Sú prázdniny a cez prázdniny akosi častejšie si nájdeme čas na viacdňové výlety. Naše kroky, rovnako ako po minulé letá viedli k riekam, tento krát viedli k Dunaju. Zbalili sme stan a spacáky, koťogo na rannú kávu a vyrazili sme na cestu.
Počas víkendu sme navštívili rímsky tábor v obci Iža na Slovensku, rímske lapidárium v meste Komárno, Carnuntum v dolnom Rakúsku a na záver sme si nenechali ujsť návštevu novootvoreného archeoparku v Cíferi - Páci.
Rímsky tábor v Iži
Obec Iža leží v blízkosti Dunaja, v najjužnejšej časti Slovenska a najvýchodnejšom výbežku Podunajskej roviny. Oblasť je významným archeologickým náleziskom s dokladmi osídlenia už od doby kamennej. Z turistických atrakcií sa v blízkosti obce nachádzajú pozostatky rímskeho tábora, ktorého názov sa vo verejnosti bežne zaužíval ako Kelemantia a prírodná rezervácia Bokrošské slanisko. Archeologické nálezy v povodí rieky Dunaj dokazujú, že toto územie bolo obývané už v dobe kamennej. Ešte viac obývaným územím sa stalo, keď na konci desiateho tisícročia p.n.l. sa skončila posledná doba ľadová a podnebie sa podobalo dnešnému. Ľudia si totiž pre svoje živobytie hľadali vhodné územia, ako údolia v povodí riek, úrodné polia, kde sa usídlili a postupne začali pôdu obrábať. Popri poľovníctve a rybolove začali obrábať pôdu a chovať zvieratá, čoho následkom bolo, že sa viazali k určitému územiu. Takto vznikala určitá forma poľnohospodárstva. Na území, kde mali priaznivé podmienky na živobytie sa usídlili na dlhšiu dobu. Nálezy svedčia o tom, že tu bolo staroveké poľnohospodárske územie. Od 2. tisícročia sa postupne v strednej Európe rozšírila výroba bronzu, a nastal rozmach rôznych remesiel. Vďaka tomu sa začali vytvárať aj rôzne spoločenské a majetkové vrstvy. V neskoršej dobe bronzovej vzniká typická podunajská kultúra, ktorú poznáme pod názvom „vápencom vykladaná keramika“.
 |
Obr, snímok z ortofotomapy z r. 1950 |
V skoršej dobe železnej v rokoch 700-400 p.n.l. prišli z východnej časti Karpatskej kotliny na toto územie trácke kmene, čoho dôkazom je nález rozsiahleho pohrebiska v Chotíne. V 4.-tom storočí p.n.l. na územie dnešnej Podunajskej nížiny privandrovali keltské kmene. Ich príchod znamenal v starovekej histórii snáď najväčší obrat. Boli majstrami rôznych remesiel, hlavne kováčskeho, sklárskeho a vynikali v hrnčiarstve a zhotovovaní ručných mlynov. Rozvoj remeselníctva zabezpečilo hlavne vynájdenie tavenia železa. V poľnohospodárstve začali so skutočným obrábaním pôdy. Veľký rozvoj obchodu nastal vtedy, keď na tomto území ako prví začali raziť mince a používať ich ako platidlo za tovar. Žili v kmeňoch, kde rodina hrala dôležitú úlohu.
Vládnuca trieda vznikla z bohatšej vrstvy, boli aristokrati, ktorí vedeli ovládať značne diferencovanú keltskú spoločnosť. Obytné domy stavali v usadlostiach, obdĺžnikového tvaru s rozmermi 3 x 5 metrov. Tieto stavali pod úroveň zeme. Na prelome posledného storočia p.n.l. Keltov si podmanili spojené kmene Dákov.
Územie dnešného juhozápadného Slovenska v 1.storočí n.l. osídlené kmeňmi germánskych Markomanov a Kvádov sa nachádzalo v priamom susedstve Rímskej ríše. Prírodnú severnú hranicu impéria – provincie Panónia tvorila v tejto oblasti rieka Dunaj, pozdĺž ktorej Rimania postupne vybudovali rozsiahly hraničný pevnostný systém tzv. LIMES ROMANUS, ktorý pozostával z vojenských táborov. Jeho súčasťou bola i vojenská pevnosť v Iži.
Začiatkom 5. storočia prichádzajú do Karpatskej kotliny zo Strednej Ázie kmene Hunov.
Začiatkom 6. storočia začínajú zaľudňovať Karpatskú kotlinu Slovania, ktorí sa usadzujú hlavne v povodí riek a kopcoch.
V druhej polovici 6. storočia prichádzajú do oblasti Avari. Bol to bojovný národ, ktorí si podmanil i ľavú stranu Dunaja. V okolitých obciach Radvaň nad Dunajom, Žitava a Virt archeológovia odkryli ich pohrebiská. V Komárne našli osem avarských cintorínov. Avari žili v kmeňoch, ktorého jadro tvorili príslušníci jedného rodu. Často ohrozovali Slovanov. Ich nadvláda končí koncom 8 storočia, keď utrpeli osudovú porážku od franského panovníka Karola Veľkého.
Koncom 9. storočia prichádzajú do Karpatskej kotliny maďarské kmene a postupne zaľudňujú tento vidiek. Ich stopy sa nachádzajú v Nesvadoch, Marcelovej, Chotíne, Svätom Petre, Imeli, Bátorových Kosihách, Zlatnej na Ostrove a Zemianskej Olči.
Obytné sídla vytvorené v rannom feudalizme slúžili neskôr na zakladanie väčších osídľovaní, vznik miest a obcí, hlavne v 13. storočí, keď nasledoval najväčší rozkvet feudalizmu.
 |
| rekonštrukcia opevnenia a vstupnej brány z južnej strany tábora v Iži |
Z kultúrno-historického hľadiska je najvýznamnejším vojenským táborom na území Slovenska ižanský Leányvár (Dievčí hrad). Už Claudius Ptolemaios, ktorý po prvý raz textovo a číselne opísal geografiu vtedajšieho sveta spomína nejakú obchodnú osadu s názvom Celemantia v oblasti severne od Dunaja. Rímsky vojenský tábor avšak vznikol až po jeho smrti, teda Ptolemaios sa nemohol zmieniť o rímskom vojenskom tábore, na ktorom sa v dnešnej dobe koná archeologický výskum. Názov Celemantia prijali historici oveľa neskôr, až v 1 polovici 20 stor. a toto pomenovanie pretrváva medzi širokou verejnosťou až dodnes. Archeologický výskum v Iži, ktorý začal v roku 1978 (autori výskumu: doc. PhDr, Klára Kuzmová CSc. a PhDr. Ján Rajtár, CSc.) spochybnil fakt, že sa jedná o Celemantiu spomínanú Ptolemaiom. V poznaní pevnosti má najväčšiu zásluhu ižanský rodák, archeológ Dr. János Tóth Kurucz, ktorý svojou mravenčou prácou položil základy ďalšiemu bádaniu.
 |
| rekonštrukcia opevnenia a vstupnej brány z južnej strany tábora v Iži |
Vráťme sa však k rímskemu obdobiu a ku kastelu v Iži. Rímsky vojenský tábor pri Iži (poloha Leányvár) bol súčasťou hraničného opevnenia Rímskej ríše od obdobia markomanských vojen (cca 175) do posledných desaťročí 4. storočia po Kr. Tábor ležal na severnom brehu Dunaja, oproti légiovému táboru Brigetio. Pôdorys kamenného kastela mal vnútorné rozmery 172 x 172m, jeho opevnenie a usporiadanie vnútornej zástavby zodpovedá budovaniu kamenných rímskych kastelov v 2. a v 3. storočí. Južný front jeho opevnenia bol postavený v blízkosti brehu Dunaja a na náčrtoch situácie z 18. storočia ešte boli viditeľné dve línie chrániace pobrežnú zónu pri tábore (Kubitschek1931203;Pococke 1743, 245). Rímska pevnosť v Iži bola strategicky vyspelým miestom Limes Romanus/Ripa Pannonica v obrannom systéme.
Šírka Dunaja pri Komárne sa pohybuje okolo 500 metrov. Táto šírka sa môže mierne meniť v závislosti od aktuálneho stavu vodnej hladiny a miestnych geografických podmienok.
Nález pilierov mosta, ktorý spájal Brigetio s vojenským táborom na opačnom brehu Dunaja patrí k zaujímavým archeologickým objavom z obdobia Rímskej ríše. Miesto nálezu pilierov mosta sa nachádza v blízkosti dnešného mesta Komárno a bolo dôležitým bodom na mape Rímskej ríše.
 |
| Breh Dunaja v mieste pred bránou opevnenia v Iži |
Most cez Dunaj spájajúci brehy pri Brigetiu by bol pravdepodobne súčasťou rozsiahleho vojenského a obchodného systému Rímskej ríše, ktorým by sa spájali dôležité body na rieke Dunaj. Archeologické nálezy v tejto oblasti zahŕňajú pozostatky konštrukcie mosta, napríklad drevené piloty. Výskum vo vodách rieky Dunaj je náročný. Vodný tok má silný prúd a navyše viditeľnosť je niekedy nulová, v lepšom prípade 20 cm. V zimnom období je viditeľnosť lepšia a aj prúd v rieke je slabší vďaka tomu, že je voda viazaná v snehu a v ľade. Vďaka využitiu moderných sonarov sa podarilo členom tímu odborníkov aj napriek náročnému prostrediu zachytiť niekoľko štruktúr v rieke súvisiacich s rímskymi aktivitami v tejto oblasti.
Tieto archeologické objavy sú dôležité pre pochopenie histórie a technológie rímskeho stavebníctva, ako aj pre štúdium histórie regiónu strednej Európy počas rímskeho obdobia. Stavba takého mosta v oblasti, ktorá bola súčasťou provincie Panónia v čase, keď rímske vojenské a obchodné cesty prechádzali cez Dunaj nám môže svedčiť o stabilnej situácii na hranici a pevnej hraničnej línii.
V prípade, ak by bol na tomto mieste vybudovaný funkčný most, mohol slúžil nielen na presun vojenských jednotiek, ktoré boli kľúčové pre udržiavanie kontroly a bezpečnosti na hraniciach rímskej ríše, známej ako limes.
Aké rozmery mohol mať takýto most sú predmetom výskumu. Aby bol most funkčný musel by byť dostatočne široký na to, aby umožňoval prechod rímskych legionárov a vojenských vozov. Tento výskum je, zdá sa na začiatku a nové poznatky a výsledky výskumu nám ešte iste mnoho v budúcom období prezradia.
 |
Rimsky kastel v Iži |
Rímske mosty boli zvyčajne konštruované tak, aby zvládali značnú záťaž a mali dostatočnú šírku pre rôzne druhy dopravy, čo bolo nevyhnutné pre efektívne riadenie a správu ríše.
Písomné zmienky o konkrétnom moste, ktorý spájal Brigetio a vojenský tábor na opačnom brehu vodného toku zatiaľ nepoznáme. Väčšina informácií o tomto moste pochádza z archeologických nálezov a výskumu v oblasti, nie z dochovaných textových prameňov.
Archeologické nálezy, ako sú pozostatky mostných pilierov, konštrukčných prvkov a stopy po rímskych cestách poskytujú najviac informácií o výstavbe mosta.
.jpg) |
| Danuvina Alacris |
Veľkú pozornosť si toto miesto získalo v lete 2022, keď na brehu Dunaja pri rímskom tábore pri Iži kotvila replika rímskej veslice Danuvina Alacris. (viac o tejto lodi, aj o plavbe na úseku Budapešť-Baja sa dočítate tu:
Na tomto mieste by som sa rada poďakovala doc. Mgr. Miroslave Daňovej PhD. z Katedry klasickej archeológie, Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorá si na nás počas nášho pobytu v tábore v Iži našla čas a previedla nás táborom. Jej rozprávanie o tábore, o výskume a nálezoch bolo poučné a veľmi príjemné. Tešíme sa na ďalšie stretnutie.
Brigetio
Na opačnom brehu Dunaja sa nachádzal rímsky tábor Brigetio. Tento vojenský tábor je významnejší ako tábor na slovenskej strane Dunaja. Vojenský tábor na maďarskej strane Dunaja bol aj podstatne väčší, postavený bol aj skôr. Letecký prieskum narazil v okolí Brigetia aj na stopy svedčiace o veľkom množstve novších táborov využívaných na krátke časové obdobia. Z lietadla sú z táborov viditeľné len priekopy, nič iné.
 |
| Lapidárium Komárno |
Avšak o rímskom pôvode nemožno pochybovať, pretože sú v tvare pravidelných obdĺžnikov a ich rohy sú v hladko zaoblenej formy rovnako ako podľa foriem, aké sú pre takéto tábory s rímskym pôvodom evidentné. Je možné, dokonca pravdepodobné, že sa v tejto oblasti nachádzalo viac ako 33 táborov, ktoré boli doteraz na maďarskej strane identifikované. Veľký počet objavených táborov spôsobilo prekvapenie a určitú dávku nepochopenia. Tieto tábory vybudované na maďarskej a aj na slovenskej strane Dunaja sa zrejme používali len krátko. Rímsky vojenský tábor Brigetio, nachádzajúci sa v oblasti dnešného Komárom/ Szőny v Maďarsku, spĺňal od 2. storočia viac ako 300 rokov obrannú funkciu rímskej provincie Pannonia, presnejšie ochranu severnej hranice Ripa Pannonica.
 |
| Pôdorys klasického rímskeho tábora |
Tábory pozorované na leteckých snímkach súviseli s markomanskou vojnou Marca Aurélia (167-180) Archeologický výskum odhalil aj zvyšky reprezentačnej budovy v blízkosti legionárskeho tábora, v ktorej zomrel 17. novembra 375 Valentinianus I., resp. tu jeho syna vyhlásili za cisára. Hlavnými časťami komplexu boli legionársky tábor, vojenské a civilné mesto.
Légiový tábor Brigetio s rozmermi 540 x 430 m postavila légia XI. Claudia a potom légia I. Adiutrix za čias cisára Trajána (97-118). Jeho armáda pozostávajúca z 5 500 mužov zostala v Brigetiu až do 430-tych rokov, kedy sa provincia vzdala. Počas archeologických vykopávok a geofyzikálneho výskumu bolo identifikovaných niekoľko významných prvkov tábora: severná brána (porta praetoria) a centrum (principia) tábora, táborová nemocnica (valetudinarium), kúpeľ (thermae), budovy na skladovanie obilia (horrea) a významnú časť jeho cestného systému.
 |
Lapidárium Komárno, súčasť expozícií Podunajského múzea v Komárne |
Počas nášho putovania sme sa zastavili aj v meste Komárno. V jednej z bášt pevnosti je inštalované zaujímavé rímske lapidárium, ktoré sa oplatí navštíviť. Nájdete tu okrem originálnych kamenných rímskych oltárov, kamenných tabúľ a sarkofágov aj kópie rímskych textov, napríklad aj ten známy z trenčianskej skaly.
Okrem prijemného schladenia v horúcom letnom dni sme si odtiaľ odniesli zaujímavé knihy plné faktov za skutočne dobrú cenu.
 |
| Lapidárium Komárno |
Carnuntum
Naše ďalšie kroky viedli smerom na západ. Niekdajšie hlavné mesto provincie Panónia bolo skutočným klenotom na brehu Dunaja. Ešte aj v dnešnej dobe ohromuje svojou veľkosťou a nádherou nálezov. Carnuntum bolo baštou na podunajskom úseku rímskeho opevnenia proti vpádom Barbarov priamo na hranici Rímskej ríše, v bezprostrednej blízkosti živej obchodnej tepny - Jantárovej cesty, nadobudlo mimoriadny strategický, politický a hospodársky význam.
 |
| Rimska štvť Carnuntum – Villa Urbana |
Obec Petronell-Carnuntum je malebná rakúska dedinka s malým kostolíkom a milým zámkom. Na prvý pohľad dnes nevýrazná vinárska obec predstavovala v rímskom období významné centrum obchodu a moci. V posledných rokoch sa obnovili výskumné práce v lokalite záhrady pri múzeu, kde sa nachádzalo predpolie auxiliárneho kastelu. Na úplnom začiatku bol vznik dočasného zimoviska legionárov – no a malý vojenský tábor medzi 1. a 4. stor. n. l. sa rozrástol až do takej miery, že sa z neho stalo hlavné mesto rímskej provincie Horná Panónia, s 50.000 obyvateľmi. Okrem tábora legionárov uprostred územia vojenského mesta, prekvitalo na území mimo vojenskej zóny pulzujúce civilné mesto (municipium).
 |
1: Rímska štvrť 2: Amfiteáter civilné mesto 3: Gladiátorská škola 4: Pohanská brána 5: Amfiteáter vojenské mesto |
Hranicu na severe Rímskej ríše, Limes Romanus, uzatváral Dunaj. Dôležitosť Carnunta nespočívala iba v strategickej polohe kvôli ochrane hraníc rímskeho impéria; významná metropola sa z neho stala vďaka tesnej blízkosti dôležitých obchodných ciest.
 |
| Therme – kúpele vo Villa Urbana - Carnuntum |
V rokoch 2005 až 2007 prebiehal archeologický výskum parku v tzv. „villa Urbana“ v severovýchodnej časti „Insula VI“ občianskeho mesta. V dnešnej dedinke Petronell-Carnuntum a jej okolí môžeme navštíviť pamiatky z obdobia Rímskej ríše ako napríklad amfiteáter, rímsku mestskú štvrť, nádherné múzeum a Heidentor – pohanskú bránu. Pohanská brána v skutočnosti nie brána a ani nieje pohanská..... ide o slávobránu pred hradbami civilného mesta.
 |
Pôvodná ulica v Carnunte |
Bránu pohanov - Heidentor, nachádzajúcu sa približne 900 m južne od mestskej štvrte Rimanov Carnunta, vybudovalo mesto s najväčšou pravdepodobnosťou počas vlády cisára Konštantia II (Constantius II , 351–361 n. l.). Pôvodne ide o monument v tvare quadrifronu, monumentu s dvojitými bránami medzi štyrmi piliermi. Vonkajšie rozmery tvorili „kocku“, s dĺžkou strán 14,5 metra. Mohutný podstavec na sochu uprostred pripomína význam monumentu slávobrány, kvôli nemu však nebol možný prejazd popod oblúk. Na cca 4,3 m vysokom podstavci sa pravdepodobne týčila socha cisára v nadživotnej veľkosti.
 |
| Heidentor – Pohanská brána |
V civilnom meste bolo fórum, viacero chrámov, curia, mestský archív, tabularia, viacero kúpeľov (termy), insulae a ulice. Pri meste sa nachádzal civilný amfiteáter s kapacitou 14 000 divákov z prvej polovice 2. storočia a vedľa neho gladiátorská škola (objavená v roku 2011). Od konca 2. storočia pribudli aj mestské múry a viaceré luxusné stavby. Civilný amfiteáter pravdepodobne v 4. stor. stor. zanikol, pretože v jeho južnom vchode sa z tohto obdobia našli objekty naznačujúce, že tu asi stálo kresťanské baptistérium.
V roku 308 alebo 309 sa v Carnunte zišli niekoľkí rímski cisári pod vedením bývalého cisára Diocletiana na jednaní, ktoré malo vyriešiť problém viacerých súčasných cisárov pri moci (Diocletianus, Galerius, Maximianus). Schôdzka však neskončila s úspechom a v Rímskej ríši pokračovali boje o trón až dovtedy, kým sa cisár Konštantín Veľký (Constantinus) nestal opäť jediným cisárom v ríši.
 |
| Vstup do therme – kúpeľov v Carnunte |
V 4. storočí osídlenie v Carnunte začalo upadať. V dôsledku ohrozenia podunajskej hranice germánskymi kmeňmi sa veľká časť civilného obyvateľstva sťahovala do západných provincií (Itália, Galia). V polovici 4. storočia mesto postihlo zemetrasenie.
V roku 375 cisár Valentinián I. v rámci výpravy proti Kvádom a Sarmatom našiel mesto už rozpadnuté, ale dal znova vybudovať tábor. Posledná posádka odišla z Carnunta asi koncom 4. storočia. Neskororímsky historik Ammianus Marcellinus píše o meste "ako o opustenej a špinavej diere".
Rakúski archeológovia robia výskumy na mieste Carnunta už od konca 19. storočia (možno už od polovice 19. storočia) a dodnes boli odkryté asi 3/4 mesta a vojenského tábora. Aj v čase našej návštevy prebiehali prípravné práce pre archeologický výskum v areáli.
Archeopark Cífer – Pác
Našou poslednou zastávkou po putovaní za antickými pamiatkami v okolí Dunaja bola obec Cífer. Obec Cífer sa nachádza v regióne, ktoré patrí k najhustejšie osídleným regiónom Slovenska. Vodné toky Gidra a Ronava spolu s geneticky najúrodnejšou pôdou, najmä černozemou na sprašiach, vytvorili prostredie ideálne pre život človeka. Veľká hustota osídlenia dokazuje, že v minulosti mal tento priestor aj strategický význam a je veľmi pravdepodobné, že tadiaľ viedli kľúčové komunikácie. Takže nie náhodou sa práve tu usadili prví roľníci, budovali si tábory rímske légie, staval sa dvorec pre germánsku nobilitu, či si svoje sídliská a pohrebiská zakladali Slovania a Avari. Osídlenie malo v rôznych obdobiach rozdielnu intenzitu. To môže súvisieť aj s priebežne sa meniacimi klimatickými pomermi.
 |
| ArcheoparkCifer - Pác |
.jpg) |
| Expozície v archeoparkuCifer - Pác |
Najväčší výskum v tejto obci sa uskutočnil v polohe Nad mlynom. Práve z tejto polohy je k dispozícii najrozsiahlejší súbor archeologických nálezov z mnohých období. Aj preto ho smelo môžeme nazvať „kronikou dávnej minulosti regiónu“. V rokoch 1969–1980 preskúmal Titus Kolník v Cíferi-Páci pozoruhodný stavebný celok datovaný do 4. stor. Centrálny štvorcový okrsok s rozmermi asi 60 × 70 m vymedzovala drevená palisáda. V ohradenom kvadratickom areáli reprezentovala hlavnú budovu viacpriestorová stavba s kamennými základmi a s podpodlahovým vykurovaním tzv. hypocaustum. Druhú, o čosi menšiu stavbu s kamennými základmi postavili mimo ohradeného dvorca. V jeho vnútri stálo ďalších 16 drevených zrubových a stĺpových stavieb. Zoraďovali sa najmä pozdĺž palisády, v strede bol ponechaný voľný priestor. Niektoré z drevených stavieb boli vybavené predsunutými stĺporadiami – portikami. Vzájomné jednotlivých pôdorysov svedčia prinajmenšom o troch etapách výstavby. V bezprostrednom susedstve ohradeného areálu sa nachádzal hospodársko-výrobný okrsok. Preskúmala sa jeho časť východne a severne od dvorca.
 |
| Expozície v archeoparkuCifer - Pác |
Reprezentovali ho najmä zahĺbené polozemnice s charakteristickou „kvádskou“ šesť stĺpovou schémou. Pozornosť upútavajú najmä dva objekty mimoriadne veľkých rozmerov. Mali drevené krovy prekryté rímskymi strešnými tehlami. Na podlahe sa v nich našli desiatky hlinených závaží, ktoré dokazujú, že slúžili ako tkáčske dielne. Nachádzali sa tu i dve studne a tri hrnčiarske pece. Tretia studňa bola vnútri ohradeného dvorca.
V tomto malom archeoparku sú vedľa seba odprezentované dva kultúrne fenomény vtedajšej doby – rímsky a germánsky – na príklade germánskej osady a veľmožského dvorca v Cíferi-Páci. Atraktivite archeoparku pridávajú aj kultúrne podujatia a zaujímavé prednášky. Milá pani pokladníčka v archeoparku nám odporučila aj prechádzku po náučnom chodníku, ktorý vedie prakticky od vstupnej brány archeoparku smerom k vyhliadkovej veži.
 |
| Expozície v archeoparku Cífer - Pác |
Príjemný a poučný výlet po antických pamiatkach počas jedného víkendu sme zavŕšili v kúpalisku hneď vedľa archeoparku v Cíferi, ...veď aj Rimania obľubovali kúpele.....
Rímske tábory známe aj ako „castra“ boli kľúčovými obrannými a logistickými štruktúrami na hraniciach Rímskej ríše. Rozloženie týchto táborov záviselo od viacerých faktorov vrátane geografických podmienok, strategických cieľov a dostupnosti zdrojov. Na hraniciach boli tábory umiestňované zvyčajne vo vzdialenosti od seba cca 30 km - 40 km, čo je vzdialenosť pochodu na jeden deň. Na dunajskej hranici tieto tábory síce neboli od seba vzdialené vždy na dohľad, dá sa predpokladať preto existencia malých obranných pevností rozmiestnených pozdĺž Dunaja medzi kamennými tábormi v meandroch rieky. Tieto centrá spájala cesta, ktorá nie vždy kopírovala tok rieky. Na niektorých miestach breh Dunaja bol ťažko priechodný, preto cesta viedla viac do vnútrozemia provincie. Táto sieť ciest známa ako Viae Romanae umožňovala rýchlu prepravu a presun vojsk a zásobovanie. Tam, kde to bolo možné viedla cesta popri Dunaji a tábory boli postavené tak, aby z obranného hľadiska bolo možné vidieť z jedného na druhý.
Ak sa pozrieme na vzdialenosť medzi mestom Carnuntum a Brigetio, uvedomíme si, že je to cca 85 km, takže to vychádza na dva dni pochodu. Medzi týmito dvomi mestami sa nachádzajú dve dôležité rímske tábory: Ad Flexum pri dnešnom meste Mossonmagaróvár na brehu rieky Litava a druhý tábor s názvom Arrabona. Arrabona sa nachádza pri dnešnom meste Gyor a kontrolovala prechod cez rieku Dunaj. Na slovenskej strane Dunaja neopomenieme ani tábor Gerulata v Rusovciach.
Ak máte radi históriu, tak tento okruh na maďarsko-slovensko-rakúskom pohraničí, ktorý sme prešli pred pár dňami s deťmi, Vám môžeme iba odporúčať.
Autor: Veronika Baranová
Zdroje:
Daňová M: Archeológia pod vodou a rímske nálezy na Dunaji, Pamiatky a múzea 2022/1
Daňová M., Daňová K., Halinár M., Hoffman M., Lieskovský L., Koprivňanský A., Sočuvka V. , Hľadanie rímskeho prístavu. O počiatkoch systematického prieskumu riečneho dna Dunaja pri Iži Zborník slovenského národného múzea, Annales musei nationalis slovaci ročník / ročník cxvi, Bratislava 2022
Konečný A : NEUES AUS CARNUNTUM, ActaCarnuntina 6.1.2016
Maté Szabó : Marchingcamps in the vicinty of Brigetio, 2011
Rudow A: Die romische Armee – Organisation, Ausrustung, Eroberungen, 2023
Foto: Martin Zázrivý, Veronika Baranová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára