunica, ktorá bola predávaná v roku 2013 na ukrajinskej internetovej aukcii


Mesiac – matka – panna. V počiatkoch gréckej mytológie spojitosť – Mesiaca, matky a panny – predstavovali tri bohyne, ktoré boli medzi sebou veľmi úzko späté: Mesiac – Hékaté, matka – Démetér, panna – Persefóna. V pozadí týchto bohýň sa objavuje počiatočná myšlienka spojitosti medzi tromi aspektmi sveta – pannou, matkou a Mesiacom.21 V bohyni Artemis sa už spája Mesiac – matka – panna do jednej bytosti. Táto bohyňa je predovšetkým lovkyňou a ochrankyňou divej zveri a pannou. Možno však u nej nájsť i mnoho prvkov bohyne matky. V Arkádii, v jej najstaršom kultovom mieste, ju spájali s Démetrou a s jej dcérou Persefónou. V niektorých oblastiach ju uctievali ako bohyňu pôrodu. Predpokladá sa, že má orientálny pôvod.22 V neskoršom období bol kult Artemidy stotožnený s kultom bohyne Mesiaca Selény a Artemis bola uctievaná i ako bohyňa Mesiaca.23 Podobný vývoj je zaznamenaný i v rímskej mytológii, kde sa nachádza spojenie panny, matky a Mesiaca. Bohyne Diana a Juno boli predovšetkým ochrankyňami žien pri pôrodoch. Neskôr sa s nimi stotožnila bohyňa Mesiaca Luna.24 Z indonézskeho súostrovia pochádza príbeh mesačnej panny Rabie, v ktorom sa opäť objavuje spojenie medzi pannou a Mesiacom.25


Ipeľský Sokolec


Spojenie mesiaca, matky a panny našlo pravdepodobne odozvu i v kresťanstve. Kresťanskí umelci zobrazovali Pannu Máriu veľmi často stojacu alebo sediacu na polmesiaci. Inšpiráciu našli iste v Zjavení sv. Jána, v ktorom sa hovorí o žene odetej slnkom majúcou pod nohami Mesiac, ktorá sa pripravuje k pôrodu.26 Týmto je snáď potvrdená myšlienka M. Eliadeho, že kresťanstvo so sebou isto prinieslo hlboké a radikálne modifikácie v náboženskom hodnotení Kozmu a Života, ale úplne ich neodvrhlo.27

Spojenie Mesiaca a panny v antickej mytológii a skutočnosť, že lunicové prívesky sa na pohrebisku v Černigove objavili v hroboch mladých dievčat, inšpirovalo ruského archeológa B. A. Rybakova k interpretácii lunice, ako symbolu ktorý označoval dospievajúce dievčatá, alebo ktorý v úbore nevesty mal znamenať, že nevesta ešte neprerušila styky so skupinou slobodných dievčat.28 Interpretáciu lunice ako symbol pre dospievajúce devy a nevesty nemožno prijať. Predpokladalo by to vyšší počet týchto príveskov na jednotlivých pohrebiskách. Preto sa možno domnievať, že prívesky boli spájané s iným symbolom.

Lunicové prívesky boli obľúbené a rozšírené i v dobe rímskej. Svedčí o tom nielen ich výskyt v hroboch detí, ale aj ich zobrazenia na bustách detí i žien. V tomto období boli považované za amulety, ktorým sa pripisovala sila podporujúca a chrániaca rast alebo sila, ktorá mala nositeľovi chrániť zdravie.29 Prípadne sa v luniciach videl ochranný amulet chrániaci pred nepriaznivými a zlými silami.30 Tento význam lunice ako ochraňujúceho amuletu z neskorej doby rímskej, bol možno zachovaný i pre lunice z neskoršieho obdobia. Pravdepodobne to súvisí opäť s jednou z charakteristík Mesiaca a tou je nevyčerpateľnosť života. 

Súvislosť lunice s Mesiacom dovoľuje uvažovať ešte o jednom jej význame. Ako už bolo uvedené, Mesiacu sa pripisuje i schopnosť udeľovať výnimočné schopnosti a zaisťovať vedomosti. Mesačné bohyne Seléna a Hékaté sú pokladané zároveň i za bohyne čarov a mágie.31 Z európskeho priestoru sú známe ženy – vedmy – čarodejky spojené s Mesiacom. Mesačné bohyne, ako už bolo uvedené, sú tiež zároveň ochrankyňami žien pri pôrode. Pod vplyvom Mesiaca stojí teda i pôrod. M. Eliade uvádza, že ženské spoločenstvá (Weiberbünde) súvisia vždy s mystériom narodenia a plodnosti. Mystérium pôrodu, t. j. ženy objavujúcej, že je tvorivá na úrovni života, predstavuje náboženskú skúsenosť ktorá je neprevoditeľná do jazyka skúsenosti mužskej. Preto je pochopiteľné, že sa pôrod stal podnetom tajných ženských rituálov, ktoré sa mnohokrát rozvíjali v skutočné mystériá. Stopy takýchto mystérií sa dochovali dokonca i v Európe.32

Ženy – vedmy – čarodejky sú v slovanskom svete známe. L. Niederle uvádza, že s týmito čarodejkami bol zviazaný celý ľudský život. Všetko záviselo od nich – šťastný pôrod, zdravie alebo choroba, šťastie alebo nešťastie, dlhý život alebo smrť.33 Tieto uvedené skutočnosti a ojedinelosť výskytu lunicových príveskov dovoľujú uvažovať o ďalšom význame lunice – a to, že lunice označovali ženy – vedmy – čarodejky zasvätené do mystéria pôrodu. Ako však vysvetliť, že prívesky poznáme predovšetkým z hrobov malých dievčat?

U Slovanov sa všeobecne predpokladá viera v posmrtný život.34 Z niektorých náboženstiev poznáme predurčenia už malých detí k neskoršiemu zasväteniu (napr. lamaistické náboženstvo) alebo i svetskej funkcii (napr. ostrohy v hroboch malých chlapcov). Možno aj tieto malé dievčatá boli predurčené pre neskoršie zasvätenie do ženských tajov a lunica mala o tom oboznámiť ľudí na onom svete. Medzi bádateľmi zaoberajúcimi sa interpretáciou lunice v slovanskom kultúrnom prostredí sa vyskytol i názor, že ide o doklad mesačného kultu, v ktorom sa Mesiac uctieval ako mladší brat Slnka, prípadne ako ženích Slnka, výnimočne ženská bytosť.35

O všetkých uvedených významoch lunice – zabezpečenie plodnosti a rastu, ochrana pred zlými silami, označenie mladých dievčat – panien, symbol pre vedmy – čarodejky – sa môžeme len domnievať, uvažovať. Niektoré významy sú viac, iné menej pravdepodobné. S veľkou pravdepodobnosťou však možno lunicu spájať so ženou ako takou. Dôkaz nám o tom poskytuje jedna odlievacia forma z doby rímskej, na ktorej vedľa formy pre prívesok v podobe falusu – symbola muža je umiestnená forma pre lunicu.36


Článok pôvodne vyšiel v časopise Praehistorica.  (K významu lunicových príveskov z včasnostredovekých pohrebísk strednej Európy. In: Praehistorica XXIII. Praha 1998, 135-140. )

1 zo Starého Města, kde sa našlo 1479 hrobov, bola len trom jedincom uložená do hrobu lunica. V piatich hroboch bola lunica nájdená na pohrebisku v Dolných Věstoniciach, kde je známa viac ako tisícka hrobov. Výnimkou je pohrebisko Majs (cca 1200 hrobov), kde sa lunica objavila v 18 hroboch 
2 Hrubý 1955, 388, 498, 519, 520. 
3 Poulík 1948 – 1950, 158, 159, 165, 168. 
4 Kiss 1983, 77-155. 
5 Horváth 1935, 32. 
6 Točík 1968, 104. 
7 Čilinská 1973, 162. 
8 Čilinská 1966, 48. 
9 Kiss 1983, 77 – 155. 
10 V hrobe 47/51 sa objavila britva a kresadlo, ktoré sa viažu na mužské hroby (Hrubý 1955a, 498). Kostra v hrobe 132/51 bola antropologický určená ako mužského pohlavia.
11 Stloukal 1964, 108; Vignatiová 1977-78, 149. 
12 Klápště 1994, 172. 
13 Královánszky 1959, 81; Váňa 1988, 348. 
14 Eliade 1994, 109. 
15 Eliade 1994, 109. 
16 Kerényi/Jung 1995, 131 
17 Eliade 1994, 87, 88. 
18 Eliade 1958, 163-169. 
19 Šolc 1983, 146. 
20 Královánszky 1959, 81; Schulze-Dörrlamm 1986, 353; Měřínský 1988, 134. 
21 Kerényi/ Jung 1995, 110 – 129. 
22 Eliade 1995, 238, 239. 
23 Schwenn 1921, 1138, 1142. 
24 Frazer 1994, 14, 150. 
25 Kerényi – Jung 1995, 132. 
26 Frazer 1994, 14, 150. 
27 Eliade 1994, 110, 111. 
28 Rybakov 1949, 20, žiaľ v práci nie je uvedený súpis hrobov a ich výbavy. 
29 Siebourg 1898, 128, 129; Klumbach 1939, 117. 
30 Schwenn 1921, 1140; Klumbach 1939, 116; Stenberger 1958, 164. 
31 Schwenn 1921, 1139. 
32 Eliade 1994, 135, 136. 
33 Niederle 1924, 217. 
34 Niederle 1911, 239, 243. 
35 Darkevič 1960, 61, 62; Váňa 1990, 187. 
36 Fremersdorf 1929, 138.

1 komentár:

  1. Lunice sa našli v tak málo hroboch pravdepodobne z dôvodu, že nie všetci boli zámožní a mali na drahé kovové, a tak boli pri ich výrobe použité materiály ako koža a drevo.

    OdpovedaťOdstrániť