Mariková-Šimunky (kresba)

Predstavujeme Vám dve umelecké vizualizácie  slovanského hradiska ktoré sa rozkladá na polohe Šimunky v Dolnej Marikovej. Hradisko malo veľmi výhodnú výšinnú polohu, ktorá nevyžadovala budovanie výrazného valového opevnenia. Iba v jednej časti hradiska nachádzame pozostatky po zničenom kamennom vale. Ostatné časti hradiska boli zrejme chránené iba drevenou palisádou.

Na hradisko upozornil v roku 1997 člen archeologického krúžku Jozefa Moravčíka Gašpar Zemančík.  Ďalší člen krúžku pán Martin Olšovský je zároveň autorom kvalitného nákresu jeho pôdorysu.  Tento nákres tvoril zároveň podklad pre vytvorenie jeho vizualizácie. V roku 2000 sa na hradisku našlo množstvo výnimočných nálezov, ktoré poukazujú na významné postavenie tohto hradiska.

Umiestnenie domov je iba predpokladané a nemá oporu vo vykonanom  archeologickom výskume, pretože podrobný výskum sa na hradisku doposiaľ nerealizoval. Na akropole však je možné predpokladať zrubové stavby a v častiach, kde to podložia umožňovalo možno tiež predpokladať polozemnice.

Archeológovia taktiež vytvorili jednoduchý plánik opevnenia časti akropoly hradiska. V prípade že opevnená plocha sa obmedzovala iba na rozsah, ktorý je vyznačený na tomto druhom plániku, bola by akropola oveľa menšia. 

Z uvedených dôvodov sme sa rozhodli vytvoriť umeleckú vizualizáciu oboch verzií. Terén, ktorý zahŕňa širšiu akropolu hradiska je veľmi komplikovaný a v súčasnosti je celý zarastený kríkmi a stromami, ktoré sťažujú orientáciu, a preto je náročné pokúsiť sa o vernú vizualizáciu vzhľadu hradiska. Napriek tomu sme sa o to pokúsili.

Autorom oboch  kresieb ktorú práve vidíte je náš spolupracovník Haden Sutton, ktorý  sa pri ich tvorbe  snažil  držať pôdorysu a mapky od Martina Olšovského.

Pružina - Mesciská

Predstavujeme Vám umeleckú rekonštrukciu veľmi zaujímavého slovanského  hradiska Mesciská, ktoré patrí do katastra obce Pružina. Hradisko má ešte dnes výborne viditeľné valové opevnenie a ideálnu vnútornú plochu (rovinka)

Hradisko bolo objavené v 90. rokoch členmi archeologického krúžku  Jozefa Moravčíka a člen krúžku pán Martin Olšovský je zároveň autorom kvalitného nákresu jeho  pôdorysu. Doposiaľ však nebola vytvorená jeho umelecká vizualizácia. 

Autorom kresby ktorú práve vidíte je náš spolupracovník Peter Bros, ktorý sa pri tvorbe kresby snažil veľmi striktne držať pôdorysu a výškových dispozícií zachovaných valov. Taktiež vzhľad okolitých kopcov nie je fiktívny, ale odráža veľmi verne realitu.  

Pružina - Mesciská

Na kresbe vidíte možný vzhľad hradiska v 9. storočí, kedy hradisko zrejme bolo významným lokálnym centrom našich predkov Slovenov. Svedčí o tom nielen kvalitná a rozsiahla fortifikácia, ale aj výnimočný depot železných predmetov, ktorý sa na hradisku našiel pred pár rokmi. Na hradisku sa doposiaľ žiaľ nekonal žiaden podrobnejší výskum, a preto nemáme presné informácie o vnútornej zástavbe hradiska a ani o konštrukcii hradby. Z analógii však vieme, že na korune valu musela existovať drevená palidáda. Vieme tiež aký vzhľad mali domy v období 9. storočia, a predpokladáme, že ich bolo na hradisku viac, avšak zvoli sme pri kresbe zásadu, že menej je niekedy viac a preto hradisko neobsahuje veľké množstvo domov. 

Chcem poďakovať autorovi za veľmi kvalitnú umeleckú vizualizáciu hradiska a vyzvať ľudí, ktorí vedia pekne kresliť, aby sa tiež podieľali na tomto našom zaujímavom projekte. Obrázok bude súčasťou informačnej tabule, ktorú naže Občianske združenie Hradiská  plánuje umiestniť na hradisku v Pružine.

Nemecká

Oblasť mikroregiónu Horehronia nepredstavuje v rámci Slovenska územie s hustým osídlením a nemôžeme hovoriť ani o kontinuálnom osídlení tejto oblasti. V najstarších obdobiach praveku determinujúcim činiteľom osídľovania tohto regiónu bolo práve prírodné prostredie. Horské podnebie s kratším vegetačným obdobím, nedostatok vhodnej pôdy na obrábanie a veľké rozdiely v nadmorskej výške nepriaznivo ovplyvnili osídľovací proces Horehronia.

Zväčšiť mapu

V západnej časti Horehronského podolia sa nachádza obec Nemecká, ktorá sa v poslednom desaťročí zapísala do zoznamu významných archeologických lokalít stredného Slovenska najmä z obdobia doby bronzovej, ale aj laténskej a vrcholného stredoveku. O existencii výšinnej polohy s názvom Hradisko sme okrem historických máp informovaní' od roku 1973 aj profesorom Gejzom Balašom, archeológom Krajského pamiatkového ústavu, ktorý Hradisko v Nemeckej uvádza ako archeologickú lokalitu dovtedy bez nálezov a zisteného osídlenia. 

Jeho história ako archeologickej lokality sa začala písať v roku 1993, ked počas jaskyniarskeho prieskumu výšinných sídlisk na Horehroní jaskyniar Ľuboš Múka z Jašenia našiel na plošine Hradiska keramický materiál z mladšej doby bronzovej a stredoveku a priniesol ho do Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Po následnej obhliadke terénu sa v nasledujúcom roku 1994 uskutočnil na lokalite archeologický prieskum, ktorým sa zistilo aj osídlenie z doby laténskej. S finančnou podporou Jána a Ivana Kindernayovcov z Nemeckej sa uskutočnil v roku 1995 zisťovací archeologický výskum  Bezprostredne po archeologickom výskume postihla lokalitu pohroma v podobe devastácie vykrádačmi - detektoristami. Amatérsky, pomocou ľahko prístupných prístrojov povyberali pravdepodobne z rôznych časti hradiska niekolko desiatok bronzových predmetov, z ktorých dva ponúkli na odkúpenie Stredoslovenskému múzeu s tým, že okrem nich na lokalite viac predmetov nevybrali. Okrem dvoch bronzov ponúkli aj 5 ks železných streliek do kuše. Existencia dalších predmetov ostala utajená až do času, kedy detektoristi hľadali možnosť speňaženia nálezu. V roku 2002 sa po odkúpení dostali viac ako štyri desiatky kusov bronzových predmetov do zbierok Hutníckeho múzea Železiarní Podbrezová. Na základe analýzy predmetov sa nedá vylúčiť, že informácie detektoristov boli nepravdivé v tom, že všetky bronzy pochádzajú z jedného depotu (pokladu). Odborný pracovník AÚ SAV v Nitre, ktorý vyhodnocoval kolekciu bronzových predmetov, predpokladá, že sa jedná o štyri samostatné depoty bronzov, z ktorých časť sa mohla nájsť mimo opevneného areálu hradiska v Nemeckej. Detektoristov bez príslušného odborného vzdelania pokladáme za vykrádačov kultúrnych pamiatok, ich činnosť je nelegálna a spôsobuje devastáciu lokalít. Amatérov zväčša zaujímajú len kovové predmety, ktoré bez sprievodného materiálu, napr. keramiky, znižujú výpovednú hodnotu nálezov. Chýbajúce dôveryhodné nálezové okolnosti a presná lokalizácia a dokumentácia spôsobuje pochybnosti aj o najväčšom náleze bronzov z Horehronia, lokalizovanom na Hradisku v Nemeckej.

 Sekerka z neskorej doby bronzovej z hradiska Nemecká                                                                           (z publikácie Hrádok Horná Lehota - Hľadanie stratených svetov

Archeologický prieskum a výskum Hradiska

Hradisko v Nemeckej (nadm. výška 785,5 m) sa nachádza na zalesnenom južnom výbežku Nízkych Tatier (rázsocha Čierneho dielu). Na západnej strane vrch obteká potok Ráztoka. Hradisko orientované v smere sever - juh má zreteľne zachované valové opevnenie. Vstup na hradisko bol pravdepodobne z juhovýchodu, nakolko severný aj západný svah je strmý. Najvýraznejšie a najzreteľnejšie je valové opevnenie na južnej strane.

V roku 1995 počas zisťovacieho archeologického výskumu sa terénne práce zamerali na vrcholovú plošinu. Tu sa vykopalo šesť sond. Podložie v sondách 11/95 až VI/95 sa zistilo v rôznych hĺbkach od 25 až do 40 cm. Materiál z nich bol nepočetný, okrem keramických stredovekých črepov sa v nich našli drobné železné predmety. Neboli v nich zistené objekty ani stavebné konštrukcie. Viac informácií poskytla sonda 1/95, ktorá rezala opevnenie, starší praveký val, do ktorého bol zapustený zuhoľnatelý stĺp s priemerom 15 - 20 cm. V súčasnosti zachovaná výška valu dosahuje 90 cm. V hornej časti valu sa zistili dočervena prepálené vrstvy so stopami dreva a kameňa, ktoré spolu so zuhoľnatelým stĺpom pochádzali z palisády stredovekého hrádku. Podložie sondy sa zistilo v hĺbke 120 cm a tvorila ho vápencová skala. Keramické nálezy z rezu valom sú zlomkovité a pochádzajú z neskorej doby bronzovej, doby laténskej a stredoveku. Črepový materiál sa zistil aj na terasách pod vrcholovým hrebeňom. Na úpätí hrádku sa pomocou detektora našla stredoveká keramika a železné predmety.

Materiálna kultúra z hradiska

Nemecká vo svetle archeologických nálezov

Najintenzívnejšie bolo hradisko osídlené pravdepodobne v neskorej dobe bronzovej, kedy bolo opevnené valom. Dobu bronzovú (1900 - 700 pred n. 1.) charakterizuje objav nového kovu - bronzu, zliatiny medi a cínu. Bronz sa stal univerzálnym kovom na výrobu zbrani, pracovných nástrojov aj šperkov. Kým zo staršej a strednej doby bronzovej doposiaľ na hornom Pohroní nemáme zistené osídlenie (to sa koncentrovalo v polohách do nadmorskej výšky 300 m), od začiatku mladšej doby bronzovej sa začínajú osídlovat aj výšinné polohy a horské kotliny. Oblasť Zvolenskej kotliny a Horehronia sa na sklonku doby bronzovej spája s tzv. lužickou kultúrou. Charakterizuje ju cieľavedomý výber výšinných polôh v členitom teréne. Aj Hradiště v Moštenici sa vypína na skalnom ostrohu vo výške 598 m a podobne ako hradisku v Nemeckej mu ochranu zaručovali strmé svahy a predpokladané valové opevnenie a priekopa. Na Horehroní je doložených viac lužických hra-dísk, ale vo velkej miere sa ich datovanie opiera iba o zberové nálezy. Archeologický výskum sa na nich nerobil.

Okrem skromných nálezov keramiky lužickej kultúry, ktorú reprezentujú črepy dvojkónických nádob so zaobleným lomom hnedej farby, sa našiel na Hradisku v Nemeckej aj okraj vázy so znakmi kyjatickej kultúry, ktorá je rozšírená najmä v Ipeľskej, Lučeneckej a Rimavskej kotline, v Cerovskej vrchovine a zasahuje aj južné svahy západnej časti Slovenského rudohoria. Žiarový hrob kyjatickej kultúry sa našiel v Dubovej v polohe Diel. Medzi najvýznamnejšie nálezy z hradiska zaradujeme dva bronzové predmety, ktoré odkúpilo Stredoslovenské múzeum v Banskej Bystrici v roku 1995 a podľa nálezcov - detek-toristov sa našli na vrcholovej plošine nedaleko archeologickej sondy 1/95. Nie je vierohodné, či tvorili súčasť depotu (depotov?), ktoré odkúpilo v roku 2002 Hutnícke múzeum Železiarní v Podbrezovej. Jedná sa o bronzovú sekerku a tyčinkový nákrčník. Bronzová sekerka s tulajkou a postranným uškom má oválne ústie bez zosilneného vysokého okraja, pod ktorým sú tri paralelné masívne horizontálne lišty. Z dolnej lišty vychádza obojstranne šesť vertikálnych rebier. Na povrchu sekerky sa vytvorila svetlozelená divoká patina. Viditeľné sú stopy po odlievaní v dvojdielnom kadlube (forme). DÍžka sekerky je 82 mm, šírka ostria 42 mm, vonkajšie ústie tuľajky meria 28 mm a jej hmotnosť je 133,7 g.

Bronzový tyčinkový nákrčník s otvorenými zaguľatenými koncami bol vyrobený z bronzovej tyčinky v tvare „D". Na vonkajšej strane je zdobený zväzkami rýh, kroré vytvárajú vetvičkovitý motiv v 27 miestach po obvode nákrčníka. Konce nákrčnika sú nepatrne vyhnuté von, jeden z nich je masívnejší. Vonkajší priemer je 166x150 mm, priemer tyčinky 3,6 mm, hmotnosť 60,74 g. Bronzové predmety sú datované do neskorej doby bronzovej (stupeň HB).

Celý nález bronzov z Nemeckej odborne spracoval pracovník AÚ SAV v Nitre Ondrej Oždáni a v súčasnosti je pripravený do tlače. Z dalších predmetov menujeme velký bronzový kotlík s veľkým pásikovým uchom prečnievajúcim nad okraj, bronzové šálky, náramky, kosák a oštep. Poklad je vyinštalovaný v expozícii Hutníckeho múzea v Podbrezovej. Okrem tohto pokladu však poznáme z Horehronia dalšie hromadné alebo ojedinelé nálezy bronzov z Brezna, Podbrezovej, Čierneho Balogu, Podkonic, Ľubietovej. Tieto potvrdzujú blízke výrobné centrum, z ktorého sa bronzové predmety dostávali k užívateľom. Na záver doby bronzovej nastal všeobecný úpadok pravekého bronziarstva a bronzy sa okrem územia Oravy prestali tezaurovať (hromadiť). Hradisko, ktorého osídlenie má charakter refúgia (ochrany, útočišťa) bolo osídlené aj na konci staršej a strednej doby laténskej v tzv. predpúchovskom stupni, zastúpenom zlomkom ucha čierneho džbánu s aplikovanou trojicou štylizovaných zvieracích hlavičiek. Nepočetné nálezy keramiky dokladajú aj osídlenie ľudom púchovskej kultúry na konci doby laténskej až na počiatku doby rímskej.

Najpočetnejšie nálezy pochádzajú z obdobia 15. storočia, zo stredoveku. Jedná sa o hrubostennú a tenkostennú keramiku sivej a bielej farby, fragmenty pohárov a džbánkov zdobených tzv. plastickými malinami s polychrómnym (viacfarebným) glazurováním na povrchu i vo vnútri nádob, fragmenty sivej keramiky zdobenej vkolkovanou výzdobou. Železné predmety zastupujú hroty striel do kuše, čepeľ noža a časť podkovy s tromi otvormi v žliabku a klinovým ozubom, ihlica, priebojník, klince. Zo siedmich hrotov striel do kuše, ktoré sa našli na úpätí Hradiska, majú štyri hroty kvadratický a dva kosoštvorcový prierez. Jeden hrot má list deltoidného tvaru. Jedenásť stredovekých železných predmetov z Nemeckej bolo poskytnutých na metalografickú a spektrálnu analýzu. Analýzou, ktorú urobil Prof. Ing. Ľubomír Mihok, DrSc, vedúci pracovník Hutníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach, sa získali zaujímavé poznatky o výrobných technikách stredovekých kováčov na Horehroni. Po rozboroch boli vylúčené dva novoveké železné predmety. U ostatných deviatich predmetov sa zistila štandardná úroveň výrobných techník, ktoré používali miestni kováči v 15. storočí. Zistilo sa, že pri výrobe železných predmetov bola použitá vhodná technológia. Analýzou podkovy bolo zistené, že bola vyrobená náročnou technológiou, pozostávajúcou zo zvarenia dvoch železných plátov s rozličnými vlastnosťami. Podkova bola smerom k zemi nauhličená, smerom ku kopytu koňa bolo nenauhličené mäkšie a húževnaté železo. Analyzované strelky do kuše mali hlboko nauhličené hroty, jedna mala hrot naviac vytvrdený kalením. Zo zloženia vzoriek po rozbore výsledkov spektrálnej analýzy vyplynula skutočnosť, že železo použité na výrobu predmetov bolo vytavené zo železných rúd z rôznych ložísk v rovnakom regióne.

Písomné pramene objasňujúce dôvod výstavby dreveného hrádku na Hradisku v Nemeckej sa doteraz nepodarilo nájsť. Výstavba opevnenia ako oporného bodu na Horehroní pravdepodobne súvisí s prítomnosťou Jiskrovcov na Zvolenskom zámku.

Marta Mácelová

článok prevzatý so súhlasom autorky z: MÁCELOVÁ, M.: Nemecká vo svetle archeologických nálezov. In:Monografi a obce Nemecká. Lokša, M.-Hronček, P. (ed.), Banská Bystrica 2007, s. 39.

https://zbgis.skgeodesy.sk/mkzbgis/sk/teren?bm=dmr&z=10&c=17.757745,48.377503&sc=n&it=point&fbclid=iwar3xpwpodum4v7kxxnmb3-iglzj_n47mddh1mt-omiyev7m0fime65udlb8&pos=48.825341,19.416803,18

Bošáca - Srniansky Háj

Po hradiskách Martákova skala a Hradišťá prinášame ďalšie hradisko z Bošáckej doliny - Srňanský háj. Tento ostroh sa vypína v chotároch obce Bošáca, ale aj susedného Dolného Sŕnia, ktoré je vyústením Lieskovej doliny. Ide o slovanské, výšinné sídlisko strážneho charakteru aj s opevnením, ktoré má svoj výrazný pôvod v období lužickej kultúry v dobe bronzovej.

Zväčšiť mapu

Katastrálna hranica obcami Bošáca a Dolné Sŕnie prebieha práve po valoch tohto hradiska. Prvý hradisko skúmal Ľudovít Holuby a po ňom Štefan Janšák v roku 1930. V roku 1983 našli archeológovia v sonde atypické črepy a črepy z 9. a 10. storočia. Geofyzikálne merania a vrty vo vale hradiska zistili existenciu umelej konštrukcie valu so zuhoľnatenými zvyškami dreva, ktorú obklopuje hlinito-kamenistý násyp. Drevená konštrukcia je od povrchu 80-90 cm vo východnej a 40. cm na juhozápadnej strane valu. Plocha hradiska zaberá asi 1 hektár.

Janšák poukazuje na to, že prirodzená bezpečnosť hradiska nie je veľká, pretože jeho strany sú na všetkých stranách schodné. Preto bolo potrebné aby stavitelia celú polohu obohnali valmi. Prirodzený vstup na hradisko viedol po hrebeni a cez nízke sedlo smerom severozápadným od kóty 348 (Špeciálka). Z toho dôvodu bol teda aj areál hradiska chránený dvojitým valom. Prvým obranným pásom je val f, g dlhý 55 m, ktorý ešte prehĺbil spojovacie sedlo, čím vznikla priekopa hlboká 3 metre. Obvodový val a d b h e i a, dlhý celkom 420 m, zachoval si dodnes v niektorých úsekoch výšku 1 meter. Na juhozápadnej strane však takmer zaniká v nevýraznú terénnu vlnu. Do vnútra hradiska nevedie nijaký prielom vo vale, ktorý by nasvedčoval miesto, kde bola umiestnená brána.

kamenné nástroje z hradiska

Povrch  hradiska skláňa sa na sever, vystavený 
teda všetkým nepohodám počasia. Len úzky pruh na strane juhovýchodnej, uzavretý približne čiarou a d b a, tvorí malú kotlinu, 
prevýšeným vrcholom (vrstevnica 332) chránenú proti severu. Tu bolo jadro hradiska, čo potvrdzujú i nálezy. Janšák na hradisku našiel hrubozrnný hallštatský črep a tiež veľký počet nástrojov zo štiepaného kameňa a ich úlomkov, ako i niekoľko jadier, ktoré datujeme do obdobia neolitu. 

Plán hradiska podľa Janšáka

Ľudovít Holuby o hradisku uvádza nasledovné:

Na západnej strane Bošáckej doliny, od Bohuslavíc smerom k severu, tiahne sa vápencový hrebeň „Srňanský Háj", ktorý je ale práve tak holý jako Haluzická Hájnica. K severu spadajúci výbežok Srňan-ského Hája nosí meno „Hradisko", a poznať ešte teraz dobre, že to miesto bolo valom ohradené, a od juhu, kde bol vchod do ohrady, na prieč ťahaným hlbokým jarkom obkopané. Za starodávna, keď kol do kola bola hustá hora, toto malé Hradisko bolo veľmi príhodným útočišťom praobyvateľov jeho, lebo na východ, sever a západ vršek ten strmo spáda do doliny, len od juhu súvisí s hrebeňom Srňanského Hája; a tu bola práve Achillovská päta toho Hradiska, lebo s tej strany naj-snadnejšie sa mohol dostať nepriateľ doňho. Len to mi prichodí podivným, že ani v tom malom Hradisku, ani nikde na celom tom hrebeni nebolo žiadnych výdatných prameňov, a bez vody sa len nemohli jeho praobyvatelia obísť. Je síce neďaleko Hradiska na hrebeni vršku malá priehlbina, ktorá sa zdá byť zasypanou cisternou, kde vodomilné rastliny poukazujú, že pod tenkou vrstvou prsti voda býva, a pod vrškom je medzi roľami výmoľa s potôčkom, ktorý ale v sparnom lete vysychá. Pravda, keď tam za starodávna stála hustá hora, aj s vodou toho po-tôčka to ináče vyzeralo, a kde dnes len slabý prameň zostal, tam vtedy bol močiar s hojnými prameni, na ktorý aj dnes poukazujú miesta, riedko trsťou porastené. Z jednej výmole Srňanského Hája dostal som peknú bronzovú piku, len špicou ulomenú, a na Hradisku našiel som silno opatinovaný pliešok. Keď Bohuslavičania pred pár rokmi u päty južného svahu tohoto vršku na stavivo kameň lámali, odvalili s kusom skaly aj veľkú hrudu jílu, a tam našli plný hrnec rozličných bronzových, viac menej polámaných predmetov. Jak sa o tom náš agilný Stefko Svetský v Srní dozvedel, zaskočil si do blízkych Bohuslavíc, majiteľa toho hromadného nálezu vyhľadal a celý nález od neho kúpil a do martinského musea zaniesol. Keby sme mali v každej doline aspoň jednoho takého pozorného Stefka Svetského, mnoho vzácnych starobylých nálezov by bolo zachráněno. i mamutie kosti sa tam nachádzajú, jako aj v mohutnej vrstve jílu v Haluzickom jarku. Prechádzajúc sa krížom-krážom holým hrebeňom Srňanského Hája, natrafil som na dlhý v oblúku zohnutý útes organovým píšťalám podobných zkamenělých koralov, ktoré miestami zo zeme von trčia, a holou rukou v dosť hodných kusoch sa vylomiť dajú. Keď r. 1859 náš Dionys Stúr aj po Srňanskom Háji chodil a tu zo skál zkameněliny vyklepával, neprišiel na tento koralový útes. Bol som mu o ňom zprávu podal a kus tých koralov poslal. Ani novomestský apatekár E. Keller, ktorý pilno sbieral zkameněliny, ktorých plnú bednu poslal museu budapeštianskemu, o tých koraloch nevedel, ktoré sa mne len náhodou podarilo objaviť.

Foto M. Krajčovič:

 

Štefan Janšák: Staré osídlenie Slovenska, in Sborník Slovenskej muzeálnej spoločnosti, 1930

D. Bialeková: Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až 13. storočia zv. II Stredoslovenský kraj, Nitra 1989

Národopisný Věstník Českoslovanský XVII. 1924

http://tyfoza.no-ip.com/vestnik/html/knihy/vestnik17/texty/vest17-0108.htm

Hrádok nad Váhom

Hradisko ako prvý popísal, zameral a nakreslil geniálny slovenský vedec Štefan Janšák v roku 1930. Severozápadná čast obce Hrádok v ktorej sa nachádza aj kostol, bola osídlená už v dobe železnej. 

Zväčšiť mapu

Pre nás je dôležité, že v tejto časti obce vybudovali naši slovanskí predkovia v časoch Veľkej Moravy významné hradisko. Štefan Janšák pri popise hradiska uvádza, že jazykovitý ostroh, dlhý 200 m, široký priemerne 40 m a 10 m nad okolie sa dvíhajúci, bol veľmi výhodným miestom pre staré osídlenie. Hradisko (viď obrázok nižšie) sa rozprestieralo približne na ploche a-b-e-c-d-f-a. Partia a-b-e-f-a mohla byť jadrom, oddeleným od ostatného povrchu prirodzeným stupňom v mieste e-f. O prehĺbení c-d, nachádzajúcom sa pri kostole, ktorým vedie dnes ulica obce, nemožno dnes s určitosťou povedať, či ja umelé, alebo prirodzené. V každom pripadá však slúžilo hradišťu iba na prospech. 

Plánik hradiska od Š. Janšáka

Hradisko na 2. vojenskom mapovaní

Historický kamenný hrad z neskoršieho obdobia, stál v partii a-b-e-f-a, kde bol v 30. rokoch dvorec so záhradou a obrábaným poľom. V súčasnosti sa v priestore hradiska nachádzajú záhrady, domy a spomenutý kostol. Štefan Janšák na hradisku našiel viaceré črepy, ktoré zaradil do doby halštatskej.

slovanské hroty šípov z hradiska (AVANS 2000)

Poklad sekerovitých hrivien na hradisku

Pri kopaní odpadovej jamy vo farskej záhrade r. 1954 narazilo sa na sídliskovú vrstvu, z ktorej pochádza železná pracka, časť zubadla a slovanské črepy, datované do 9. stor. Hradisko sa však najviac preslávilo nálezom veľkého pokladu sekerovitých hrivien v roku 1955, ktorý bol dlhú dobu najväčším pokladom hrivien v celom Československu.

Na depot narazili pri hĺbení základov pre novú ohradu areálu Miestneho národného výboru v záreze cesty v hĺbke ca 100 cm. Miesto nálezu sa nachádza priamo v areáli veľkomoravského hradiska. Jama, v ktorej bol depot uložený, zasahovala 40 cm do sprašového podložia. Horná časť depotu bola prekrytá stredovekou navážkou z 13.-14. stor. Depot obsahoval 247 železných sekerovitých hrivien prevažne strednej veľkosti (114 exemplárov dlhých 250-300 mm) a 68 menších exemplárov dlhých 165-1200 mm. Zvyšok tvorili zlomky hrivien. Na niektorých hrivnách badať intencionálne odseknutie časti prípadne lichoběžníkové alebo trojuholníkové výseky. Niektoré nesú tiež znaky prekovávania. Depot po nájdení vážil ca 65 kg a hrivny v ňom boli poskladané v hromádkach po 20 kusov. Nález je datovaný do 9. storočia a jeho uloženie môže súvisieť s nepokojnými časmi konfliktu medzi kniežaťom Pribinom a Mojmírom, podobne ako to bolo v prípade neďalekého Pobedimu. Obyvateľ hradiska – možno obchodník, ktorý hrivny používal ako platidlo, alebo iný bezpochyby bohatý obyvateľ považia si poklad uložil z dôvodu obavy, že príde o svoj majetok. Keďže sa pre tento poklad, ktorý musel mať v časoch Nitrianskeho kniežatstva veľmi vysokú hodnotu už nikto nevrátil, jeho majiteľ zrejme prišiel o niečo drahocennejšia ako hrivny – o vlastný život.

L i t e r a t ú r a

Štefan Janšák: Staré osídlenie Slovenska, in Sborník Slovenskej muzeálnej spoločnosti, 1930

PLEINER, R.: Slovanské sekerovité hřivny. Slov. Archeologia, 1961, s. 415-418.

VSNS, str. 84

Foto 22.8.2013:

prístupná je iba časť, ktorá patrí ku kostolu a potom asi v strede hradiska časť, kde je postavený Obecný úrad

vysoký a ostrý okraj hradiska na severnej strane

hneď za kostolom sa začínajú dvory súkromných domov. Ktovie, čo všetko našli pri kopaní základov

severný okraj je pooraný plytkou orbou.

severovýchodný okraj

priekopa ide naprieč cez stred hradiska

juhovýchodná časť hradiska

na ceste boli popadané praveké črepy, nikto si ich nevšíma

cesta na hradisko

obecný úrad, na ceste k nemu sa našiel poklad hrivien

Turie- Hrádek

V Rajeckej doline máme niekoľko významných archeologických lokalít, ale zvlášť medzi nimi vyniká jedno opevnenie, ktoré sa nachádza v chotári obce Turie. Žiaľ, ani tomuto sa nevyhla nepriaznivá ruka osudu, keď tu niekoľko rokov existoval kameňolom na ťažbu vápenca pre Cementáreň Lietavská Lúčka. Vďaka miestnemu učiteľovi, prof. Hollému, bola ťažba kameňa v roku 1949 zastavená. V opačnom prípade by postupne zanikol celý kopec, na ktorom sa nachádza dôležité praveké opevnenie, ktoré sa využívalo vo viacerých časových obdobiach.

Zväčšiť mapu

Lokalita je známa už od začiatku 20. storočia. Opevnenie tu vzniklo ako strážny objekt na prístupe do Žilinskej kotliny, už najskôr v staršej dobe železnej a s prestávkami sa používalo až do obdobia vrcholného stredoveku. Výhodná poloha v zúženej časti Rajeckej doliny umožňovala dobrú ochranu pred nepriateľom. Nálezy zlomkov keramiky, železných predmetov a prepálené vrstvy tehloviny hovoria o intenzívnom osídlení polohy, ale aj o jej viacnásobnom zničení. Žiadne výrazné valy sa tu nezachovali, preto je viac ako pravdepodobné, že hrádok chránila najskôr drevená palisáda, ktorá iba zvýrazňovala prirodzene chránenú polohu so strmými svahmi. Opevnenie sa využívalo počas veľmi dlhého časového obdobia, aj keď určite nie nepretržite, pretože nálezy získané z tejto polohy to zatiaľ nepotvrdzujú.

Najstaršie nálezy črepov lužickej kultúry možno datovať najmenej do staršej doby železnej, keď tu vzniklo zrejme prvé opevnenie. Nemožno ale vylúčiť, že sa tak stalo už aj v staršom období - koncom neskorej doby bronzovej. Ďalším významným obdobím, keď hrádok opäť využívali k ochrane okolitého územia, je najmä 1. stor. pred n. I. Vtedy sídlil v dolinách severného Slovenska ľud púchovskej kultúry, ktorý tu zanechal desiatky takýchto malých .opevnení, ale aj veľké centrálne hradiská. Jedno z opevnení sa nachádzalo práve na Hrádku v Turí. Aj okolité oráčiny z južnej a juhovýchodnej strany opevnenia vykazujú intenzívne sídliskové nálezy - drobné črepy, často značne omleté dlhoročnou orbou a poveternostnými pomermi. To je tiež typické pre 1. stor. pred n. 1., keď vedľa sídliska púchovskej kultúry vzniklo koncom storočia malé opevnenie, ktoré malo chrániť miestne obyvateľstvo pred vonkajším nepriateľom.

Vzhľad hrádku v 19. storočí

Ako nám však hovoria výsledky doterajších pozorovaní, ani jedno opevnenie neodolalo nájazdu Germánov, ktorí prišli niekedy začiatkom 1. stor. n. 1., prípadne v prvých dvoch desaťročiach nového letopočtu. Vtedy zanikli prakticky všetky opevnenia púchovskej kultúry, vrátane veľkých centrálnych hradísk, ako bola Liptovská Mara - Havránok, Divinka – Veľký vrch, Púchov - Skalka a ďalšie. Iba niektoré z nich boli opäť obnovené aj v nasledujúcom období - v staršej dobe rímskej. Medzi tieto môžeme opäť zaradiť aj Hrádek v Turí, ktorý vykazuje nálezy datované aj do 1. - 2. stor. n. 1. Dokonca sa tu podarilo objaviť aj zlomky importovanej keramiky z rímskych provincií. Obnovenie opevnenia sa odohralo zrejme v krátkom časovom úseku, pretože z mladšej doby rímskej (3. - 4. stor. n 1.) už opäť nálezy chýbajú.

Hrádok v 80 rokoch

Začiatok 20. storočia

Ani v 9. stor. n. l. sa na túto polohu nezabudlo, pretože aj vtedy bola opäť využívaná ako opevnenie. Vtedy vznikli podobné menšie opevnenia aj na iných strategických polohách, najmä na tých miestach, kde neskôr vybudovali prvé stredoveké hrady (Strečno. Hričov, Lednica, Vršatec). Najvýznamnejšie hradisko však bolo opäť v Divinke na Veľkom vrchu. Plnilo úlohu centrálneho objektu celej Žilinskej a Bytčianskej kotliny, ako tomu bolo už v predchádzajúcich obdobiach v neskorej dobe bronzovej a koncom mladšej doby železnej. Menšie opevnenia - hrádky - iba dopfňali celkový systém obrany, ktorý pozostával z významných veľkých hradísk. O týchto sa dokonca zmieňujú aj franské písomné pramene z 9. storočia.

Slovanské črepy, ktoré našiel na hradisku P. Šichman

Na území Veľkej Moravy sa vtedy spomína najmenej tridsať hradísk, ale koľko bolo týchto menších opevnení, sa môžeme iba domnievať. Bez podrobného archeologického výskumu nie sme schopní určiť, či aj hrádok v Turí zanikol po rozpade Veľkej Moravy, pretože už v nasledujúcich storočiach, 10. - 11., tu máme opäť doklady osídlenia. Je preto možné predpokladať, že osídlenie tejto polohy pokračovalo nepretržite aj v tomto období.

Keltská spona (Pieta 2020)

Mohol sa tu nachádzať už ranostredoveký hrádok novovznikajúcej stredovekej šľachty, pretože osídlenie polohy pokračovalo aj v ďalšom období a v 14. - 15. storočí dosiahlo svoj vrchol. Z tohoto časového úseku pochádza doteraz aj najviac nálezov, nielen zlomkov keramiky, ale aj železných predmetov. Okrem bežných, často neurčiteľných zlomkov, sú to najmä železné nože. strely do kuše, klince a kovania. Kovový inventár dopfňa aj železná pracka z opasku, a unikátnym nálezom je minca Juraja Podébradského z druhej polovice 15. storočia. Ako sa tento nález dostal na naše územie, nevedno. Mohol byť súčasťou obchodnej výmeny medzi tunajším obyvateľstvom a susednými obcami na východnej strane Moravy. Prípadne lupom miestneho feudála, ktorý sa zúčastnil vojenskej výpravy kráľa Mateja Korvína. Tento často útočil na pohraničné kraje Moravy, dokonca na krátku dobu pripojil toto územie, ale aj časť Rakúska k Uhorskému kráľovstvu.

Treťou možnosťou je príchod skupiny obyvateľov z územia Moravy do Rajeckej doliny za účelom natrvalo sa usadiť v tomto priestore. Títo si so svojím majetkom mohli priniesť aj české peniaze. Ďalšou možnosťou však ešte zostáva, že je to minca, ktorú tu mohli zanechať vojská bratríkov, ktoré sa na území Slovenska pohybovali vyše dvadsať rokov, a tiež aj v období vlády Mateja Korvína a Juraja Podébradského. Preto nie je nepravdepodobné, že aj tento hrádok obsadili bratríci a vybudovali si tu poľný tábor, z ktorého podnikali svoje výpravy do širšieho okolia. Takýchto bratríckych opevnení sa na území Slovenska zistilo viacero - napr. Gajary na západnom Slovensku, Zelená Hura pri Hrabušiciach na východnom Slovensku. U nás na strednom Slovensku môžeme medzi ne zaradiť Baštu pri hrade Strečno, Hradisko v Gbeľanoch, Posádku v Budatínskej Lehote a ďalšie.

Krátkodobo bol Hrádek v Turí využívaný zrejme aj na rozhraní 16. a 17. storočia, pretože do tohoto obdobia možno zaradiť nálezy kachlíc so žltozelenou polevou, ktoré pochádzajú z kachľovej pece. Tieto nálezy tu však nie sú osamotené, pretože popri nich sa našlo aj niekoľko črepov z glazovaných hrncov. Akého rozsahu bolo toto novoveké osídlenie, nemôžeme s určitosťou povedať bez komplexného archeologického výskumu. Nemožno však ani vylúčiť, že tu bolo sídlo miestneho zemana-menšieho feudála, pretože už v roku 1416 sa spomína v písomných prameňoch zemianska osada Tres Curiae - Tri dvory, ktorú až v polovici 19. storočia pripojili k obci Turie.

Dva zábery, medzi ktorými sú 4 desaťročia. Dolné foto: Naj

Keďže celá Rajecká dolina patrila v podstate do Lietavského panstva, ktoré malo hlavné sídlo na Lietavskom hrade, mohol na hrádku v Turí pobývať iba miestny správca. Pod dohľadom mal osady v tesnej blízkosti - Turie a Višňové. Naviac vo Višňovom sa nachádzal aj majer patriaci Lietave.

Osud hrádku v Turí sa tak uzavrel a zostal pochovaný na niekoľko storočí, až kým sa mu nezačali venovať najskôr amatérski hľadači a zberatelia pamiatok, a potom profesionálni archeológovia. V novodobej histórii hrádok skúmal Dr. Anton Petrovský-Šichman, Ondrej Šedo, a tiež Dr. Karol Pieta.

Žiaľ, "odbornú" pozornosť venujú tejto výnimočnej lokalite aj rôzni hľadači pokladov, ktorí už dosť poškodili terén opevnenia, pričom iba niektorí sa prišli pochváliť do nášho múzea aj so svojimi nálezmi. Skutočne sa tu nenachádzajú žiadne poklady v takých hodnotách, aké títo "výskumníci" očakávali. Skôr tu ide o "poklady" historickej hodnoty - keramiku. Drobné predmety, nálezovú situáciu, ktorá sa však neodbornými zásahmi výrazne ničí. A ak sa v budúcnosti podarí na Hrádku urobiť archeologický výskum, budeme určite nemilo prekvapení, čo všetko sa tu za posledných sto rokov podarilo zdevastovať. Kameňolom sa podarilo zastaviť, ale ľudskú márnivosť nie! Tá vie prekonať všetky prekážky a za vidinou "bohatstva" dokáže ísť aj napriek tomu, že tieto a podobné archeologické pamätníky našej dávnej minulosti neposkytujú také materiálne statky, ktoré by bolo možné zpeňažiť.

Črepy z rozbitých nádob a drobné, často poškodené zlomky železných predmetov ešte nikomu ani slávu ani bohatstvo nepriniesli. Preto aj touto cestou vyzývame širokú verejnosť, aby areál opevnenia neničili, pretože sa tu nachádza významný pamätník najstaršej histórie územia Rajeckej doliny, ktorý sa stal niekoľkokrát v dávnej minulosti výraznou dominantou jej severnej časti. Rajecká dolina neoplýva bohatstvom takýchto pamätníkov. Preto by sme si mali chrániť aj ten najmenší doklad našej minulosti. Pretože bezohľadné ničenie takýchto objektov nás výrazne ochudobňuje a radí nás medzi nekultúrne sa správajúce skupiny tvorov, ktorí si hovoria homo sapiens – človek múdry.

Prevzaté z článku Jozef Moravčík: Hrádek v Turí, Spravodaj mestského múzea Rajec, 1999

Petrovský-Šichman:Slovanské osídlenie Severného Slovenska, VZP, 1964
MORAVČÍK, J., 2002: Opevnenia severozápadného Slovenska. VZP XXI: 7-36

Foto: http://zilina-gallery.sk/picture.php?/17924/category/1653/
Akvarely: Tomas Ender, 19. storočie

K. Pieta:   DIE FRÜHVÖLKERWANDERUNGSZEITLICHE HÖHENSIEDLUNG IN DOLNÁ SÚČA, WESTSLOWAKEI , Ein Berg mit Hortungstradition 1, SA 2020