.
Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt dolné orešany. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky
Zobrazujú sa príspevky zoradené podľa relevantnosti pre dopyt dolné orešany. Zoradiť podľa dátumu Zobraziť všetky príspevky

pondelok 23. marca 2020

Železník (Dolné Orešany)


Hradisko Železník sa nachádza v katastri obce Dolné Orešany. Najlepší prístup k nemu však vedie cez Horné Orešany, ktoré je potrebné prejsť a následne za obcou zabočiť smerom na Lošonec a následne na Majdán, kde v lokalite pri Olšovskom mlyne na malom parkovisku necháte zaparkované auto a ďalej pokračujete po zelenej turistickej značke popri Husom stoku. Približne po 25 minútach ľahkej turistiky po asfaltke, kedy prejdete okolo spomenutého Husieho Stoku, okolo hrádku Vápenná a pozdĺž zaniknutej železničky, sa pred Vami vľavo objaví výrazný kužeľovitý kopec s pomerne strmými svahmi, ktorý nesie názov Železník.






Vedie k nemu dodnes viditeľná stará cesta, ktorá začína kolmo na dnešnú asfaltku a tiahne sa zo severu na juh, pričom po pár desiatkach metrov začne odbočovať doprava a pomaly sa tiahne šikmo cez vrstevnice okolo kopca až smerom na vrchol. V juhozápadnej časti asi v hornej polovici svahu cesta prechádza cez  zaujímavú plošinku, na ktorej boli objavené viaceré nálezy z obdobia stredoveku a na ktorej možno stála vstupná brána na samotné hradisko. Tento môj predpoklad však zatiaľ nie je exaktne doložený výskumom. Nie ďaleko od uvedeného miesta potom cesta plynule prechádza do výraznej sídliskovej a zrejme pôvodne na okrajoch drevenou palisádou opevnenej terasy, ktorá sa tiahne okolo celého kopca. Vrchol Železníka tvorí pomerne rovná plocha, na ktorej zrejme stáli pôvodne drevené budovy. Stopy po stredovekej kamenej architektúre sa zatiaľ nenašli.
 
Na leteckej snímke výborne viditeľná sídlisková terasa,
na ktorej okraji mohla byť drevená palisáda, chrániaca hradisko


Pohľad na hradisko od severu



Hradisko sa nachádza v doline Parnej, cez ktorú zrejme v minulosti viedla jedna z ciest smerom na západ, konkrétne na Sološnicu, resp. Rohožník, z čoho celkom nepochybne vyplýva predovšetkým jeho strategická strážna funkcia. Podobnú funkciu zrejme plnilo aj niekoľko stoviek metrov vzdialené opevnenie Vápenice.
 
Krúžková zbroj zo Železníka
Na uvedenom hradisku vykonával výskum v 90. rokoch Zdenek Farkaš a v rokoch 2018 až 2020 tu realizovalo archeologický výskum Slovenské národné múzeum pod vedením Pavla Jelínka, pričom naše OZ Hradiská sa výskumu zúčastnilo v rámci dobrovoľníckej činnosti. Počas výskumu sme objavili množstvo veľmi zaujímavých nálezov najmä z obdobia stredoveku.  
 
Falošné mince, ústrižky a 2 fragmenty strieborných mincí.
Pod nimi typický stredoveký okraj keramickej nádoby
Na Železníku a v jeho okolí sa usadili už ľudia v období ludanickej skupiny (starý eneolit), a neskôr ho využili v strednej až mladšej dobe bronzovej, z ktorej pochádza niekoľko kovových nálezov, a dobe halštatskej. Najvýraznejšie však bol osídlený v období stredoveku, a to cca od 11. do 15. storočia, pričom je dôvodné predpokladať, že v 13. storočí bol cieľom útoku niektorej z vtedajších armád, najpravdepodobnejšie armády Přemysla Otakara II., ktorej pripisujeme zničenie viacerých hrádkov v oblasti Malých Karpát, napr. hrádku Altenburg v Pezinku. Hradisko je zaujímavé z celoslovenského hľadiska tým, že na jeho vrchole a svahoch sa našlo okolo 2 tisíc falošných mincí vychádzajúcich zo vzoru viedenských fenigov v rôznom štádiu výroby. Zhotovovali ich z bronzových nádob postupne strihaných na dlhé pásiky, z nich vystrihovali štvorcové „strižky“, na ne vyrážali nevýrazný štvorec a napokon postriebrovali. Viac ako 20  týchto falošných mincí sme objavili aj počas nášho výskumu. Falšovateľská dielňa sa zrejme nachádzala v zdokumentovanej zrubovej stavbe. Páchateľom bol teda zrejme miestny hradný pán. Spolu sa tu počas výskumu v 90. rokoch zistilo asi tisíc predmetov, na základe ktorých možno rekonštruovať celý proces falšovania peňazí – od výroby kotúčikov na mince až po ich razbu.
 
Kľúč, 2 šípy a 2 falošné mince
Nálezy pomerne početných militárií svedčia o možnej vojenskej likvidácii hradiska koncom 13. storočia. Aj počas nášho výskumu sme najmä na juhozápadnom svahu hradiska v blízkosti predpokladanej brány našli spolu 6 železných šípov, typických pre obdobie vrcholného stredoveku a spolu 3 ostrohy, pričom dve je možné predbežne datovať do obdobia 12. – 13. storočia a jednu do 15. storočia. Do tohto obdobia tiež môžeme radiť aj záštitu z tesáka. Okrem toho sa na hradisku v 90. rokoch našla časť krúžkového brnenia, čo je pomerne vzácny nález z obdobia stredoveku. Počas nášho výskumu boli na hradisku objavené tiež veľmi pekne zachované dva gotické kľúče, pracky, nože, dva fragmenty zo stredovekých mincí, gombík, kvetinovité ozdoby a iné nálezy.  
Stredoveká keramika z akropoly hradiska

Starší typ ostrohy
Mladší typ ostrohy (14./15. storočie)


Súbor niektorých nálezov - gombík, záštita z tesáka, nôž, šípy, ozdoby,
falošné mince, a zrejme krúžok z brnenia


Zaujímavosťou je tiež predsunutý val s hlbokou priekopou, nachádzajúci sa na južnom úpätí hradiska. Zdenek Farkaš uvádza, že val zrejme nebol dokončený, pričom predpokladá jeho vznik v dobe bronzovej. Nám sa v jeho blízkom okolí nepodarilo objaviť žiadne nálezy, ktoré by ho mohli bližšie datovať.

Predsunutý val s priekopou


Toto hradisko má veľké genius loci a každému odporúčam jeho návštevu. Zatiaľ na ňom nie je umiestnená žiadna informačná tabuľa, avšak predpokladám, že naše OZ  Hradiská v budúcnosti jednu vytvorí...








Orgoň

Literatúra:

PETER ŠIMČÍK: FRAGMENTY KRÚŽKOVEJ ZBROJE Z OBDOBIA VČASNÉHO STREDOVEKU A STREDOVEKU
JÁN HUNKA: Historický význam nálezov mincí zo slovenských hradov, Archeologia Historica, 27, 2002
AVANS 1996
www.mapy.cz
www.maps.google.sk
https://zbgis.skgeodesy.sk

KEŠKA NA ŽELEZNÍKU

sobota 28. mája 2022

Rekomberek - Horné Orešany

Hradisko Rekomberek (Rekomperk) sa nachádza v katastri obce Horné Orešany nad tokom rieky Parná, približne nad prameňom Husí stok, ktorý je turistom dobre známy, pretože popri ňom vedie značkový chodník. Svahy vrchu Rekomperk sú pomerne strmé a preto jeho vrchol poskytoval pomerne vhodnú polohu na dobre brániteľné opevnenie. To sa nachádzalo vo vrcholovej časti kopca, pričom je ohraničené valom, tvoreným hlinou a kamením. Val je v niektorých častiach lepšie viditeľný voľným okom (najmä v južnej časti opevnenia) a na niektorých miestach sa stráca. Lidarové mapovanie však veľmi zreteľne ukazuje celý priebeh opevnenia, ktoré má približne tvar písmena L. Jeho celkový obvod má približne 390 metrov a vnútorná plocha hradiska zaberá približne 0,8 ha. Na južnej strane opevnenia sa nachádzala vstupná brána na hradisko. Dĺžka hradiska v jeho najdlhšej časti je približne 140 metrov a v jeho vnútri je možné nájsť celkom rovné plochy, ideálne na obývanie a stavbu obydlí.


 



Na hradisku doposiaľ neprebehol žiaden oficiálny archeologický výskum a v súčasnosti je s najväčšou pravdepodobnosťou vykradnuté detektoristami. Karol Pieta vo svojom článku, v ktorom hradisko vypublikoval uviedol, že podľa jeho informácií na hradisku boli objavené bronzové predmety z obdobia avarského kaganátu, pravdepodobne teda z 8. až začiatku 9. storočia, ktoré sa bohužiaľ nachádzajú v súkromnej zbierke a majiteľ ich neposkytol archeológom na zdokumentovanie. Zadokumentovať sa z vnútra hradiska podaril depot pozostávajúci z dvoch čeriesiel a jednej radlice, to znamená predmety, ktoré tvorili súčasť pluhu v slovanskom období. Ide o typické predmety z obdobia Veľkej Moravy. Ďalej sa na hradisku v priestore vstupnej brány našla bronzová náušnica, patriaca typologicky skôr do prelomu 10. a 11. storočia.











Najzaujímavejším nálezom, ktorý by mohol byť spájaný s hradiskom Rekomperk, je však poklad bronzových a iných predmetov, ktorý bol objavený v blízkosti hradiska, na rozhraní katastrov Horných a Dolných Orešian. Poklad je jedným z najvýznamnejších neskoroavarských nálezových komplexov svojho druhu na území Slovenska a Česka. Bol nájdený v roku 2005 detektorom kovov a následne v roku 2006 bolo miesto preskúmané pracovníkmi AU SAV. Poklad pozostáva z 86 kusov bronzových, pozlátených, cínovaných a ojedinele aj strieborných predmetov, pričom všetky sú celkovo v dobrom stave, aj keď niektoré sú poškodené alebo neúplné. Okrem ozdobných falér a typických ozdobných kovaní z konských postrojov a opaskov sa tu nachádzali tiež výnimočné predmety. Z nich najvýznamnejší je bronzový kríž byzantského typu, ktorý patrí medzi vzácne kresťanské artefakty z obdobia Avarského kaganátu. Ramená kríža sa rozširujú a sú opatrené plastickými symbolmi Alpha a Omega. Okraje a stredový krúžok sú zdobené perleťovým vzorom.
Identický exemplár pochádza z avarského pohrebiska Lesencetomaj v zadunajskej časti Maďarska.





Pre datovanie pokladu je dôležité, že takmer výlučne pochádza zo záverečnej fázy existencie avarského kaganátu. Významná je najmä prítomnosť jedného cínového kovania (č. 31), keďže dizajn jeho výzdoby bol pravdepodobne už ovplyvnený karolínskym štýlom. Na základe toho sa dá predpokladať, že poklad bol v blízkosti Rekomperku uložený počas vtedajších slovansko-avarských konfliktov, ktoré následne s porážkou Avarov zo strany vojsk Karola Veľkého viedli k jeho zániku. Preto depot možno zrejme datovať na prelomom 8. a 9. storočia.

Orgoň

Lit: K. Pieta, M. Ruttkay: Zeit des Untergangs. Ein Hort spätawarischer Bronzen aus Dolné Orešany in der Westslowakei. In: Interaktion ohne Grenzen. Beispiele archäologischer Forschungen am Beginn des 21. Jahrhunderts. Schleswig 2017

Zdroj produktov LLS: ÚGKK SR, Vizualizácia: Tibor Lieskovský (STU Bratislava)

 











utorok 3. decembra 2019

Dolné Orešany - Vápenice (alebo ako sme našli nové hradisko)

V lete 2017  sme sa spolu s ďalším členom nášho združenia Lukášom Ilavským motali po vytipovaných polohách v okolí Majdanu (medzi Hornými a Dolnými Orešanmi). Našim cieľom bolo pokúsiť sa nájsť miesto, o kde mohol byť nájdený depot keltských mincí, ktorý bol krátko pred tým publikovaný v odbornej literatúre. V článku od pána Frohlicha je uvedený iba všeobecne Majdán, čo však je pomerne široký pojem. Vytipovali sme si niekoľko polôh, pričom sme sa samozrejme zamerali na kopce a výbežky, ktoré podľa mapy mohli byť vhodné ako výšinné polohy a hradiská. Snažili sme sa pritom objaviť možné opevnenia, prípadne črepový materiál, ktoré by preukazovali osídlenie takej polohy. 




Jedného dňa bola naša snaha korunovaná úspechom. Vyštverali sme sa na síce pomerne nevysoký, ale zato s prudkými až kolmými svahmi chránený kopec, ktorý na mape vyzeral sľubne. Nachádzal sa v podstate priamo naproti polohe s názvom Husí Stok, v ktorom pramení voda. Už počas nášho výstupu  na na vrchol kopca moju pozornosť zaujal praveký črep. Po vylezení na vrcholovú plošinu sme takých črepov našli neúrekom. V tom momente nám bolo jasné, že tento kopček bol v pradávnych dobách obývaný! Bola to obrovská radosť. Niekoľko črepov sme zamerali a zobrali so sebou a následne ukázali a odovzdali archeológom Matúšovi Sládkovi (KPU Trnava) a Pavlovi Jelínkovi (SNM Bratislava). Tí po prejdení dostupných databáz zistili, že sa jedná o doposiaľ neznámu lokalitu! Naša radosť preto bola ešte väčšia.   

Následne bol na lokalite rozhodnutím KPU Trnava povolený archeologický výskum, ktorý realizovalo SNM Bratislava. Na výskume sa z pochopiteľných dôvodov zúčastnilo aj naše OZ Hradiská, vyzbrojené veľkými očakávaniami a detektormi kovov. Najskôr sa šťastie usmialo na mňa, keď sa mi pod detektorom rozozvučalo evidentne veľké železo. Na našu obrovskú radosť sa spod zeme vynorila veľká železná kopija! Po krátkej dobe mal veľkú radosť ďalší náš člen - Lukáš Ilavský, ktorý našiel krásnu železnú strelku zo šípu. Ďalšími zaujímavými nálezmi z polohy bola časť železnej ostrohy, kresadlo a guľový gombík. Najväčší meisterstück sa však podaril Lukášovi Kotáskovi, ktorý na lokalite vykopal priamo zlatý (presnejšie elektrónový) drôt! Jeho (a následne náš) radostný pokrik sa niesol ponad celé Orešany! Našimi nálezmi sme tak obohatili dejiny Dolných Orešian. Každý nález spolu s nálezovými okolnosťami dôsledne dokumentoval archeológ SNM Pavol Jelínek. Zaznamenával najmä polohu, hĺbku, orientáciu nálezu a ostatné dôležité údaje.


Uvedené nálezy spolu s množstvom črepového materiálu potvrdili, že Vápenica bola v minulosti využívaná našimi predkami ako výšinná poloha. Valové opevnenie sa nám nepodarilo identifikovať a preto usudzujem, že  kopec mohol byť chránený iba drevenou palisádou. Vzhľadom na prudkosť jeho svahov sa táto možnosť javí ako v podstate dostatočná. Článok, ktorý stručne zhrnul výsledky tohto nášho výskumu, je súčasťou nášho zborníka o hradiskách (Hradiská - Svedkovia dávnych čias 2) Sme veľmi radi, že naše združenie sa takouto formou spolu s KPU Trnava a SNM Bratislava zúčastnilo na záchrane nášho archeologického dedičstva. Týmto patrí veľká vďaka aj KPU Trnava a SNM Bratislava za rýchle a pružné zorganizovanie záchranného archeologického výskumu, ktorý aj priniesol výborné výsledky.

streda 13. mája 2015

Orešany - Slepý vrch (kresba)

Náš spolupracovník Haden Sutton pre nás vytvoril kresbu najstaršieho keltského hradiska na Slovensku - Slepý vrch. Hradisko sa nachádza na rozhraní katastra obcí Horné a Dolné Orešany. Vnútorná plocha hradiska, tvorená najmä sídliskovými terasami, bola intenzívne obývaná. Svedčia o tom ešte aj dnes hojne sa vyskytujúce črepy z keltskej keramiky, ktoré sú roztrúsené na umelo upravených terasách okolo kopca, na ktorých pôvodne stáli obydlia.



Táto kresba bude súčasťou informačnej tabule, ktorú naše OZ Hradiská umiestni na hradisku v Orešanoch.

streda 3. augusta 2016

Slepý vrch v Orešanoch - dobudovanie náučného chodníka

Dňa 24. 07. 2016  člen nášho Občianskeho združenia Hradiská Lukáš Ilavský v spolupráci s Mgr. Matúšom Sládkom (KPU Trnava) a ďalšími dobrovolníkmi, v obci Dolné Orešany dobudovali náučný chodník, vedúci na keltské hradisko Slepý vrch. Na trasu chodníka umiestnili smerovníky, ktoré záujemcov dovedú z centra obce priamo na hradisko.







Autorom polovice pekných drevených tabúľ je náš člen Patrik Pohanka. Druhú časť vytvoril podľa jeho predlohy Lukáš Ilavský. Veríme, že teraz už každý turista bez problémov trafí na 2500 rokov staré keltské hradisko Slepý vrch.








Autor fotografií: Matúš Sládok